Má Človek Nárok na Nemocenskú z Dvoch Zamestnaní: Podmienky a Dôležité Informácie

Článok sa zaoberá problematikou nároku na nemocenské dávky v situáciách, keď má poistenec viacero zamestnaní alebo kombináciu zamestnania a samostatnej zárobkovej činnosti (SZČO). Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na podmienky nároku, výpočet dávok a špecifické situácie, ktoré môžu nastať počas poberania materského.

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky

Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným. Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa. Zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie (ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť“).

Nárok na nemocenskú dávku má:

• Zamestnanec
• Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)
• Fyzická osoba, ktorej vznikla dočasná pracovná neschopnosť po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote

Ochranná lehota

Ochranná lehota je spravidla 7 dní, prípadne toľko dní koľko trval pracovný pomer. Ochranná lehota pre poistenkyne, ktorým skončil poistný pomer v čase tehotenstva je 8 mesiacov. Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia. Ochranná lehota nemôže byť viac ako sedem dní.

Podmienky nároku na nemocenské

Medzi základné podmienky nároku patrí:

Prečítajte si tiež: 80% poškodenie zdravia a dôchodok

• Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti, potreby ošetrovania/starostlivosti, tehotenstvo a materstvo
• Trvanie ochrannej lehoty po zániku nemocenského poistenia v období vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti
• DNPO - 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokov pred vznikom DPN
• Zamestnanec má nárok na nemocenské, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ. Nárok na nemocenské u zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie.
• SZČO a DNPO musí mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla DPN, najviac za obdobie posledných 10 rokov (výnimky, ak DPN vznikne v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo poistenie prvýkrát alebo v ochrannej lehote)
• SZČO a DNPO - pri posudzovaní podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenia sa toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie v úhrne nižšia ako 5 eur.

Kedy vzniká nárok na nemocenské zamestnancovi?

Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote. Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia.

Zánik nároku na nemocenské

Nárok na nemocenské zaniká:

• Dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Uplynutím 52 týždňov od vzniku DPN, t. j. uplynutím podporného obdobia (do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia DPN, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej DPN a poistencovi počas tohto obdobia nevznikla DPN, predchádzajúce obdobia DPN sa do podporného obdobia nezapočítavajú.
• Dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal DPN
• Dňom smrti poistenca
• Poistenkyni, ktorá je dočasne práceneschopná v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.

Nárok na nemocenské dávky pri viacerých poisteniach

Poistenci, ktorí pracujú alebo pracovali u viacerých zamestnávateľov a majú tak viacero nemocenských poistení, z ktorých si chcú uplatniť nárok na nemocenskú dávku, musia o túto dávku žiadať z každého poistenia osobitne. Sociálna poisťovňa posudzuje nárok na nemocenskú dávku samostatne pre každé poistenie.

Ak poistenec spĺňa podmienky nároku z viacerých nemocenských poistení, výška dávky sa určí ako súčet denných vymeriavacích základov (DVZ) vypočítaných z hrubých príjmov dosiahnutých v príslušnom pracovnoprávnom vzťahu v rozhodujúcom období. Platí však, že aj pri súčte DVZ je určená maximálna možná suma dávky.

Podobný princíp platí aj pri dávke v nezamestnanosti - vypláca sa len jedna dávka, ale pri jej výpočte sa zohľadňuje súčet vymeriavacích základov (hrubých zárobkov) dosiahnutých u všetkých zamestnávateľov.

Prečítajte si tiež: Starobný a invalidný dôchodok súčasne

Výpočet nemocenského

Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (v niektorých prípadoch z pravdepodobného vymeriavacieho základu - PDVZ).

• Od 1. do 3. dňa DPN 25 % (SZČO, DNPO a v prípade ochrannej lehoty)
• Od 4. dňa DPN 55 % DVZ alebo PDVZ.

DVZ - denný vymeriavací základ je spravidla podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ

Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie. Rozhodujúce je aj obdobie, z ktorého príjmy sa použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu. U všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (tzv.

Rozhodujúce obdobie je teda spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Zisťuje sa ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

• ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol v ochrannej lehote.
• ak požiada o materské zamestnankyňa, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu. V tomto prípade sa rozhodujúce obdobie na určenie výšky materského zisťuje ku dňu preradenia na inú prácu.

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.

Prečítajte si tiež: Strata spôsobilosti na právne úkony

Príklady určenia rozhodujúceho obdobia

• Zamestnanec, ktorý je nemocensky poistený od 1. 7. 2003, je dočasne PN od 2. 2. 2006. Rozhodujúce obdobie je rok 2005.
• Zamestnanec je nemocensky poistený od 15. 9. 2005. Dočasne PN je od 21. 2. Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, keď je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca tohto kalendárneho roka. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 15. 9. 2005 do 31. 12.
• Zamestnanec je nemocensky poistený od 1. 1. 2006. Dočasne PN je od 15. 2. Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, keď je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
• Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie 5. 2. 2006. Dočasne PN je od 25. 2. Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, keď je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 5. 2. 2006 do 24. 2.

Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie.

Povinnosti počas dočasnej pracovnej neschopnosti

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti má poistenec určité povinnosti, ktorých nedodržiavanie môže viesť k strate nároku na nemocenské dávky. Medzi tieto povinnosti patrí:

• Dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom.
• Zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania DPN.
• Do 8 dní oznámiť príslušnej pobočke zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
• Do 8 dní písomne oznámiť príslušnej pobočke zmenu adresy, mena a priezviska.
• V žiadosti uvádzať svoje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia, ktorým je rodné číslo.

Výplata dávok

Sociálna poisťovňa vypláca mesačne pozadu, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca. Doklady musia byť pobočke predložené spravidla do 3. až 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Špecifiká materského

Materské sa vypláca za kalendárne dni a poskytuje sa za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. Zánik nároku na materské nastáva najskôr uplynutím 34. týždňa, resp. 37./43. týždňa, alebo uplynutím druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ak dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, nie dlhšie ako do konca 34., príp. 37./43. týždňa.

Inému poistencovi nárok vzniká odo dňa, od ktorého žiada o priznanie materského, t. j. 28., 31. alebo 37. týždňa.

Podmienky vzniku nároku na materské

Podľa § 48 ods. 1 ZSP je základnou podmienkou vzniku nároku na materské počas obdobia určeného v ZSP, aby poistenka, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní. Inému poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, vzniká nárok podľa § 49 ods.

Poistenka nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 ZSP, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodov uvedených v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods.

Dôležité upozornenia a povinnosti

Ak si poistenec nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila) alebo vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila, je povinný vrátiť neprávom vyplatené sumy.

Rovnaká povinnosť platí aj pre fyzické alebo právnické osoby, ktoré nesprávne potvrdili skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená.

Ako postupovať pri uplatňovaní nároku na nemocenské

Ak vám lekár vystaví PN elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Ak vám lekár „péenku“ vystaví na papierovom tlačive, o dávku požiadate II.

Časti potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti

• diel potvrdenia - legitimáciu dočasne práceneschopného poistenca - slúži na kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Lekár na ňom vyznačuje dátumy kontrol.
• diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok - týmto dielom si uplatníte nárok na nemocenské. Pred jej odoslaním do Sociálnej poisťovne vyznačte, o ktorú dávku žiadate (nemocenské a/alebo úrazový príplatok).
• IIa. diel potvrdenia - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti - ak ste zamestnancom, týmto dielom si uplatníte nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa.
• dočasnú pracovnú neschopnosť ukončí. Ak tak urobí, odovzdajte mu I. diel potvrdenia (pozri hore) a prevezmite si IV.

Pozor, II. diel potvrdenia zamestnávateľovi odovzdávate len vtedy, ak vaša dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako 10 kalendárnych dní. Zamestnávateľ ho potvrdí a zašle príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne do troch dní po 10.

tags: #má #človek #nárok #na #nemocenskú #z