Nemocenské dávky pre pracujúcich v Rakúsku: Podmienky a postupy

V dnešnej dobe sa čoraz viac ľudí zaujíma o pracovné príležitosti v zahraničí, či už kvôli vyššiemu platovému ohodnoteniu, zlepšeniu jazykových zručností alebo získaniu nových skúseností a kontaktov. Rakúsko patrí medzi obľúbené destinácie pre Slovákov, a preto je dôležité poznať podmienky sociálneho zabezpečenia, vrátane nemocenských dávok, ktoré sú dostupné pre pracujúcich v tejto krajine.

Registrácia a povolenie na pobyt

Po príchode do Rakúska je potrebné do troch dní sa zaregistrovať na príslušnom obecnom úrade (Gemeindeamt). Tu nahlásite svoju adresu na prihlasovacom lístku (Meldezettel) a dostanete osobné číslo uvedené v registračnom formulári (Meldebestätigung). Občania Slovenskej republiky nepotrebujú povolenie na pobyt, avšak ak sa predpokladá pobyt dlhší ako tri mesiace, je potrebné požiadať na regionálnom správnom úrade o povolenie na pobyt pre občanov Európskej únie (Lichtbildausweis für EWR-Bürger).

Pracovné zmluvy a sociálne poistenie

Právne predpisy v Rakúsku umožňujú uzatvárať pracovné zmluvy aj ústne. V Rakúsku pôsobia inštitúcie sociálneho zabezpečenia, určené pre rôzne oblasti hospodárstva, pričom zamestnancovi je pridelená Sociálna poisťovňa. Osoby, ktoré pracujú na skrátený pracovný úväzok - čiastočný pracovný úväzok „geringfügeArbeit“ majú pokryté len úrazové poistenie.

E-card je viac než len lekárska karta vo formáte kreditnej karty pre pacienta. Je kľúčom k systému zdravotnej starostlivosti, slúži ako identifikačný preukaz a zabezpečuje prístup k službám e-governmentu. V lekárňach sa platia poplatky za recepty („Rezeptgebühr“) a tiež za niektoré zdravotné pomôcky.

Zdravotné poistenie a práca v EÚ

Európske právne predpisy stanovujú, že občania SR podliehajú predpisom o zdravotnom poistení len v jednom štáte, a to v štáte, kde vykonávajú zárobkovú činnosť. Všeobecne platí, že osoba cestujúca do akéhokoľvek štátu Európskej únie s cieľom hľadania zamestnania, je slovenským poistencom až do doby, keď získa v cudzine prácu. V okamihu, keď táto osoba začne vykonávať zárobkovú činnosť v inom členskom štáte Európskej únie a EHP, začne podliehať tamojším právnym predpisom. Zdravotné poisťovne v daných krajinách vydávajú vlastné preukazy zdravotného poistenia. Po ukončení pracovnej činnosti v inom členskom štáte je potreba sa opäť bezodkladne prihlásiť späť k slovenskej zdravotnej poisťovni. Zdravotná poisťovňa potom môže požadovať doklad o priebehu zdravotného poistenia v členskom štáte Európskej únie.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

Sociálne zabezpečenie a nemocenské dávky

V súčasnosti majú v Rakúsku takmer všetci zamestnanci sociálne zabezpečenie. Výška príspevkov sociálneho zabezpečenia sa odvíja od výšky príjmov. Toto poistenie je povinné a poistencovi majú právny nárok na niektoré dávky, ak bola splnená podmienka pre ich vznik. Za poskytovanie sociálnej pomoci zodpovedajú príslušné správne úrady. O dávky sociálnej pomoci je nutné žiadať na správnom úrade - Gemeindeamt, podľa príslušného miesta pobytu či na oddelení sociálnej pomoci - Magistratisches Bezirksamt.

Postup pri práceneschopnosti (PN)

Práceneschopnosť musíte nahlásiť do 7 dní od vzniku PN. Na začiatku PN vyplňte formulár a odošlite ho do 7 dní od začiatku PN. Pri PN trvajúcej dlhšie ako 14 dní je potrebné odoslať tlačivo každých 14 dní. Koniec PN je potrebné hlásiť čo najskôr po jej ukončení. Vždy odosielajte originál s pečiatkou a podpisom lekára. V prípade, že Vaša PN bude trvať dlhšie ako 42 dní, budete mať nárok na sociálnu podporu pri dlhodobej PN. Ak o ňu chcete požiadať, v takom prípade vyplňte druhú stranu tlačiva. Nezabudnite vyplniť číslo Vášho účtu vo forme IBAN a BIC.

Každý, kto ochorie, musí od zamestnávateľa naďalej dostávať náhradu mzdy. Náhrada mzdy nie je iba o mzdách alebo platoch. Od začiatku práceneschopnosti začína plynúť trojdňová čakacia lehota. Nemocenské dávky sa zvyčajne začínajú vyplácať od 4. dňa. Ak svoju práceneschopnosť (ďalej len PN) do týždňa nenahlásite, nemocenské dávky sa budú vyplácať až odo dňa oznámenia. Denná výška nemocenských dávok sa vypočíta na základe poslednej mzdy.

Od 43. dňa, ak to stanovy fondu zdravotného poistenia umožňujú, tieto sadzby sa môžu zvýšiť o určité percento za manžela/manželku a/alebo ostatných nezaopatrených rodinných príslušníkov. Zamestnávateľ musí zaplatiť celú sumu, neskôr polovicu. Nemocenské dávky sú vyplácané maximálne 1 rok. Trvanie a výška základného nároku na dávku a ďalšieho - následného nároku závisia od počtu odpracovaných rokov. Počas pracovnej neschopnosti nesmú byť zamestnanci na tom finančne horšie. Vo všeobecnosti platí, že peňažné nemocenské dávky (t. j.

Pri získaní nároku na nemocenské dávky pri presťahovaní do inej krajiny (Európskej únie, na Island, do Lichtenštajnska, Nórska alebo Švajčiarska), musí príslušná inštitúcia (t. j. inštitúcia v krajine, v ktorej ste poistení) zohľadniť obdobia poistenia, pobyt alebo zamestnanie podľa právnych predpisov každej zo spomínaných krajín.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a nemocenské dávky: Postup

Nezamestnanosť po práci v Rakúsku

V prípade, že ste občanom SR, ktorý má trvalý alebo prechodný pobyt v Rakúsku, po skončení pracovného pomeru v Rakúsku sa môžete prihlásiť na úrade práce AMS elektronicky. Ak ste stratili prácu a chcete sa zaregistrovať ako nezamestnaný, použite ako prioritu účet eAMS.

V prípade, že ste občanom SR, ktorý nemá trvalý alebo prechodný pobyt v Rakúsku, po skončení pracovného pomeru v Rakúsku sa môžete prihlásiť na príslušnom úrade práce na Slovensku. O dávku v nezamestnanosti môžete požiadať prostredníctvom formuláru U1 (formulár získate prostredníctvom stránky rakúskeho úradu práce AMS). Pri podaní žiadosti pred 30.6. je vymeriavacím základom pre výpočet príjem z predchádzajúceho kalendárneho roka a pri podaní žiadosti po 30.6. príjem zo súčasného kalendárneho roka. Základná suma podpory pozostáva z 55% denného čistého príjmu. S rodinnými dávkami môže byť max. 80%, bez rodinných dávok max. Po dovŕšení 45. roku života sa podpora zvyšuje.

V prípade ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca alebo následkom vlastného zavinenia podpora v nezamestnanosti alebo dávka v hmotnej núdzi nebude vyplatená prvé 4 týždne.

Uznávanie kvalifikácií

Oblasť vzájomného uznávania odbornej kvalifikácie na účely výkonu povolania je upravená všeobecným systémom Európskeho spoločenstva pre vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií. Ak chcete teda napríklad v Rakúsku vykonávať regulované povolanie, je potreba požiadať zodpovednou inštitúciu o uznanie vašej odbornej kvalifikácie. Takúto inštitúcií bývajú príslušné ministerstvá. K oprávnenia vykonávania regulovanej činnosti sa môžu vyjadrovať aj profesijnej komory. Všetky dokumenty a certifikáty, podľa ktorých slovenskí občania žiadajú o uznanie kvalifikácia je nutné preložiť do nemčiny a nechať úradne overiť.

Popri uznávaní odbornej kvalifikácie, potrebné na výkon regulovaných povolaní, existuje ešte tzv. Akademické uznávanie, do ktorého sa radí uznávaní diplomov, kvalifikácií a študijných programov vysokoškolských inštitúcií.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre materskú dávku

Európske formuláre

K dôležitým dokladom ohľadom pohybu pracovníkov v rámci Európskej únie, EHP a Švajčiarska patria tzv. Európske formuláre, prostredníctvom ktorých inštitúcie v jednotlivých krajinách vzájomne komunikujú. Tieto formuláre nie sú vystavované automaticky. Európske formuláre majú jednotný formát a sú k dispozícii vo všetkých jazykoch Európskej únie. Vytvorené sú tak, aby v akejkoľvek členskej krajine mohli pracovníci príslušnej inštitúcie získať potrebné informácie. Občania, cestujúci do iného členského štátu na účely práce, štúdia a pod. By sa teda mali pred odchodom informovať, či tieto formuláre potrebujú.

Formulár E 106 - slúži na zaistenie nároku na plnú zdravotnú starostlivosť v Slovenskej republike pre občanov, ktorí pracujú v inom členskom štáte Európskej únie, ale bývajúci naďalej v SR. O tento formulár zažiada pracovník zahraničnej inštitúcii, u ktorej je poistený. Vystavený formulár E 106 potom odovzdá slovenskej zdravotnej poisťovni, u ktorej bol pred odchodom poistený.

Ďalšie dôležité informácie

Minimálna mzda a dovolenka

Minimálna mzda v Rakúsku nie je pevne oficiálne stanovená. Vyššie miezd býva zakotvená v kolektívnych zmluvách. Zamestnanci majú nárok na dovolenku v rozsahu 25 - 30 pracovných dní počas kalendárneho roka.

Sviatky v Rakúsku

Nový rok (1. január), Svätých Troch kráľov (6. január), Deň práce (1. máj), Nanebovzatia Panny Márie (15. august), Štátny sviatok (26. október), Sviatok Všetkých svätých (1. november), Nepoškvrnené počatie Panny Márie (8. december), 1. Sviatok vianočný (25. december), 2. Sviatok vianočný (26. december).

COVID-19 a cezhraniční pracovníci

S cieľom zabrániť šíreniu COVI-19 zaviedli členské štáty EÚ/EHP a Švajčiarsko, rovnako ako aj Slovenská republika, viaceré reštriktívne opatrenia, medzi ktoré patrí aj obmedzenie vstupu na územie štátu. Táto situácia má výrazný dopad na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby (živnostníkov), ktorí denne, prípadne na turnusy, prekračujú hranice členských štátov z pracovných dôvodov.

Zamestnancom, ktorí v súvislosti s opatrenia COVID - 19 nemajú možnosť vykonávať prácu v inom členskom štáte EÚ, odporúčame v prvom rade komunikovať so svojim zamestnávateľom. Zamestnanec má povinnosť informovať svojho zamestnávateľa o dôvode svojej neprítomnosti a zároveň má právo informovať sa u svojho zamestnávateľa o všetkých nárokoch vyplývajúcich z jeho pracovnoprávneho vzťahu. Ide napríklad aj o nároky prijaté v rámci mimoriadnych opatrení ako je napr. systém Kurzarbeit v Rakúsku.

Sociálne zabezpečenie a COVID-19

V súvislosti so sociálnym zabezpečením môže pre takéhoto zamestnanca a živnostníka nastať potreba riešenia viacerých situácií.

Poistné: Ak zamestnanec/živnostník má rozhodnutie Sociálnej poisťovne o uplatniteľnej legislatíve SR (potvrdzuje to dokument A1), znamená to, že je poistený na sociálne poistenie v SR. Postup pri prerušení činnosti v zahraničí prípadne zmene miesta výkonu práce nájdete na webovej stránke Sociálnej poisťovne.

Pandemické ošetrovné: Z dôvodu uzatvorenia predškolského zariadenia alebo zariadenia sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo školy. Majú naň nárok nemocensky poistení rodičia (aj náhradní rodičia a osvojitelia) počas krízovej situácie (od 12. marca 2020 do jej skončenia).

Pandemické nemocenské: Ktoré sa poskytuje poistencovi, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karantény alebo izolácie. Viac informácií o pandemickom ošetrovnom a nemocenskom.

Strata zamestnania: V prípade ukončenia alebo prerušenia výkonu zárobkovej činnosti majú zamestnanec/živnostník možnosť sa evidovať na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Zároveň si môžu požiadať o dávku v nezamestnanosti na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Na dávku v nezamestnanosti má nárok iba živnostník, ktorý bol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti a splnil všetky zákonom stanovené podmienky. Postup pri uplatnení jednotlivých dávok nájdete na webovej stránke Sociálnej poisťovne, časť KORONAVÍRUS.

Ak je zamestnanec/živnostník poistený v inom členskom štáte EÚ/EHP, odporúčame sa obrátiť so žiadosťou o informácie ohľadne nároku na jednotlivé dávky sociálneho zabezpečenia na príslušný úrad v zahraničí. Dôvodom je, že legislatívne podmienky sociálneho poistenia a nároku na dávky sú v každom členskom štáte upravené rozdielne.

Strata zamestnania: Toto odporúčanie platí aj v prípade prerušenia alebo straty zamestnania a následného uplatnenia si nároku na dávku v nezamestnanosti. Nezamestnaná osoba by si mala prioritne po skončení výkonu zárobkovej činnosti uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti v členskom štáte posledného zamestnania, t.j. kde platí poistné. Upozorňujeme na možnosť exportu dávky v nezamestnanosti na územie SR, ktorý povoľuje inštitúcia členského štátu príslušná na výplatu dávky.

V prípade, ak nezamestnaná osoba nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v členskom štáte posledného zamestnania, môže sa evidovať na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a požiadať o dávku v nezamestnanosti miestne príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne (podľa trvalého pobytu osoby).

Informácie o situácii na pracovnom trhu v súvislosti s koronavírusom v ďalších krajinách nájdete na stránke EURES v sekcii Životné a pracovné podmienky v EÚ/EHP. Všeobecné informácie pri návrate zo zahraničia na územie Slovenska (povinnosti voči inštitúciám sociálneho zabezpečenia, informácie o nárokoch dávky).

Živnostenské povolenie

V prípade, ak má osoba živnostenské povolenie, ktoré vydal príslušný živnostenský úrad v Slovenskej republike, pri akejkoľvek zmene výkonu živnosti postupuje osoba podľa právnych predpisov SR. V prípade, že má osoba živnostenské povolenie vydané príslušným úradom v zahraničí, je potrebné ho kontaktovať aj pri zmenách súvisiacich s výkonom tejto živnosti.

Zmeny v daňových zákonoch a zákonoch sociálneho zabezpečenia

Za posledné roky prebehli daňové zákony a zákony sociálneho zabezpečenia v Rakúsku mnohými zmenami. Aktuálne všetky údaje na stránke zodpovedajú aktuálnemu zneniu rakúskych daňových zákonov.

Dodatočné zmeny v rodinných prídavkoch v Rakúsku pre roky 2020/2021

Dodatočné zmeny v rodinných prídavkoch v Rakúsku pre roky 2020/2021 - podpora pre poberateľov rodinných prídavkov počas Corona krízy. V marci 2020 bol v Rakúsku založený fond pre núdzové situácie v rodine (Familienhärtefonds), ktoré vznikli v dôsledku sťažených rodinných situácií počas pandémie Covidu 19. Rodinné prídavky boli automaticky schválené a vyplatené všetkým poberateľom rodinných prídavkov do marca 2021 a to bez nutnosti predloženia akýchkoľvek dokladov, ktoré sa nebudú predkladať ani dodatočne.

Ukončili živnosť, respektíve zamestnanie, v Rakúsku po 01.03.2020 t.z. 02.03.2020 a neskoršie. Ak niekto pracoval v Rakúsku len časť obdobia od marca 2020 do marca 2021 a požiada o rodinné prídavky, tie mu budú vyplatené automaticky až do marca 2021, bez ohľadu na to, ako dlho pracoval v Rakúsku. V prípade, že už niekto oznamoval finančnému úradu, že mu zanikol nárok na prídavky, tie budú napriek tomu vyplatené resp. Všetci, ktorí teraz dostali vyplatené prídavky do marca 2021, aj keď na nich nemali mať pôvodne nárok, môžu ostať pokojní. Vyplatenie prídavkov je v súlade zo zákonom a nebudú sa vracať a ani predkladať žiadne podklady.

Paušálne výdavky

Väčšina drobných podnikateľov v Rakúsku si uplatňuje výdavky z podnikania paušálne. Paušálne výdavky sú vo výške 12% resp. 6% pri istých druhoch živnosti. Cestovné výdavky je možné uplatniť spolu s paušálnymi len za presne určených podmienok. Na vystavenej faktúre je potrebné mať uvedenú presnú výšku príspevku na cestovanie a od vodiča, ktorému je zaplatené za dopravu, potvrdenie o výdavku na tú istú sumu. Vo väčšine prípadov to nie je problém, pretože na faktúrach má veľa živnostníkov-opatrovateľov uvedený príspevok na cestu, akurát je potrebné si odkladať aj potvrdenia od šoférov. Takýto kombinovaný odpis zníži výšku poistenia aj o niekoľko stoviek za kal. rok. Pri výške výdavkov na dopravu vo výške 1.000eur sa zníži poistenie za daný rok o ca. 260eur. Čím vyššie výdavky na dopravu, tým väčšie zníženie poistenia. Do úvahy je ale potrebné brať aj to, že nie každý pracovník finančného úrady je oboznámený s touto zmenou a preto bude potrebné si tieto výdavky obhájiť, resp. ak Vám ich vyškrtnú podať odvolanie. To ale nie je až také komplikované, keďže ich stačí upozorniť na znenie zákona a daný paragraf ($17 EstG 1988). Je potrebné mať za každý kalendárny rok spravené zúčtovanie príjmu - Einnahmen - Ausgaben Rechnung, výpočet obratu a základu dane.

Od roku 2020 sa zaviedol pre drobných podnikateľov aj nový paušál vo výške 45% pre firmy zaoberajúce sa výrobou a vo výške 20% pre firmy poskytujúce služby, kde patrí aj opatrovanie - Personenbetreung. Podmienkou na uplatnenie je, že obrat firmy nesmie prekročiť sumu 35.000eur. Jednorazové prekročenie obratu do 40.000eur nie je prekážkou na uplatnenie paušálu, ak v predchádzajúcom roku nebol limit 35.000eur prekročený. Takisto podnikanie nesmie byť v danom kal. Z toho vyplýva, že drobný podnikateľ má dve možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov. Buď Basispauschalierung, alebo Kleinunternehmerpauschalierung. Pre niekoho bude výhodnejšie Basispauschalierung t.z.

Zmena štruktúry finančného úradu v Rakúsku od 01.01.2021

Od 01.01.2021 sa zmenila štruktúra finančného úrad v Rakúsku. Finančné úrady boli do 31.12.2020 rozdelené podľa územných celkov a každý fungoval samostatne. Od 01.01.2021 je už len jeden finančný úrad pre celé Rakúsko. Jednotlivé pobočky ale zostali zachované ako predtým.

Zmena výšky dane v Rakúsku

V júli 2020 bola v Rakúsku odhlasovaná zmena výšky dani pri príjme medzi 11.000eur a 18.000eur. Daň sa znížila z 25% na 20%. Zamestnancom bola ale do Júla 2020 sťahovaná daň vo výške 25%. Zamestnávatelia mali povinnosť, najneskôr do Septembra 2020 rozdiel v dani poukázať na účet zamestnanca prostredníctvom jeho mzdy. Ak niekto medzitým prácu v Rakúsku ukončil, bude mu daň nanovo prepočítaná, ak podá za rok 2020 daňové priznanie.

Sachbezug (vecná dávka) ako príjem podnikateľa v Rakúsku

Sachbezug je vecný (nepeňažný) príjem zamestnanca. Ak zamestnancovi poskytne zamestnávateľ napr. bezplatné ubytovanie a stravu, zamestnanec získa isté zvýhodnenie od zamestnávateľa - nepeňažný prijem. Jednotlivé výhody poskytnuté zamestnávateľom sa ale pripočítavajú k príjmu zamestnanca ako peňažný prijem. Peňažnú výšku týchto poskytnutých výhod stanovuje v Rakúsku zákon - Sachbezugswerteverordnung.

Väčšina opatrovateľov ale vykonáva v Rakúsku opatrovateľskú činnosť - Personenbetreuung- na živnosť. Živnostník si odmenu za svoje služby dohaduje so svojím klientom. Za svoje služby môže požadovať ľubovoľnú sumu, na ktorú sám ohodnotí svoju prácu. Samozrejme, aby mohol vykonávať svoju prácu, musí si nájsť aj klienta, ktorí z jeho požiadavkami bude súhlasiť resp. musia nájsť spoločnú dohodu, čo sa týka odmeny za poskytnuté služby, spôsob vykonávania práce a pod. Opatrovateľ musí samozrejme dodržať zákonom stanovené povinnosti pri poskytovaní opatrovateľských služieb, ktoré mu stanovuje zákon. V rámci toho je najlepšie, ak sú podmienky odmeny za poskytnuté služby uzatvorené zmluvne- nie je to ale povinnosť. Je to ale nevyhnutné napr. pri žiadosti o rod. prídavky v rakúsku a pod.

Je teda jasné, že ak si živnostník v rakúsku dohaduje svoju odmenu za svoju prácu sám, nie je povinní automaticky priznávať do prijmú niečo, čo sa naň nevzťahuje, keďže zákon o vecných príjmoch - Sachbezugswerteverordnung sa týka zamestnaneckého pomeru a nie živnostenskej činnosti.

V roku 2008 Rakúsko oficiálne umožnilo vykonávanie opatrovateľskej činnosti v Rakúsku a zverejnilo aj odporúčanie ohľadom príjmu resp. ako si počítať príjmy a odrátavať výdavky. Odporúčanie z roku 2008 bolo aktualizovane k dátumu 01.01.2021 resp. staré odporúčanie bolo odkopírované a uvedený nový dátum. Podotýkam, je to len odporúčanie, nie zákon a ani nariadenie. Viac ako toto odporúčanie, je potrebné sa riadiť znením zákona, pretože aj toto odporúčanie je neúplne a dosť zavadzajúce pre tých, ktorí nepoznajú znenie zákonov.

Požiadal som aj finančný úrad o vyjadrenie k týmto vecným príjmom v rámci opatrovateľskej činnosti vykonávanej na živnosť. Keďže v podstate ani nevedeli o čo ide, bolo im zaslané ich odporúčanie, ktoré zverejnili pre opatrovateľskú činnosť vykonávanú na živnosť- Personenbetreuung. Vyjadrenie finančného úradu je, že je to len odporúčanie.

Uplatňovanie vecných príjmov je u živnostníkov s cieľom pokryť náklady spojené so spoločným využívaním životného priestoru a potrebného stravovania. Sachbezug teda nie je príjmom opatrovateľa, pracujúceho v Rakúsku na živnosť, pokiaľ to sám takto nechce, resp. si to nedohodne so zmluvným partnerom, ktorým je v podstate pacient, alebo zastupujúca osoba, z ktorou sa zmluva podpisuje. Všetky platové podmienky si opatrovateľ dohaduje s pacientom resp. Ak si to niekto nevie obhájiť pred finančným úradom a chce si to dať radšej do príjmu, má možnosť si uviesť namiesto plnej sumy 196,20Eur, len sumu za stravu, čo prestavuje 8/10 z celkovej sumy, teda - 156,96Eur. V každom prípade sa každý prípad posudzuje zvlášť a živnostník - v našom prípade opatrovateľ- musí sám zhodnotiť, aké sú podmienky v mieste výkonu práce, čo všetko má k dispozícii a v akom rozsahu, a v prvom rade, či si klient uplatňuje aj výdavky vo vlastnom daňovom priznaní za poskytnuté bezplatné ubytovanie a stravu.

Index životnej úrovne a rodinné dávky

Štatistický úrad európskej únie vydal 01. Júna 2020 nové indexy ohľadom výšky životnej úrovne krajín EU. Podľa toho sa mení opätovne od. 01.01.2020 aj výška daňových bonusov v rakúsku a tiež výška rodinných prídavkov, ktoré sa upravujú podľa zákona - Anpassungsverordnung z roku 2019, podľa životnej úrovne krajiny, kde dieťa žije. Index životnej úrovne vydáva pravidelne európska únia a tento index používa Rakúsko na výpočet koeficientu zníženia nižšie uvedených rodinných dávok a daňových bonusov. Životná úroveň na Slovensku je momentálne na úrovni 79,9% (pred rokom to bolo 68,00%) priemeru európskej únie. Na rok 2021 sa teda upravuje koeficient na 0,711 (predtým 0,641) t.z. že pre Slovákov sa budú vyplácať dávky a bonusy vo výške 71,10 z celkovej výšky dávok. Slováci si týmto polepšili o niekoľko percent. Zákon platí od 01.01.2021 pre rodinné prídavky a aj daňové bonusy. Rakúsko vydalo uznesenie o úprave dávok 29.

Výška rod. Príplatok pre značne postihnuté dieťa (stupeň postihnutia musí byť min. Znižuje sa aj daňový bonus na dieťa, ktorý je vo výške 58,40 Eur.

Familienbonus Plus

Familienbonus Plus do 18. roku veku dieťaťa a Familienbonus Plus po 18. roku veku dieťaťa.

Výmena daňových informácií v rámci EÚ

Jednotlivé štáty EÚ sa dohodli na dodržiavaní užšej spolupráce pri výmene informácii pri príjme fyzických osôb a zdaňovania príjmov t.z. že rakúske finančné úrady majú prístup k príjmov fyzických osôb v iných krajinách. Týka sa to príjmov zo závislej činnosti t.z. zamestnaneckého pomeru, z podnikania, príjmov zo životných poistiek, dôchodkov a majetkových príjmov.

V rakúskom daňovom priznaní sa preto musia uvádzať aj tieto príjmy, ak sa žiada o neobmedzenú daňovú povinnosť v rakúsku, kde si daňovník uplatňuje nezdaniteľný príjem vo výške 11.000eur. V tom prípade sa musia v rakúskom daňovom priznaní uvádzať aj príjmy zo Slovenska a iných krajín EU. V prípade obmedzenej daňovej povinnosti ma fyzická osoba v rakúsku možnosť nezdaniteľného príjmu len vo výške 2.000eur a preto dochádza k dodatočnému zdaneniu príjmov v rakúsku. Slováci z rakúskymi živnosťami sú automaticky zaradzovaný do neobmedzenej daňovej povinnosti v Rakúsku. Tí nemusia spravidla žiadať o neobmedzenú daňovú povinnosť. U Slovákov pracujúcich v rakúsku ako zamestnanci, sa musí žiadať o neobmedzenú daňovú povinnosť v rámci podania daňového priznania prostredníctvom na to určeného formuláru. K tomu ale musia byť aj splnené podmienky podľa §1 Ods.4 EstG 1988. Podmienky sú: minimálne 90% z celkový príjmov musia byť dosiahnuté v Rakúsku, prípadne príjem z iných štátov nesmie prevyšovať sumu 11.000eur.

Príjmy z krajiny trvalého bydliska sa dokladujú na formulári E9, ktorý je na stiahnutie na stránke rakúskeho finančného úradu a potvrdzuje ho daňový úrad na Slovensku. Príjmy z iných krajín ako aj príjmy vyplatené ako napr. Tieto dávky dosiahnuté na Slovensku sa musia uvádzať v rakúskom daňovom priznaní resp. v prílohách na to určených, ako som už uviedol vyššie. Hlavne u Slovákov pracujúcich v rakúsku na zamestnanecký pomer sa tieto príjmy dôsledne kontrolujú finančným úradom a to oveľa častejšie ako v minulosti, keďže zamestnanci majú možnosť dosiahnuť často veľmi vysoké daňové preplatky. Živnostníci si nemocenské dávky ako aj príjem z podpory pri dlhodobej chorobe musia povinne zarátať do ročného obratu, pretože tieto príjmy poisťovňa u živnostníkov nezasiela na finančný úrad ako u zamestnancov. Tieto príjmy sa považujú za prijem z podnikania. Keďže si daňovník znižuje základ dane o poistné, príjmy dosiahnuté na základe toho poistenia sa v rakúsku považujú za príjem z podnikania.

#

tags: #nemocenské #dávky #pre #pracujúcich #v #Rakúsku