Právna úprava dôchodkového systému na Slovensku

Dôchodkový systém na Slovensku prechádza neustálym vývojom, ktorý reaguje na demografické zmeny, ekonomickú situáciu a potreby občanov. Aktuálne zmeny súvisia s ústavnými garanciami, Plánom obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a špecifickými odporúčaniami Rady EÚ. Cieľom týchto zmien je zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť a spravodlivosť dôchodkového systému.

Ústavné východiská a legislatívny rámec

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, vychádza z ústavných garancií vyplývajúcich z novelizovaného čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky. Tento článok garantuje právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zákon o sociálnom poistení je vykonávacím zákonom týchto ústavných práv a upravuje podrobnosti o ústavných právach v čl. 39 ods. 3 až 5 Ústavy SR, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2021.

Asignácia odvodov (rodičovský dôchodok)

Ústava SR garantuje každému poistencovi právo rozhodnúť sa, že časť uhradenej dane alebo časť uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe bude poskytnutá osobe, ktorá ho vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe (tzv. asignácia odvodov). Táto úprava zavádza tzv. rodičovský dôchodok.

Princíp fungovania rodičovského dôchodku

Nárok na rodičovský dôchodok a jeho výplatu vzniká v príslušnom kalendárnom roku (nárok vzniká vždy od 1. januára) vlastnému rodičovi dieťaťa (aj osvojiteľ) a poistencovi, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktorý je poberateľ starobného dôchodku, invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu, vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku (ďalej len „poberateľ dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku“), ak dieťa bolo dva roky pred príslušným kalendárnom rokom dôchodkovo poistené. Podmienka dôchodkového poistenia sa považuje za splnenú aj v prípade, ak bolo dieťa poistené iba jeden deň.

Obdobie dôchodkového poistenia

V zmysle návrhu je obdobím dôchodkového poistenia na účely posúdenia nároku na rodičovský dôchodok obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal podľa § 15 zákona o sociálnom poistení, ak poistenec mal v posudzovanom kalendárnom roku vymeriavací základ a nemal vylúčenú povinnosť platiť poistné počas celého kalendárneho roka a obdobie doplatenia poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.

Prečítajte si tiež: ZŤP na Slovensku

Vznik a zánik nároku na rodičovský dôchodok

Nárok na rodičovský dôchodok a jeho výplatu má v zmysle navrhovanej právnej úpravy vzniknúť vlastnému rodičovi dieťaťa (vrátane osvojiteľa) automaticky a náhradnému rodičovi dieťaťa, ktorý toto dieťa vychoval len na základe súhlasného vyhlásenia dieťaťa v zákonom stanovenej lehote. Zároveň sa navrhuje, aby vlastné dieťa mohlo v rovnakej lehote vyhlásiť, že nárok na rodičovský dôchodok rodičovi nemá vzniknúť. V takom prípade je zachovaná možnosť dieťaťa v ktoromkoľvek nasledujúcom roku vyhlásiť súhlas so vznikom nároku na rodičovský dôchodok.

Navrhuje sa, aby v prípade existencie nároku na rodičovský dôchodok mohlo dieťa vyhlásiť, že nárok na rodičovský dôchodok má vlastnému rodičovi/osobe, ktorá ho vychovala zaniknúť. Navrhuje sa aby na základe takéhoto vyhlásenia nárok na rodičovský dôchodok zanikol najskôr po piatich rokoch od jeho posledného vzniku, t.j. ak dieťa najneskôr do 31. januára 2027 vyhlási, že rodičovský dôchodok má zaniknúť, nárok zanikne 1. januára 2028.

Zánik a opätovný vznik nároku na výplatu

Navrhuje sa, aby v prípade zániku dôchodkového poistenia dieťaťa nárok na výplatu rodičovského dôchodku zanikol od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa posudzuje splnenie podmienok nároku na výplatu rodičovského dôchodku. Nárok na rodičovský dôchodok však nezaniká. Nárok na výplatu rodičovského dôchodku opätovne vznikne od 1. januára príslušného kalendárneho roka, ak dieťa poberateľa rodičovského dôchodku bolo dôchodkovo poistené v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Vyššie uvedené vyhlásenia môže dieťa urobiť iba vo vzťahu k rodičovskému dôchodku, na ktorý nárok vznikol z titulu platenia poistného na starobné poistenie jeho osobou.

Výpočet sumy rodičovského dôchodku

Suma rodičovského dôchodku v príslušnom kalendárnom roku sa navrhuje určovať ako 1,5 % jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov dieťaťa za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku, z ktorého bolo zaplatené poistné na starobné poistenie, pričom sa navrhuje, aby suma rodičovského dôchodku nemohla byť vyššia ako 1,5% jednej dvanástiny 1,2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Prečítajte si tiež: Informácie o Klube Kotešová

Výplata rodičovského dôchodku

Navrhuje sa realizovať výplatu rodičovského dôchodku v pravidelných mesačných lehotách za príslušné kalendárne mesiace vo výplatnom termíne dôchodkových dávok poistenca určeným Sociálnou poisťovňou.

Predčasný starobný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch

Ústava SR súčasne ustanovuje, že zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov. Z uvedeného dôvodu sa v zákone o sociálnom poistení navrhuje, aby nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol v zásade po 40 odpracovaných rokoch, čo v zásade zodpovedá získaným 40 rokom obdobia dôchodkového poistenia. Do uvedeného obdobia sa navrhuje nezapočítavať niektoré náhradné doby získané pred 1. januárom 2004.

Cieľ úpravy

Účelom tohto návrhu je garantovať poistencom, ktorí väčšinu svojho života vykonávali zárobkovú činnosť a získali potrebný počet odpracovaných rokov výkonom zárobkovej činnosti alebo z dôvodu činnosti, ktorá objektívne znemožňovala jej výkon, nárok na predčasný starobný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch.

Podmienky nároku

Navrhuje sa ustanoviť alternatívnu podmienku nároku na predčasný starobný dôchodok - získanie 40 odpracovaných rokov (alternatívnou aktuálnou podmienkou je, aby poistencovi do dovŕšenia dôchodkového veku chýbali maximálne 2 roky).

V záujme predchádzania zvyšovania predčasného starobného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku sa navrhuje, aby nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol iba tomu poistencovi, ktorého suma predčasného starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku určená so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom dôchodkovom systéme bola ku dňu, od ktorého si žiada o jeho priznanie minimálne na úrovni sumy minimálneho dôchodku, ktorá poistencovi patrí za dĺžku kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia (§ 82b ods. 3). Rovnaká podmienka vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok sa navrhuje aj v prípade poistenca, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

Prečítajte si tiež: Komárno: Starostlivosť o seniorov

Krátenie sumy predčasného starobného dôchodku

V kontraste krátenia sumy aktuálneho predčasného starobného dôchodku sa navrhuje pri predčasnom starobnom dôchodku za 40 odpracovaných rokov ustanoviť aktuárne neutrálne krátenie, tak aby celková suma dôchodkových dávok (predčasného starobného dôchodku a starobného dôchodku) bola rovnaká bez ohľadu na to, kedy poistencovi začne byť predčasný starobný dôchodok, resp. starobný dôchodok vyplácaný. V zmysle návrhu by suma predčasného starobného dôchodku za 40 odpracovaných rokov mala byť krátená o 0,3 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku. Pri splnení alternatívnej podmienky chýbajúcich dvoch rokov do dovŕšenia dôchodkového veku sa navrhuje ponechať krátenie na úrovni 0,5 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku.

Ak vzhľadom na navrhované opätovné určovanie dôchodkového veku podľa strednej dĺžky života 5 rokov vopred nebude dôchodkový vek poistenca po získaní 40 odpracovaných rokov známy, navrhuje sa aby sa pri určení sumy predčasného starobného dôchodku tohto poistenca použil najvyšší známy dôchodkový vek.

Väzba dôchodkového veku na strednú dĺžku života

V súvislosti s vypustením tzv. „dôchodkového stropu“ z Ústavy SR a záväzkami vyplývajúcimi z návrhu Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky ako aj v nadväznosti na špecifické odporúčanie Rady EÚ pre Slovenskú republiku „zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a to najmä systému zdravotnej starostlivosti a dôchodkového systému“ sa ďalej v článku I navrhuje obnovenie väzby dôchodkového veku na rast strednej dĺžky života.

Cieľ úpravy

Uvedené sa navrhuje s cieľom zlepšiť finančnú udržateľnosť priebežne financovaného I. piliera dôchodkového systému.

Mechanizmus úpravy dôchodkového veku

Navrhuje sa od ročníka narodenia 1967 opätovne naviazať zvyšovanie dôchodkového veku v závislosti od strednej dĺžky života. Navrhuje sa zachovať zásadu, že osoby narodené v rovnakom roku budú mať rovnaký všeobecný dôchodkový vek. Dôchodkový vek konkrétneho poistenca sa navrhuje ustanoviť ako všeobecný dôchodkový vek znížený za výchovu dieťaťa.

Dôchodkový vek sa určuje pre príslušné ročníky, t. j. osoby narodené v rovnakom roku majú rovnaký dôchodkový vek. Úprava dôchodkového veku je nastavená rekurentne, t. j. na určenie dôchodkového veku pre príslušný ročník, je dôležité poznať dôchodkový vek osôb narodených v kalendárnom roku, ktorý bezprostredne predchádza príslušnému ročníku.

Konkrétne sa navrhuje sledovať zmenu strednej dĺžky života v siedmich referenčných obdobiach, pričom každé referenčné obdobie sleduje zmenu strednej dĺžky života na 5 ročnom horizonte. Pri určovaní dôchodkového veku, je rozhodujúci rok, v ktorom určujeme dôchodkový vek, t. j. rok v ktorom ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis o dôchodkovom veku, od ktorého závisí, z ktorých rokov sa použijú údaje o strednej dĺžky života.

Korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty

V záujme zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému a nivelizácie rozdielu medzi dôchodkami priznávanými v jednotlivých rokoch sa navrhuje korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Mechanizmus korekcie

V súčasnosti je aktuálna dôchodková hodnota každoročne k 1. januáru upravovaná vzhľadom na medziročnú zmenu priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky v treťom štvrťroku príslušného kalendárneho roka zverejnenej štatistickým úradom (ďalej „priemerná mesačná mzda v treťom štvrťroku“).

Korekčný mechanizmus spočíva v tom, že z medziročnej zmeny priemernej mesačnej mzdy v treťom štvrťroku sa na účely určenia indexu úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty od 1. januára 2023 použije len 95 % tejto hodnoty. To znamená, že ak by predstavovala medziročná zmena priemernej mesačnej mzdy v treťom štvrťroku napríklad rast na úrovni 5 %, na určenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty sa použije hodnota 0,95*5 % = 4,75 %, t. j. index úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty bude predstavovať hodnotu 1,0475.

Negatívny vplyv na sumu dôchodku, ktorý zakladá korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty bude v dlhodobom horizonte korigovaný naviazaním dôchodkového veku na strednú dĺžku života.

tags: #právna #úprava #dôchodkového #systému