Liečebná rehabilitácia v špeciálnej pedagogike

Špeciálna pedagogika (ŠP) je pedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá špeciálnou edukáciou a rozvojom znevýhodnených jedincov. Títo jedinci majú špeciálne edukačné potreby v oblasti výchovy a vzdelávania a vyžadujú špeciálny prístup a starostlivosť pre svoj rozvoj. ŠP študuje zákonitosti výchovy a vzdelávania jedincov, ktorí sú znevýhodnení v oblasti mentálnej, senzorickej, somatickej, komunikačných schopností, psychosociálnej, porúch učenia a nadpriemerného nadania.

Všeobecná charakteristika špeciálnej pedagogiky

Špeciálna pedagogika je vedný odbor, ktorý študuje zákonitosti výchovy a vzdelávania jedincov, ktorí sú znevýhodnení voči väčšinovej populácii. Skúma podstatu a zákonitosti výchovy a vzdelávania znevýhodnených ľudí z aspektu etiológie, symptomatológie, korekcie, metód edukácie a reedukácie, profylaxie.

ŠP je zložitý heterogénny systém, ktorý plní množstvo úloh, a preto sa člení na dve veľké skupiny:

• Všeobecná ŠP: Zaoberá sa platnými zákonitosťami a pravidlami pre celú časť znevýhodnenej populácie a jej edukácie.
• Špeciálna ŠP: Zaoberá sa edukáciou z aspektu jednotlivých znevýhodnení a ich špecifických potrieb.

Súčasné trendy v ŠP spočívajú v humanizácii a integrácii. Základom humanistického postoja je zachovanie prirodzeného princípu dôstojnosti každého človeka, teda aj znevýhodneného. Integrácia znamená možnosť jeho adekvátnej sebarealizácie v spoločnosti. Jeden z ukazovateľov vyspelosti spoločnosti je práve aj integrácia znevýhodnených ľudí, či už úplná alebo čiastočná. S týmto súvisí aj vytváranie podmienok ekonomických, materiálnych, sociálnych, edukačných, aby sa integrácia mohla vôbec realizovať. Nezanedbateľná je aj väčšia ponuka počtu variability sociálnych a poradenských služieb. Dôležitá je aj opora v legislatíve. Ďalším trendom je, že sa ŠP neobmedzuje výlučne len na problematiku špeciálnej edukácie, ale zaoberá sa konkrétnym jedincom počas jeho celého života. Má reparabilný charakter.

Kľúčové pojmy v špeciálnej pedagogike

• Hendikep: Relatívne trvalý nepriaznivý stav alebo situácia pre daného jedinca, vyplývajúca z jeho poruchy alebo defektu, ktorý obmedzuje alebo znemožňuje plnenie úloh, sťažuje jeho uplatnenie v porovnaní s väčšinovou populáciou a sťažuje dosahovanie bežných spoločenských cieľov. Znevýhodnenie je totožné s pojmom hendikep. Znevýhodnený jedinec je hendikepovaný v dôsledku poruchy alebo defektu.
• Defekt: Väčšia odchýlka od normy ako porucha. Synonymum defektu je postihnutie. Znamená nedostatok integrity a fungovania organizmu alebo jeho časti. Má ireparabilný charakter.
• Norma: Stav, vlastnosť, proces, ktorý sa neodkláňa z priemeru bežných, zaužívaných alebo predpísaných pravidiel. Normalita potom znamená stav, skutočnosť, ktorý zodpovedá obvyklosti, úzusom, predpisom, pravidlám, pravidelnosti, očakávaniam. Týka sa psychologickej, somatickej a sociálnej dimenzie človeka.
• Anomália: Relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v psychickej a somatickej oblasti. Používa sa predovšetkým v sexuológii.
• Deformita: Zvyčajne sa označujú somatické odchýlky od normy.
• Kompenzácia: Vyrovnávanie, nahradenie chýbajúceho alebo zníženého výkonu orgánov, funkcie úpravou prípadne aktivizáciou funkcie iných orgánov, funkcií.
• Korekcia: Aktivity, ktoré sú zamerané na nápravu, úpravu chybnej funkcie, orgánu alebo správania sa.
• Resocializácia: Činnosť, pomocou ktorej sa znevýhodnený jedinec zapája do rodinného, sociálneho a pracovného prostredia.
• Rehabilitácia: Činnosť na opätovné dosiahnutie spôsobilosti a socializáciu znevýhodneného jedinca.
• Edukácia: Výchovné, vyučovacie a vzdelávacie aktivity, pomocou ktorých sa znevýhodnený jedinec stáva relatívne vychovaným a vzdelaným.
• Reedukácia: Špeciálnopedagogické aktivity, ktoré sú zamerané na rozvíjanie a úpravu nevyvinutých, chybných, porušených funkcií.

Klasifikácia znevýhodnení v špeciálnej pedagogike

Pre špeciálnu pedagogiku je účelné a nutné znevýhodnenia určitým spôsobom triediť a klasifikovať. Môžu slúžiť pre chápanie hendikepu ako dimenzie z hľadiska sebarealizácie v súvislosti s integračnými tendenciami.

Prečítajte si tiež: Liečebná rehabilitácia pre ženy

Znevýhodnenia sa klasifikujú podľa rôznych hľadísk:

1. Podľa etiológie:

   • vrodené
   • získané

2. Podľa typu postihnutia:

   • senzorické poruchy (dôsledok ochorenia, úrazov)

     • vrodené
     • získané

   • mentálne poruchy (dôsledok vrodených defektov - mentálna retardácia; dôsledok defektov získaných počas života - demencia)

     Prečítajte si tiež: Princípy a využitie rehabilitácie

     • Stupne mentálnej retardácie:
       • Ľahká mentálna retardácia: 70-50 IQ
       • Stredná mentálna retardácia: 49-35 IQ
       • Ťažká mentálna retardácia: 34-20 IQ
       • Hlboká mentálna retardácia: 19-0 IQ
     • Niektoré formy mentálnej retardácie:
       • Downov syndróm - porucha 21. páru chromozómov
       • Hydrocefalus - nadmerná produkcia likvoru v mozgových komorách
       • Fenylketonúria - porucha metabolizmu bielkovín
       • Kreténizmus - nedostatočná činnosť štítnej žľazy

   • poruchy správania (rôzne závažné odchýlky v správaní, ktoré sú pre spoločnosť nežiadúce, nechcené až neprijateľné)

     • zásadnou otázkou je ich spoločenská závažnosť.

3. Podľa stupňa hendikepu:

   • poruchy ľahkého stupňa (minimálna odlišnosť od normy, plná integrácia do školy i do spoločnosti)
   • poruchy stredného stupňa (značná odlišnosť od normy, vyžaduje špeciálny prístup)
   • poruchy ťažkého stupňa (veľká odlišnosť od normy, jedinci sú odkázaní na celodennú starostlivosť a vo väčšine prípadov v špeciálnych zariadeniach)

4. Podľa doby vzniku hendikepu:

   • poruchy prenatálne
     1. genetické dispozície
     2. vplyv teratogénnych faktorov
        • chemické faktory - lieky, nelegálne drogy, alkohol, nikotín, otravy
        • fyzikálne faktory - žiarenie
        • biologické faktory - infekčné ochorenia
     3. psychické faktory
        • nadmerný stres
        • týranie
   • poruchy perinatálne
     1. dôsledky komplikovaného pôrodu
     2. dôsledky nešetrného pôrodu
     3. dôsledky protrahovaného pôrodu
   • poruchy postnatálne
     1. pôsobenie chemických látok a jedov
     2. vplyv biologických faktorov
        • infekčné ochorenia
        • vírusové ochorenia
        • úrazy
     3. vplyv sociálnych faktorov
        • nevhodné výchovné podmienky
        • nízka sociálna úroveň
        • záťažové situácie

Poruchy a hendikepy môžu vznikať počas celého života, miera rizika je však odlišná. Závisí od veku, pohlavia, regiónu. Počas vývinu môžu na jedinca pôsobiť rôzne patogénne faktory, ktoré spôsobujú rôzne typy vývinových chýb.

ŠP rozlišuje:

• Ustrnutý vývin: Orgán alebo jeho funkcia sa nevyvíja = vrodená slepota, hluchota, nevyvinutá končatina.
• Obmedzený vývin: Orgán alebo jeho funkcia sa od začiatku života vyvíja obmedzene a nikdy nedosiahne stupeň normy = vrodená nedoslýchavosť, niektoré formy mentálnej retardácie, vrodené malformácie, porucha citových vzťahov.
• Oneskorený vývin: Sa zo začiatku podobá obmedzenému vývinu, avšak včasnou intervenciou je možné vývin zvrátiť a priblížiť sa alebo aj dosiahnuť normu = oneskorený vývin reči, oneskorený vývin motoriky, oneskorený vývin chôdze.
• Prerušený vývin: Vývin orgánu alebo jeho funkcie sa rôznymi vplyvmi spomalí, prípadne úplne preruší. Tento stav môže mať stagnujúci charakter, ale aj dynamický a to postupne zlepšujúci avšak i postupne zhoršujúci = detské demencie, LMD, ochrnutia.
• Pochybný vývin: Orgán a jeho funkcia sa síce vyvíjajú, ale nežiaducim smerom.

Integrácia v špeciálnej pedagogike

Cieľom špeciálnej pedagogiky je integrácia znevýhodnených jedincov do väčšinovej spoločnosti, a to adekvátna integrácia. Je totiž dôležité vymedziť hranice integrácie vzhľadom na druh a stupeň hendikepu.

Prečítajte si tiež: Kariérne možnosti po LF fyziatria

Rozlišujeme:

• Integrácia: Je úplné zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti. WHO definuje: integrácia je sociálna rehabilitácia, schopnosť jednotlivca podieľať sa na obvyklých sociálnych procesoch. Integrované vzdelávanie je úplné zapojenie do bežného edukačného procesu.
• Adaptácia: Je zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti len za určitých podmienok, okolností a ohľadov na jeho individuálne možnosti, vlastnosti, schopnosti a potrieb. Adaptácia sa chápe aj ako prispôsobenie sa oboch strán - hendikepovaného jedinca a spoločnosti.
• Utilita: Je zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti len za predpokladu celoživotnej ochrany a pomoci druhých ľudí. Stretávajú sa s nimi len obmedzene a sporadicky.

Integrácia môže byť:

• Sociálna: Výchova a vzdelávanie sa uskutočňuje v rôznych budovách, ale stretávanie postihnutých a nepostihnutých detí je pomerne pravidelné. Na mimoškolských aktivitách, na ihriskách, v jedálňach.

• Funkčná: Znevýhodnené deti navštevujú školu prípadne triedu spolu s nepostihnutými deťmi. Majú rovnaké učebné osnovy a výchovné štandardy. Ľahšie a miernejšie znevýhodnenia, poruchy učenia, ľahšie poruchy mozgovej činnosti, mierne poruchy správania a pod., sa školská integrácia uskutočňuje na dvoch úrovniach:

  • Individuálna integrácia v bežnej základnej škole v meste bydliska, prípadne primeranej dostupnosti, znevýhodnené deti sú zaraďované do tried s väčšinovou populáciou
  • Integrácia sa uskutočňuje v špeciálnych triedach bežných základných škôl, kde sú znevýhodnené deti s rovnakým alebo podobným druhom a stupňom narušenia.

Skúsenosti z praxe hovoria, že integrácia môže byť pre deti s niektorými znevýhodneniami veľkou záťažou. Preto treba veľmi citlivo a fundovane pristupovať k tomu, ktoré deti integrovať. Integrovať áno, ale len vtedy a len natoľko, aby to bolo prospešné pre znevýhodnené dieťa.

Snahy o integráciu sú popisované v týchto modeloch:

• Medicínsky model: Vychádza z biologických, organických alebo funkčných príčin. Cieľom je liečba a prekonanie poruchy. Integrácia znamená reintegráciu po liečbe.
• Sociálno-patologický model: Vychádza zo sociálnych problémov. Cieľom je spoločenská prispôsobivosť. Integrácia je podporovaná špeciálnou terapiou.
• Model prostredia: Vychádza z problémov prostredia. Cieľom je zmeniť prostredie. Integrácia znamená zmenu na bežné normálne prostredie.
• Antropologický model: Vychádza z problematických interpersonálnych vzťahov a interakcií.

Metódy špeciálnej pedagogiky

Tak ako v každej spoločenskovednej disciplíne aj v špeciálnej pedagogike máme tri druhy metód:

• diagnostické metódy
• metódy výskumu
• metódy odboru, špeciálnej pedagogiky

Diagnostické metódy a metódy výskumu sa prekrývajú, používajú tie isté alebo podobné postupy. Avšak s inými cieľmi a iným vyhodnotením.

Metódy špeciálnej pedagogiky sú zásady, postupy, formy, ktoré sa využívajú v špeciálnopedagogickej praxi.

Diagnostické metódy

Všeobecným cieľom špeciálnopedagogickej diagnostiky je čo najlepšie rozpoznať a charakterizovať konkrétny hendikep a to vo všetkých oblastiach.

Ďalšie ciele a úlohy sú špecifické a spočívajú okrem iných aj vo:

• vymedzení čo patrí do ŠP a čo nie
• stanovení, či jedinec patrí do ŠP
• rozpoznaní, či jedinec je ohrozený vznikom hendikepu
• rozpoznaní a stanovení v akom stupni znevýhodnenia sa jedinec nachádza
• stanovení príčin, ktoré viedli k znevýhodneniu
• stanovení metód a postupov, ktoré by viedli k odstráneniu, korekcii a eliminácii hendikepu.

Treba zdôrazniť, že príčiny vzniku znevýhodnenia a jeho formy sú multifaktoriálne a preto súčasťou ŠP diagnostiky je multidisciplinarita. Na diagnóze participuje celý rad odborníkov. Príčiny, ktoré viedli k znevýhodneniu majú veľký význam. Výsledkom ŠP diagnostiky je diagnóza = komplexné posúdenie jedinca pre proces špeciálnopedagogickej starostlivosti v celom rozsahu.

Charakteristika ŠP diagnostiky

Diagnostický proces nie je ukončený jedným stanoviskom. Má dynamický, kontinuálny charakter.

Môžeme hovoriť o troch fázach:

• Vstupné diagnostické vyšetrenie: Komplexné poznanie príčin a charakteru hendikepu, spoznať osobnosť.
• Priebežné diagnostické vyšetrenia: Priebežné vyšetrenia, pozorovania a hodnotenia výsledkov efektivity metód z hľadiska kvantitatívneho aj kvalitatívneho.
• Záverečné diagnostické hodnotenie: Hlavnou úlohou je posúdenie efektivity práce a dosiahnutie stanovených cieľov. Môže sa stať vstupnou diagnózou.

Základné diagnostické metódy:

1. Klinické
2. Testové

• Klinické:

  Cieľom je získavanie dát a základných údajov. Sú to neštandardné postupy, ktoré nie sú psychometrické. Majú idiografický charakter, poznanie osobnosti.

  • Pozorovanie: nezámerné, náhodilé
  • Rozhovor: náročná diagnostická metóda, vyžaduje hlboké znalosti na interpretáciu, štrukturovaný, neštrukturovaný, pološtrukturovaný
  • Rodinná anamnéza: údaje o rodičoch, rodine
  • Osobná anamnéza: biologický vývoj, psychomotorický vývoj, sociálny vývoj
  • Analýza produktov činnosti: kresby, maľby, ostatné výtvarné artefakty, rôzne výrobky, grafológia, vyžaduje veľkú schopnosť interpretácie
  • Katamnéza: údaje po určitom časovom období od terapie, edukácie, reedukácie

• Testové:

  Je to štandardizovaný spôsob vyšetrenia. Má určité pravidlá, podmienky a čo najjednoduchší spôsob prevedenia. Cieľom je špecializované vyšetrenie s následným odborným stanoviskom. Testami sa získavajú špecifické, vymedziteľné znaky. Okrem idiografického charakteru majú aj charakter nomotetický, môžu zovšeobecňovať.

  • Testy psychických vlastností
  • Testy osobnosti: projektívne, objektívne, dotazníky, posudzovacie stupnice

Metódy výskumu

V špeciálnej pedagogike sa používajú dva druhy výskumných metód:

• Všeobecné: Metódy, ktoré sa používajú rovnako u znevýhodnených ako aj u väčšinovej populácii bez toho, že by sa akýmkoľvek spôsobom prispôsobovali znevýhodneným skúmaným jedincom.
• Modifikované: Metódy, ktoré sa musia pri používaní upraviť a prispôsobiť znevýhodneným skúmaným jedincom.

Vedecký výskum sa realizuje podľa nasledujúceho modelu:

1. Formulácia problému: Slovná konštrukcia, ktorá konkretizuje problém súvisiaci so ŠP javmi a procesmi, na ktoré sa hľadajú odpovede.
2. Hypotéza: Je podmienený výrok, predpoklad o pravdivosti alebo nepravdivosti vybraného problému.
3. Verifikácia: Aplikácia vedeckých metód, ktorými sa overuje platnosť hypotézy.
4. Vedecký poznatok: Údaj, ktorý sa získal explanáciou a ktorý sa dá overiť vedeckými metódami.

Cieľom vedeckého výskumu v ŠP je poznávanie zákonitosti procesov a javov edukácie a reedukácie znevýhodnených jedincov.

Cieľom diagnostiky znevýhodnených jedincov je predovšetkým spoznať ich diagnózu respektíve problém a na ich základe im poskytnúť čo najoptimálnejšiu pomoc v rámci jeho edukácie a reedukácie.

Výsledky diagnostiky sa dajú spracovať aj vo výskume, ale len sekundárne. Hlavnou a zásadnou úlohou diagnostiky je pomoc znevýhodnenému jedincovi.

Metódy špeciálnopedagogickej praxe

Prehľad metód patrí primerane pre všetky druhy hendikepov. Je to súhrn aktivít, ktorých spoločným základným poslaním je odstránenie znevýhodnenia alebo dosiahnutie aspoň čiastočnej eliminácie negatívnych aspektov, ktoré s nevýhodnením súvisia.

Ďalej je to nájdenie alternatívnych špeciálnych spôsobov uspokojovania edukačných potrieb rozvoja znevýhodneného jedinca, v konečnom dôsledku zameraných na jeho socializáciu.

Okrem toho podnecujú alebo odstraňujú prípadne prekážky pri ich dosahovaní pričom podporujú terapeutické aktivity a majú psychoterapeutické poslanie.

Má tieto formy:

• farmakoterapia

• chirurgická terapia

• podporná terapia - vodoliečba, fyzikálna terapia, masáže, pohybová terapia.

• edukačná rehabilitácia - sa realizuje aplikáciou špeciálnych metód v školskej a inštitucionálnej sústave. Sú to nasledujúce metódy:

  1. Špeciálna edukácia: Postupy a metódy, ktoré spôsobujú pozitívne zmeny v kvalite a kvantite vychovanosti a vzdelanosti znevýhodnených jedincov. Sú to metódy klarifikácie (objasňovania), persuázie (presvedčovania), exemplifikácie (príkladovania), exercifikácie (cvičenia), laudácie (pochvaly), kogerácie (donucovania), inovácie (obnovovania).

Liečebná pedagogika a antropozofia

Z pohľadu antropozofie je vývin dieťaťa podmienený niekoľkými skupinami determinantov, napr.: dedičnosť, vplyvy prostredia, vlastnosti večnej individuality a karma, resp. Tiež báda v oblastiach, ktoré nám môžu niečo povedať o postihnutiach, s ktorými sa rodí, ako sa zdá, čoraz viac detí. Čo to znamená?

Príklad: Osemročné dievčatko s rozlietanou pozornosťou, svetlými vláskami, jemnej telesnej stavby, veselé, niekedy až dráždivé v prejave, dobrú náladu u nej občas vystrieda smútok zmiešaný so strachom a z úzkosťou, má problémy v škole. Pokiaľ to môžeme zistiť, zdá sa, že v rodinnom kruhu nie sú závažnejšie problémy, dieťa má milujúcich rodičov. V škole sa nedokáže sústrediť, má problémy zapamätať si učivo a nečakané zmeny nálad jej sťažujú život a komplikujú aj jej vzťahy a spoluprácu na hodinách. Jej písmo je vysoko posadené, „lieta“ nad riadkami, samo dievčatko chodí na špičkách, pri chôdzi nedošľapuje na celé chodidlo. Jej kresby sú jemné, svetlé, vyhýba sa sýtym farbám, línie sú trhané a tvary neurčité a väčšinou kostrbaté. Pri rozhovoroch s rodičmi zisťujeme, že neprekonalo takmer žiadnu typickú detskú chorobu, ako sú kiahne, osýpky a pod. Prirodzene, toto je len stručná informácia, pri dôkladnom vyšetrení sa zisťuje oveľa viac podrobností o vývine dieťaťa a o všetkých okolnostiach, ktoré môže dokresliť obraz o jej vývine.

Liečebný pedagóg vyvodzuje, že v prípade tohto dievčatka jej astralita nie je v pomere k jej veku dostatočne zostúpená a je potrebné zostaviť stravu, denný režim a školské cvičenia tak, aby sa jej proces inkarnovania do fyzického tela uľahčil. To znamená, že v jej jedálničku by mala najmä predpoludním prevažovať strava bohatá na minerály, spočiatku len vo varenej forme, aby sa jej astralita nepreťažovala premieňaním surovej zeleniny na teplo. V tomto štádiu je tiež vhodné zaradiť ľahké biele mäso, dobre uvarené. Na konci obedňajšieho a večerného hlavného jedla podať niečo malé sladké. V stavoch smútku a strachu treba odviesť pozornosť a zaujať ju manuálnou činnosťou a pohybom, nejakým športom, alebo mierne namáhavou telesnou prácou, napr. pomáhaním v záhradke a pod. Napokon treba zaradiť hry, v ktorých môže cítiť váhu, tiaž svojho tela, hry, v ktorých sa dupoce, treba nosiť rôzne závažia (prevažovanie sa so spolužiakmi), váľať sa po zemi, trúbiť na trúbe, hrať na bubny a je tu mnoho iných možností. Na hodinách jej možno ponúkať farbičky s hrubšou stopou a maľovanie nasucho širokým štetcom (vymaľúvanie obrázkov), kreslenie dostredivých línií a foriem, učenie sa rytmických riekaniek naspamäť. V prípade nevyhnutnosti možno doplniť túto terapiu homeopatiou, resp.

Liečebná pedagogika sa snaží upraviť životné podmienky dieťaťa v spolupráci s ním samým a s jeho rodičmi a pedagógmi tak, aby sa nesprávny smer vývinu korigoval, aby sa nedostatočnosti vo vývine doplnili a aby tento postup bol čo najbližší bežnému dennému spôsobu života dieťaťa.

tags: #liečebná #rehabilitácia #učivo