
Dôchodok je téma, ktorá sa dotýka každého, a plánovanie na dôchodok je dôležité pre zabezpečenie finančnej stability v budúcnosti. V prípade, že ste pracovali v Rakúsku, je dôležité vedieť, aké sú podmienky pre získanie rakúskeho dôchodku a ako sa vypočítava jeho výška. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o rakúskom dôchodkovom systéme pre mužov, s ohľadom na aktuálne nariadenia a podmienky.
Rakúsky dôchodkový systém je známy svojou relatívnou štedrosťou v porovnaní s inými krajinami Európy. Priemerná mesačná penzia sa u mužov pohybuje nad hranicou 2 600 eur, čo z neho robí jeden z najlepšie zabezpečených dôchodkových systémov v Európe. Systém kombinuje štátny dôchodok, zamestnanecké schémy aj súkromné sporenie, čo rozkladá riziko výpadku príjmu.
Vznik nároku na dôchodok v rámci krajín EHS upravuje od 1. mája 2010 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (zmenené a doplnené o NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 988/2009) a NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (ES) č. 883/2004.
Nárok na dôchodok vzniká v každej krajine, na ktorú sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie alebo v krajine, s ktorou má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, a to už po jednom odpracovanom roku, v ktorom boli odvádzané aj dávky sociálneho poistenia. Pokiaľ bola táto doba kratšia ako 1 rok, nárok na dôchodok nevzniká a obdobie počas ktorého sa odvádzalo poistenie sa pripočítava ku poistnému obdobiu v krajine, kde bude žiadateľ žiadať o dôchodok. Pri určovaní nároku na dôchodok nie je podmienkou, aby mal žiadateľ trvalé bydlisko v krajine, v ktorej žiada o dôchodok. Nevyžaduje sa ani štátna príslušnosť.
Na priznanie nároku na dôchodok v Rakúsku je dôležité, aby mal žiadateľ v rámci Európskej Únie odpracovaných minimálne 180 mesiacov. Problém s tým majú hlavne štátny príslušníci krajín, ktoré nie sú členmi Európskej Únie napr. Rusi, Ukrajinci a pod, ktorých je na Slovensku dosť veľa, majú už slovenské občianstvo, resp. trvalé bydlisko a tiež pracujú v Rakúsku.
Prečítajte si tiež: Agentúra pre rakúsky invalidný dôchodok
Zákonný vek odchodu do dôchodku pre mužov je v Rakúsku 65 rokov a nemení sa.
Výška získaného nároku na dôchodok v Rakúsku sa dá vypočítať podľa výšky vymeriavacích základov. Pre každý rok sa výška získaného nároku na dôchodok vypočítava samostatne podľa výšky vymeriavacieho základu. Výšku dôchodku predstavuje percentuálna suma vypočítaná zo súčtu všetkých poistných platieb. Do úvahy sa berie 252 najlepších mesiacov.
Ako príklad uvedieme poistenca (živnostníka), ktorý mal celé 3 roky (36 mesiacov) aktívnu živnosť a platil odvody do sociálnej poisťovne. Z jeho vymeriavacieho základu vo výške 537,78€ platného pre prvé 3 roky mu vznikne nárok na mesačný dôchodok vo výške ca. 28,70€ (9,57€ za každý rok). Za 10 odpracovaných rokov na živnosť a platenia odvodov do sociálneho poistenia z minimálnych vymeriavacích základov (od 4 roku platí minimálny vymeriavací základ vo výške 743,20€) vznikne nárok na dôchodku vo výške ca. Dôchodok zvyšuje vyšší príjem z čoho sa vyráta aj vyšší vymeriavací základ a tým aj vyšší dôchodok. Živnostníci, ktorý podávali a podávajú daňové priznania a majú nedoplatky na poistnom za uplynulé daňové obdobie, si samozrejme aj zvyšujú dôchodok.
Nie je možné získať rakúsky minimálny dôchodok po odpracovaní napr. 15, 20 či 30 rokov v Rakúsku, ako sa často rozpráva. Výška dôchodku sa vypočíta podľa dĺžky odpracovanej doby (počet mesiacov v rámci zákonného poistenia v Rakúsku) a výšky vymeriavacích základov.
Druhá možnosť je, nastálo sa presťahovať do Rakúska a požiadať o tzv. Bonus k dôchodku (Ausgleichzulage). Minimálny dôchodok presahuje 1 270 eur.
Prečítajte si tiež: Práca a život v rakúskych domovoch dôchodcov
Dôchodcovské dávky podliehajú zdaneniu ako príjem zo závislého pomeru. Dôchodcom je ale automaticky pri daňovom zúčtovaní uplatňovaný daňový bonus vo výške 1.002,00 Eur pri výške dôchodku do 21.245,00 Eur.
O dôchodok sa žiada v krajine, v ktorej žiadateľ v čase podania žiadosti žije t.z. osoba s bydliskom na Slovensku žiada o dôchodok v pobočke soc. poisťovne v mieste svojho bydliska. V žiadosti uvedie krajiny, v ktorých bol dôchodkovo poistený. Nie je potrebné predkladať potvrdenia o poistení z iných štátov. Ak však žiadateľ o dôchodok má potvrdenie inštitúcie sociálneho poistenia štátu, v ktorom platil dôchodkové poistenie, môže ho príslušnej sociálnej poisťovni predložiť v konaní o nároku na dôchodkovú dávku. To vybavovanie penzie urýchli.
Jedná sa o pripoistenie, kde sa môže pripoistiť každá povinne, alebo dobrovoľne poistená osoba v sociálnom poistení. Pripoistenie vedie k dodatočnej penzii, ktorá bude vyplácaná po dosiahnutí dôchodkového veku mesačne popri hlavnej penzii. Je to obdobný druh penzijného pripoistenia ako sú ponúkané v súkromných poisťovacích spoločnostiach. Na rozdiel od súkromným spoločností sa dávky z tohto pripoistenia vyplácajú 14 krát ročne. Poistné sa zhodnocuje tak ako bežné poistné v penzijnom poistení. Pripoistenie je možné uzatvoriť v každom veku. Maximálna výška ročného poistného je pre rok 2025 suma vo výške 12 900,00 eur. Dávky z pripoistenia podliehajú čiastočne daňovej úľave. Zdaňuje sa len 25% z celkovej dávky. Poistné je možné zaradiť medzi daňové výdavky. V prípade úmrtia prechádza časť poistenia na pozostalých. O toto pripoistenie nie je potrebné požiadať.
V prípade priznania dôchodku v Rakúsku a súčasne aj poberania dôchodku na Slovensku, je poberateľovi z celej sumy dôchodku (Rakúsko+Slovensko) stiahnuté za každý mesiac 6% na zdravotné poistenie v Rakúsku, a to počas celej doby aktívnej rakúskej živnosti. Po odhlásení živnosti sa už zdravotné poistenie z dôchodku neplatí. Živnostníci v Rakúsku, ktorý už poberajú dôchodok na Slovensku, by si mali preto prerátať, kedy už môžu požiadať o dôchodok v Rakúsku, aby sa nestalo, že budú síce poberať dôchodok v Rakúsku, ale po stiahnutí poistného na zdr.
Pre živnostníkov v dôchodcovskom veku, ktorí napriek nároku na dôchodcovské dávky o tieto nepožiadali, platí od januára 2017 úľava na penzijnom poistení vo výške 50% ich mesačných platieb. Poistencovi sa ale do penzie započítava plná suma poistenia, keďže tých ďalších 50% za poistenca uhrádza penzijný fond. Táto úľava je možná max. Pre živnostníkov, ktorí nepodávajú daňové priznanie v rakúsku je mesačná platba v penzijnom poistení pre rok 2025 vo výške 101,95 Eur t.z. mesačná úľava je vo výške 50,97 eur. Z toho dôvodu je už teraz potrebné prehodnotiť okamžité podanie žiadosti o dôchodok, ak naň vznikne nárok. Od dátumu podania žiadosti o dôchodok zaniká nárok na túto úľavu. Ak bude teda dôchodcovská mesačná dávka nižšia ako vyššie spomenutá úľava, je lepšie o dôchodok nepožiadať a po dobu troch rokov platiť polovičné poistné do penzijného poistenia. Ak sa stane, že dôchodcovská dávka by bol vyššia, je potrebné požiadať o dôchodok, pretože dôchodok sa spätne nevypláca a nevyplatené dávky prepadnú.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre rakúsky prídavok na manželku
Práca v Rakúsku zahŕňa štandardnú pracovnú dobu - 40 hodín týždenne. Ak dôjde k jeho prekročeniu, tieto hodiny spadajú do nadčasov. Práca nadčas vzniká vždy vtedy, keď si zamestnanec odpracuje určený časový fond vyplývajúci z pracovnej zmluvy. Muži aj ženy majú rovnaké právo pracovať cez víkendy, okrem tehotných a dojčiacich žien a mladistvých do 18 rokov. Muži aj ženy majú rovnaké právo pracovať v noci, okrem tehotných a dojčiacich žien a mladistvých do 18 rokov.
Počas prvých šiestich mesiacov vzniká zamestnancovi nárok na dovolenku podľa doby trvania pracovného vzťahu. Za každý odpracovaný mesiac má zamestnanec nárok na 2 dni dovolenky. Od druhého roku má nárok na dovolenku v plnej výške minimálne 5 týždňov (30 pracovných dní) a po 25 odpracovaných rokoch vzniká nárok na 6 týždňov (36 pracovných dní). 13. a 14.
Minimálna mzda v Rakúsku nie je pevne zakotvená v zákone, upravuje sa v kolektívnych zmluvách. V nich je zakotvené aj vyplácanie 13. a 14. platu, ako aj iné benefity, ktoré práca v Rakúsku ponúka. 13. plat predstavuje vianočnú prémiu a 14. plat zase dovolenkovú prémiu. Samotná výška je stanovená v závislosti od platnej kolektívnej zmluvy. Jej výška sa však zvykne pohybovať na úrovni jedného mesačného platu, nie nižšie, ako je uvedené v kolektívnej zmluve. V prípade, že ste neodpracovali celý kalendárny rok, 13. a 14. plat vám bude vyplatený v alikvotnej čiastke v závislosti od počtu odpracovaných mesiacov. Nárok vám vznikne po 5 odpracovaných mesiacoch.
V prípade choroby, pracovného úrazu, choroby z povolania či potreby odpočinku a rekonvalescencie, máte nárok na pravidelné vyplácanie dávok na 6 týždňov plne platenej PN a 4 týždne polovičnej PN v priebehu pracovného roka. Dávky vám vypláca inštitúcia, ktorá poskytuje zdravotné poistenie. Ich výška závisí od vášho zárobku v poslednom mesiaci pred ochorením. Ako zamestnanec ste povinný informovať svojho zamestnávateľa o práceneschopnosti.
O prídavky na deti je možné požiadať 5 rokov spätne od mesiaca, v ktorom žiadosť prijme rakúsky daňový úrad kompetentný na prídavky na deti. O rodinné prídavky môžete požiadať do 18. roku veku dieťaťa, resp. do jeho 24. roku veku, ak je študentom denného štúdia na VŠ. Nárok na rodinné prídavky má rodič dieťaťa, adoptívny rodič, nevlastný rodič alebo osoby, do ktorých starostlivosti je dieťa zverené. 10 - 18 rokov.
Muži aj ženy majú rovnaké právo pracovať počas sviatkov, okrem tehotných a dojčiacich žien a mladistvých do 18 rokov.
Ochranné obdobie pre tehotné ženy začína 8 týždňov pred očakávaným narodením dieťaťa a končí 8 týždňov po ňom, čo predstavuje mzdu vo výške 100% po dobu 16 týždňov. Rodičia majú nárok na neplatenú rodičovskú dovolenku pokým dieťa nedovŕši 2 roky. Minimálne obdobie rodičovskej dovolenky je 2 mesiace. Počas tejto doby sa môžu čerpať príspevky na starostlivosť o dieťa. Od 1. januára 2010 si rodičia, ktorých deti sa narodili po 30. septembri 2009, môžu vybrať z 5 druhov príspevkov. Jeden z modelov je založený na výške príjmu.
Ak sa staráte o člena rodiny žijúceho s vami v domácnosti, môže vám byť poskytnuté voľno pričom naďalej dostávate svoj plat, za určitých podmienok. Pracovné voľno na opatrovanie je poskytované po dobu 1 týždňa. V prípade detí, ktoré vyžadujú starostlivosť, ďalší týždeň za kalendárny rok, je možný, ak dieťa, ktoré vyžaduje starostlivosť ešte nedosiahlo dvanásť rokov veku.
Ak patríte medzi ľudí, ktorých zaujíma práca v Rakúsku, odporúčame vám pozrieť si aktuálne ponuky do tejto krajiny na stránkach s pracovnými ponukami. Voľné pracovné miesta sa inzerujú prostredníctvom rakúskeho verejného úradu práce (Arbeitsmarktservice, AMS), na webových stránkach podnikov, v dennej tlači (online a v tlači), prostredníctvom súkromných pracovných agentúr (recruiterov) a náborových spoločností a na internetových portáloch s ponukami práce. Úlohu zohrávajú aj neformálne siete: pýtajte sa na voľné pracovné miesta u známych, príbuzných a susedov v okolí.
Žiadosť o zamestnanie by mala byť napísaná v nemeckom jazyku, pokiaľ sa v inzeráte nevyžaduje podanie žiadosti v inom jazyku. Veľmi často bude potrebné vyplniť online formuláre. Bežnou praxou je aj zasielanie žiadostí firmám, ktoré neinzerovali voľné pracovné miesto.
Kompletná žiadosť o prácu zahŕňa:
Ak uvažujete o presťahovaní sa do Rakúska za prácou, je dôležité vedieť o voľnom pohybe tovaru a kapitálu, hľadaní ubytovania a škôl pre deti.
Voľný pohyb tovaru je jedným zo základných kameňov jednotného európskeho trhu. Odstránenie národných prekážok voľného pohybu tovaru v rámci EÚ je jednou zo zásad zakotvených v zmluvách EÚ.
Informácie o voľných bytoch, domoch a iných nehnuteľnostiach môžete získať z novín (napr. Kurier), od realitných kancelárií (napr. Herold) a z rôznych internetových stránok. Informácie o voľných ubytovacích zariadeniach ponúkajú aj mestské úrady a miestne rady.
O malé deti sa starajú opatrovateľky a jasle. Vo väčšine väčších obcí sa nachádzajú materské školy. Opatrovateľky v jasliach sa starajú o deti do 2,5 alebo 3 rokov. Deti zvyčajne navštevujú materské školy od 2,5 alebo 3 rokov do maximálne 6 rokov. Základné školy (Volksschulen) sú takmer na všetkých miestach vo vidieckych oblastiach a stredné školy (Mittelschule, stredná škola 1. stupňa) vo väčších mestách.