Lisabonská Zmluva a Ústava Európskej Únie: Rozdiely a Kontinuity

Európska únia prešla zložitým vývojom v snahe o inštitucionálnu reformu. Po odmietnutí Ústavy EÚ v roku 2005 nasledovalo prijatie Lisabonskej zmluvy v roku 2007. Tento článok sa zameriava na rozdiely a podobnosti medzi týmito dvoma dokumentmi, ich dopad na Slovensko a širšie európske kontext.

Úvod

Po neúspešnom pokuse o prijatie Ústavy pre Európu, sa Európska únia zamerala na vytvorenie novej zmluvy, ktorá by zjednodušila fungovanie inštitúcií únie a nahradila neplatnú ústavu. Výsledkom bola Lisabonská zmluva, podpísaná v roku 2007, ktorá mala vstúpiť do platnosti v roku 2009.

Odmietnutá Ústava EÚ

Ústava EÚ narazila na odpor verejnosti v niektorých členských štátoch, najmä vo Francúzsku a Holandsku, kde bola odmietnutá v referendách v roku 2005. Francúzi odmietli Ústavu 29. mája 2005 pomerom hlasov 55% proti 45% pri účasti 69% voličov. O tri dni neskôr, 1. júna 2005, ju Holanďania odmietli pomerom hlasov 61% proti 39% pri účasti 62% voličov.

Lisabonská Zmluva ako Náhrada

Po odmietnutí Európskej ústavy sa začala pripravovať nová zmluva - Lisabonská. Tá je v princípe veľmi podobná Ústave EÚ. Lisabonská zmluva, podpísaná v roku 2007, obsahovala demokratické zmeny ako posilnenie inštitúcie Európskeho parlamentu a zmeny hlasovania v Rade EÚ. Keďže členské štáty nechcú riskovať, že aj túto zmluvu postihne rovnaký osud ako európsku ústavu, takmer všetky štáty chcú zmluvu schvaľovať v parlamentoch. Európsku ústavu pred dvoma rokmi v referendách odmietli Francúzi a Holanďania.

Kľúčové Rozdiely Medzi Lisabonskou Zmluvou a Ústavou EÚ

Hoci Lisabonská zmluva a Ústava EÚ majú mnoho spoločného, existujú aj dôležité rozdiely:

Prečítajte si tiež: Prehľad Lisabonskej zmluvy

• Terminológia: Lisabonská zmluva sa vyhýba používaniu slov "ústava" a "ústavný", aby sa predišlo vnímaniu EÚ ako formálneho politického útvaru.
• Symboly EÚ: Lisabonská zmluva neobsahuje žiadne zmienky o symboloch EÚ, ako je vlajka a hymna, ktoré boli súčasťou Ústavy EÚ.
• Forma: Nová zmluva na rozdiel od ústavy nenahrádza všetky predchádzajúce zmluvy, ale ich len dopĺňa a upravuje.

Teda rozdiely v zmluvách sú, že Lisabonská ruší slová "ústavný,ústavná, ústavné, ústava", symboly EÚ ustupujú do úzadia (vrátane vlajky a hymny, Beethovenovej Ódy na radost).

Podobnosti a Kontinuity

Napriek formálnym rozdielom, Lisabonská zmluva zachováva mnoho kľúčových prvkov Ústavy EÚ, vrátane:

• Posilnenie Európskeho Parlamentu: Zmluva posilňuje úlohu Európskeho parlamentu v legislatívnom procese.
• Zmeny Hlasovania v Rade EÚ: Zmluva zavádza nové pravidlá hlasovania v Rade EÚ, ktoré majú zvýšiť efektivitu rozhodovania.
• Právna Subjektivita EÚ: Únia získava právnu subjektivitu, čo jej umožňuje uzatvárať medzinárodné zmluvy.
• Charta Základných Práv: Ako dodatok a v menšom rozsahu zahŕňa Chartu základných práv, prijatú v decembri 2000 v Nice. Hlavný text Lisabonskej zmluvy sa však zmieňuje o vyhlásení charty, čo jej dáva právnu záväznosť. Británia a Poľsko majú strán charty výnimku.

Vplyv Lisabonskej Zmluvy na Slovensko

Medzi ústavou a novou zmluvou z hľadiska Slovenska nie je veľký rozdiel. Podľa euroskeptikov je však táto zmluva aj tak krokom k vytváraniu „superštátu“. Únia by podľa novej zmluvy mala mať napríklad stáleho predsedu Európskej rady (prezidenta), ktorý bude viesť summity. Zatiaľ sa ako možní kandidáti na tento post spomínajú bývalý britský premiér Tony Blair a terajší luxemburský premiér Jean-Claude Juncker.

Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sme mohli sledovať výrazné posilňovanie kompetencií ústredných európskych orgánov na úkor členských štátov. Tento stav umožnila práve Lisabonská zmluva, ktorá revidovala všetky zakladajúce zmluvy, pričom vytvorila aj legislatívno-právne predpoklady na výrazné posilňovanie ingerencie spoločenstva v rozhodovacích procesoch a pozícií medzinárodného postavenia Európskej únie. V skratke by sme mohli povedať, že táto zmluva autoritatívne vyžaduje od členských štátov ich lojalitu k Európskej únii a k jej zahraničnej politike.

Kontroverzie a Kritika

Lisabonská zmluva bola kritizovaná euroskeptikmi, ktorí tvrdili, že ide o krok k vytvoreniu európskeho superštátu a že zmluva obmedzuje suverenitu členských štátov. Medzi najčastejšie kritizované body patrili:

Prečítajte si tiež: Konsolidované znenie Lisabonskej zmluvy

• Rozšírenie Hlasovania Kvalifikovanou Väčšinou: Kritici tvrdili, že obmedzenie práva veta v mnohých oblastiach oslabuje pozíciu menších členských štátov.
• Právna Subjektivita EÚ: Obavy, že EÚ bude môcť uzatvárať medzinárodné zmluvy bez dostatočnej kontroly zo strany členských štátov.
• Azylová Politika: Vo vzťahu k posledným udalostiam sú zrejme najdôležitejšie dve časti - článok 78, odst.3 a článok 80. Tieto dve časti jasne hovoria, že centrálne orgány Únie majú pod vznešeným slovom „solidarita“ právo prevziať riadenie azylovej politiky na celom území Únie.
• Oslabenie Vplyvu Slovenska: Nový systém hlasovania kvalifikovanou väčšinou definovaný v Lisabonskej zmluve znamená oslabenie vplyvu Slovenskej republiky v Rade, a to ako absolútne, tak aj vo vzťahu k veľkým členským štátom.

Ratifikácia Lisabonskej Zmluvy

Lisabonskú zmluvu podpísalo 27 členských štátov Európskej únie 13. decembra 2007. v 2008 roku sa o nej hlasovalo v NR SR. Platnosť nadobudla 1. decembra 2009, keď ju ratifikovali všetky krajiny EÚ v súlade so svojimi vnútroštátnymi postupmi. Zohľadňuje sa v nej skutočnosť, že EÚ sa rozrástla zo šiestich zakladajúcich členských štátov na súčasných 27, ako aj vývoj, ku ktorému došlo v posledných 50 rokoch.

Zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva

• K efektívnosti rozhodovania EÚ má prispieť rozšírenie počtu oblastí, v ktorých na schválenie stačí kvalifikovaná väčšina; jednomyseľnosť zostane v zahraničnej politike, daniach, sociálnej politike alebo pri zmenách zmlúv EÚ. (tu chcem podotknúť, že bolo odobraté právo veto) inak v daniach a v energetike už nám odobrali právo veto, a sa hlasuje výlučne kvalifikovanou väčšinou.
• Zmluva zakotvuje princíp obojstrannej flexibility - možnosť prenášania právomocí do Bruselu aj späť na členské krajiny.
• V zmluve je spomenutá aj možnosť vystúpiť z EÚ.
• Rozšíria sa právomoci Európskeho súdneho dvora a EP v rámci spolurozhodovania o prijímaní novej legislatívy Únie.

Dôsledky pre Suverenitu Štátu

Výrazné obmedzenie práva veta a rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou na väčší počet oblastí. Lisabonská zmluva rozširuje možnosti použitia tohto spôsobu rozhodovania celkovo o 68 oblastí, z toho u 19 oblastí ide o nahradenie súčasného jednomyseľného rozhodovania a 49 oblastí je úplne nových. V histórii Únie predstavuje toto rozšírenie doteraz najväčší posun. Z "citlivých" oblastí ide napríklad o vízovú, azylovú a imigračnú politiku, energetiku, dopravu a mnoho ďalších.

Je dôležité si uvedomiť, že tento posun fakticky likviduje možnosť nekonať podľa výsledkov hlasovania a tak likviduje v týchto oblastiach suverenitu našej krajiny a robí z nej závislé územia pod správou vyššej moci.

Prečítajte si tiež: Dopad Lisabonskej zmluvy na Slovensko

tags: #Lisabonská #zmluva #a #ústava #Európskej #únie