Lisabonská Zmluva: Modernizácia Európskej Únie

Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2009, predstavuje významný krok vpred v integrácii a modernizácii Európskej únie. Jej cieľom bolo prispôsobiť inštitucionálny rámec únie novým podmienkam a výzvam, ktorým čelí v 21. storočí. Zmluva priniesla rozsiahle zmeny do fungovania EÚ, od právnej subjektivity až po rozhodovacie procesy a ochranu základných práv.

Historický Kontext a Dôvody Prijatia

Lisabonská zmluva nevznikla izolovane. Bola prijatá z dôvodu, že Európsku úniu bolo potrebné modernizovať a aktualizovať v duchu dnešnej doby a prispôsobiť inštitucionálny rámec únie novým podmienkam. V posledných rokoch sa totiž počet členov EÚ zdvojnásobil a takto veľké zoskupenie bolo už ťažko možné riadiť prekonanými zmluvnými pravidlami z Nice. Reforma Európskej únie a jej „Zmlúv“ bola naliehavá. Okrem toho sa stala evidentnou priepasť medzi EÚ a jej občanmi. Občania totiž často podporujú širšie ciele únie, ale nie vždy vidia spojitosť medzi týmito cieľmi a každodennými aktivitami únie. Nedostatkom fungovania EÚ a jej rozhodovania a tým aj legislatívneho procesu je nejednotnosť, neprehľadnosť, slabá efektívnosť a demokratický deficit. Rovnako veľkým nedostatkom je prílišná byrokracia. Negatívom je slabá informovanosť občanov EÚ o fungovaní EÚ a jej rozhodovacích mechanizmoch a procesoch a zapojenie občanov do tohto procesu.

Pri príležitosti osláv 50. Cestu zo slepej uličky našiel júnový summit EÚ pod vedením Nemeckého predsedníctva (2007). Po intenzívnych rokovaniach nakoniec prijal mandát pre Medzivládnu konferenciu, ktorá počas Portugalského predsedníctva dohodla detaily novej Reformnej zmluvy EÚ. Po tom ako právni experti dokončili práce na texte Reformnej zmluvy sa lídri európskej 27-čky stretli na neformálnom summite v októbri 2007 v Lisabone, kde sa zrodila dohoda o konečnom texte. Názory členov na podobu zmluvy sa však líšili.

Kľúčové Zmeny a Novinky Prinášané Lisabonskou Zmluvou

Lisabonská zmluva priniesla rozsiahle zmeny v štruktúre a fungovaní Európskej únie. Medzi najvýznamnejšie patria:

Právna Subjektivita a Štruktúra Únie

Doposiaľ platné zakladajúce zmluvy - Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a Zmluva o Európskej únii- boli Lisabonskou zmluvou novelizované, a to tak, že formálne zo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa stala Zmluva o fungovaní Európskej únie. Označenie Zmluvy o Európskej únii zostalo zachované. O jej obsahu, ako aj obsahu bývalej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva to už tvrdiť nemožno. Lisabonskou zmluvou zostala nedotknutá Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, takže popri Európskej únii bude existovať jedno samostatné spoločenstvo - Európske spoločenstvo pre atómovú energiu.

Prečítajte si tiež: Konsolidované znenie Lisabonskej zmluvy

Do nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy existovalo Európske spoločenstvo s najširšou právnou subjektivitou a Európska únia, ktorá bola akýmsi zoskupením samotných európskych spoločenstiev s politickou nadstavbou. Lisabonská zmluva formálne, ale aj materiálne integruje Európske spoločenstvo do Európskej únie(1), ktorá v plnom rozsahu nahrádza Európske spoločenstvo.

Zrušenie Trojpilierovej Štruktúry

Integráciou hmotnoprávnych pravidiel policajnej a súdnej právomoci v trestných veciach a spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky do Zmluvy o fungovaní Európskej únie prestala byť aktuálna trojpilierová štruktúra Európskej únie, ktorá bola založená na dominancii piliera tvoreného Európskym spoločenstvom.

Nové Vymedzenie Výlučných Právomocí

Lisabonská zmluva výslovne priznala Európskej únii päť oblastí(2), v ktorých môžu konať výlučne orgány Európskej únie.

Zmena Rozhodovania v Rade Európskej Únie

Lisabonská zmluva obmedzila oblasti, v ktorých musí byť rozhodovanie jednomyseľné, týmito oblasťami sú: dane, zahraničná politika, obrana a sociálne zabezpečenie. Reforma hlasovania zaviedla nový systém dvojitej väčšiny - to znamená, že pre schválenie právneho aktu bude po roku 2014 potrebných 55% členských krajín (15), ktoré reprezentujú 65% obyvateľov EÚ. Protokol o prechodných ustanoveniach zahŕňa poľskú požiadavku využitia tzv. ioanninskej klauzuly. V praxi to znamená, že aj štáty, ktoré nebudú môcť dať dokopy blokujúcu menšinu (minimálne 4 krajiny), budú mať možnosť oddialiť rozhodnutie v Rade na obdobie, v ktorom sa bude hľadať riešenie prijateľné pre všetkých. Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou sa rozšíri o 50 nových oblastí. Bude sa to týkať boja proti terorizmu, spolupráce v trestných záležitostiach, nelegálnej imigrácie, azylovej politiky či súdnej spolupráce.

Legislatívne Akty a Ich Označovanie

Terminologicky zostávajú základné pramene práva zachované - nariadenia, smernice a rozhodnutia. Minulosťou sa stali rámcové rozhodnutia, ktoré boli vydávané v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. Otázky, ktoré boli nimi upravované, budú teraz riešiť smernice. Lisabonská zmluva rozlišuje medzi legislatívnymi aktmi(3)a nelegislatívnymi aktmi. Rozdiel medzi nimi je v druhu postupu, ktorým budú prijímané. Legislatívne akty budú môcť splnomocniť Európsku komisiu na prijatie delegovaného aktu(4), ktorým bude môcť Európska komisia priamo zmeniť alebo doplniť nepodstatné prvky legislatívneho aktu - takýto akt bude mať v názve označenie „delegovaná“ alebo „delegované“. Podmienky vykonávania aktov (5)bude môcť na základe splnomocnenia stanoviť Európska komisia alebo Rada Európskej únie.

Prečítajte si tiež: Dopad Lisabonskej zmluvy na Slovensko

Zmeny v Súdnom Systéme Európskej Únie

Lisabonská zmluva mení orgány súdneho systému Európskej únie, Súdny dvor Európskej únie(6)bude tvorený Súdnym dvorom (bez zmeny označenia), Všeobecným súdom (bývalým Súdom prvého stupňa) a osobitnými súdmi (bývalými osobitnými senátmi). Rozšíri sa aj pôsobnosť Súdneho dvora Európskej únie o oblasť policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. Členské štáty ustanovia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany.

Ochrana Ľudských Práv

Charta základných práv Európskej únie sa stala právne záväzným dokumentom (7). Doposiaľ mala len politický význam. V dôsledku tejto zmeny bude chrániť základné práva v členských štátoch Európskej únie, okrem vnútroštátnych súdov a Európskeho súdu pre ľudské práva, aj Súdny dvor Európskej únie. Na základe Lisabonskej zmluvy má Európska únia pristúpiť k Európskemu dohovoru o ochrane základných práv a slobôd(8).

Zahraničná Politika

V tejto oblasti síce zostáva vylúčené prijímanie legislatívnych aktov, ale ustanovuje spoločné zásady a ciele pri vykonávaní vonkajšej politiky. Nový post Vysokého predstaviteľa pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku spojí funkcie súčasného Vysokého predstaviteľa pre SZBP (Javier Solana) a komisára pre vonkajšie vzťahy (Benita Ferrero-Waldner). V jeho práci mu bude pomáhať zahraničná služba EÚ, tvorená národnými a európskymi diplomatmi. Vysoký predstaviteľ bude predsedať Rade pre zahraničné veci a viesť politický dialóg s tretími stranami v mene Únie a vyjadrovať pozíciu Únie (ak sa takáto pozícia dosiahne) v medzinárodných organizáciách a na konferenciách.

Posilnenie Úlohy Európskeho Parlamentu a Národných Parlamentov

Nová zmluva znamená pre Parlament rozšírenie spolurozhodovacej procedúry takmer na všetky legislatívne akty EÚ, čím posilňuje politickú váhu jediného priamo voleného orgánu EÚ a približuje sa mierou svojich právomocí k Rade. V súlade s novým inštitucionálnym poriadkom bude Parlament väčšinou svojich členov priamo voliť predsedu Európskej komisie z nominácií, ktoré poskytne Rada po zohľadnení výsledkov volieb do EP (doteraz len schvaľoval voľbu Rady). Lisabonská zmluva posilňuje úlohu národných parlamentov. Osobitný článok protokolu obsahuje výpočet všetkých úloh, ktoré národné parlamenty majú. Budú sa zúčastňovať na kontrole vykonávania politík v oblasti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Čas na preskúmanie právnych aktov EÚ sa pre národné parlamenty predĺži z 6 na 8 týždňov. Komisia bude posielať návrhy právnych aktov, konzultačné dokumenty (Zelené a Biele knihy), ročné plány legislatívnych úloh priamo národným parlamentom. Ak jedna tretina parlamentov členských štátov vyjadrí námietku, musí Komisia legislatívny akt obhájiť alebo pozmeniť (tzv. žltá karta). Ak dá polovica národných parlamentov na návrh Komisie negatívne stanovisko, musí Komisia návrh odôvodniť alebo stiahnuť (tzv. oranžová karta). Národné parlamenty sa budú podieľať na medziparlamentnej spolupráci.

Charta Základných Práv Európskej Únie

Obe inštitúcie sa stanú komunitárnymi orgánmi, ktorých mandát vychádza zo zmluvných základov EÚ novelizovaných Lisabonskou zmluvou. Obsahuje výpočet politických, sociálnych a ekonomických práv. Jej cieľom bolo zaručiť, aby európska legislatíva nebola v rozpore s Európskou konvenciou ľudských práv. Aj keď nie je súčasťou zmluvy, jej právna záväznosť je zabezpečená odkazom v čl. 6. Protokol k Charte základných práv obsahuje vyhlásenie, že sa ustanovenia Charty nevzťahujú na Veľkú Britániu a Poľsko a teda ani Európsky súdny dvor nemôže konštatovať nesúlad medzi právom týchto štátov a Chartou. Veľká Británia sa obávala, že by Charta mohla zakladať nové sociálne práva a narušila by tak britský liberálny pracovný trh. Poľsko sa k výnimke z Charty pridalo, aby sa vyhlo tomu, že Charta bude zakladať individuálne slobody v rozpore s konzervatívnymi a náboženskými hodnotami Poľska (napr.

Prečítajte si tiež: Zmeny zavedené Lisabonskou zmluvou

Nové Oblasti Spolupráce

Pod túto oblasť spadajú hraničné kontroly, azylová politika, prisťahovalectvo, súdna spolupráca v občianskych a trestných veciach a policajná spolupráca. Tretí pilier bude kompletne zakomponovaný do Zmluvy o fungovaní EÚ (Zmluvy o založení ES). Lisabonská zmluva vytvára základ pre uznávanie rozsudkov v trestných veciach, zjednocovanie trestnoprávnych predpisov ako aj vzájomné uznávanie súdnych a mimosúdnych rozhodnutí v občianskych veciach. Členským štátom bola ponechaná možnosť tzv. „záchrannej brzdy“. Ak by mohli byť navrhovanou smernicou dotknuté základy systému trestného súdnictva členského štátu, dotknutý štát môže požiadať, aby o návrhu smernice rokovala Európska rada. V protokoloch k zmluve je napísané, že Británia a Írsko sa nezúčastňujú na policajnej a súdnej spolupráci, Dánsko sa nezúčastňuje na väčšine ustanovení o policajnej a súdnej spolupráci v trestných záležitostiach. Členské štáty môžu nadviazať užšiu spoluprácu v tých oblastiach, ktoré nespadajú pod výlučnú právomoc Únie. Jej zmyslom je posilňovanie integrácie a podpora cieľov Únie. Otvorená je pre všetky členské krajiny. Na jej iniciácii sa však musí zhodnúť aspoň 9 štátov. V rámci posilnenej spolupráce je možné meniť spôsob hlasovania. Akékoľvek právne akty sú záväzné len pre tie krajiny, ktoré sa na posilnenej spolupráci zúčastňujú. Povolenie postupovať formou posilnenej spolupráce sa udeľuje rozhodnutím Rady, ktorá sa uznáša jednomyseľne.

Možnosť Vystúpenia z Európskej Únie

Po prvý krát bola do zmluvy zahrnutá možnosť vystúpenie z Európskej únie. V súčasnosti takáto možnosť neexistuje.

Reakcie na Lisabonskú Zmluvu

Na Lisabonskú zmluvu existujú rozdielne názory. Zástancovia Lisabonskej zmluvy zastávajú názor, že zmluva činnosť Európskej únie ako celku zefektívni a zdynamizuje. Zmeny, ktoré zmluva prináša, vytvárajú podľa jej obhajcov podmienky na to, aby Európska únia mohla konať demokratickejšie, rozhodovať transparentnejšie, aby členské štáty mohli v spoločných otázkach konať efektívnejšie. Právne záväzná Charta základných práv má zdôrazniť sociálnu dimenziu uskutočňovaných zmien a posilniť sociálne práva občanov na európskej úrovni. Zmluva podľa zástancov zvyšuje účinnosť inštitúcií a rozhodnutí Únie, najmä so zreteľom na nové výzvy, t. j. s predplateným prístupom.

Proeurópski poslanci EP privítali dohodu ako „záchranu podstaty návrhu ústavy EÚ“, euroskeptici zas kritizovali lídrov EÚ za to, že prijali odmietnutú euroústavu pod „inou hlavičkou“. „Ak sa detailne pozriete na to, čo sa dohodlo, je jasné, že je to len stará ústava EÚ vo všetkom, okrem názvu“, povedal Neil O´Brien, riaditeľ britského think-tanku Open Europe, argumentujúceho za oslabenie rámca Únie. „To nikoho neoklame. Socialistická skupina v Európskom parlamente označila výsledok summitu za „menej ako je potrebné, viac ako sme očakávali“. Skupina liberálov a demokratov (ALDE) označila dohodu za „krok vpred pre Európu, no víťazstvo pre nikoho“. Líder ALDE Graham Watson povedal: „Integrácia EÚ bude naďalej ťahaná vývojom vo vonkajšom svete, a nie idealizmom vo vnútri. Slovenský premiér Robert Fico si myslí, že naša vláda môže vyjadriť spokojnosť, pretože závery summitu sa zhodujú s postojom Slovenska. Podľa premiéra je pre Slovensko obzvlášť dôležité, že nová zmluva odkazuje na Chartu základných práv a robí ju právne záväznou, pretože obsahuje aj sociálne práva. Na margo novej dvojitej väčšiny pri hlasovaní v Rade, ktorá začne platiť v roku 2017, povedal, že ak ju porovnáme so systémom zo Zmluvy z „tak je to pre nás v podstate aj výhodné“. Staronový líder KDH Pavol Hrušovský pre agentúru TASR povedal, že jeho strana považuje za veľké víťazstvo svojej politiky fakt, že Európska únia ustúpila od Európskej ústavnej zmluvy.

tags: #lisabonská #zmluva #čo #to #je