Nárok zamestnanca na gastrolístky: Podmienky a prehľad

Stravovanie zamestnancov predstavuje dôležitú oblasť pracovného práva, ktorá je upravená predovšetkým v § 152 Zákonníka práce. Zamestnávatelia na Slovensku majú povinnosť zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku zamestnanca na gastrolístky, podmienkach ich poskytovania, alternatívnych formách stravovania a súvisiacich právnych aspektoch.

Povinnosť zabezpečiť stravovanie

Zamestnávateľ, teda každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, má povinnosť zabezpečovať svojim zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 152 Zákonníka práce.

Nesplnenie tejto povinnosti je porušením pracovnoprávnych predpisov. Kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov vykonáva inšpektorát práce, ktorý môže za takéto porušenie predpisov uložiť pokutu zamestnávateľovi až do výšky 100 000 €.

Podmienky nároku na stravovanie

Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Splnenie tejto podmienky sa zisťuje z evidencie dochádzky zamestnanca.

Dôležité je, že zamestnávateľ má určité povinnosti zverejňovať alebo sprístupňovať informácie o tom, v akej výške poskytuje príspevok na stravovanie a akým spôsobom ho uhrádza.

Prečítajte si tiež: Výhody zamestnávania zamestnancov s invalidným dôchodkom

Stravovanie pri skrátenom úväzku

Nárok na poskytnutie stravy vzniká tomu zamestnancovi, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Čiže, ak bol napr. pracovník zamestnaný na skrátený úväzok a pracoval viac ako 4 hodiny denne, má nárok na stravné.

Z uvedeného vyplýva, že nárok na stravovanie majú nielen tí zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy na plný úväzok, ale aj tí zamestnanci, ktorí majú nižší úväzok, napríklad pracujú 5 či 6 hodín v rámci pracovnej zmeny.

Ak vykonávate prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte.

Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného.

Stravovanie pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času

V prípade, že sa zamestnávateľ rozhodol použiť inštitút nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, vzniká zamestnancovi, ktorý odpracoval viac ako štyri hodiny denne, nárok na stravné lístky.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre príspevok na rekreáciu

Stravovanie počas pracovnej cesty

Ak je zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu, zamestnávateľ mu nemá povinnosť zabezpečovať stravovanie podľa § 152 Zákonníka práce. Namiesto toho mu patria cestovné náhrady (vrátane stravného podľa zákona o CN), ktoré sú taktiež v zákonom stanovených limitoch vylúčené z predmetu dane.

Zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu má nárok na stravné podľa ustanovenia § 5 zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z. V tomto prípade má zamestnanec nárok na stravovanie poskytnuté zamestnávateľom na pracovisku a súčasne aj na stravné podľa zákona o cestovných náhradách vo výške platnej pre časové pásmo 5 až 12 hodín.

Stravovanie počas home office

V súvislosti s mimoriadnou situáciou vyplývajúcou z prijatých vládnych opatrení proti šíreniu infekčného ochorenia COVID-19 sa u mnohých zamestnancov zmenila dočasne forma a režim ich práce na výkon práce z domu, tzv. home office. Zamestnanci pracujúci z domu viac ako štyri hodiny počas pracovného dňa majú nárok na stravné lístky.

Nárok na stravné lístky má totiž každý zamestnanec, ktorý vykonal svoju prácu, a to bez ohľadu na to, či ju vykonával z domu, alebo na inom pracovisku.

Pri home office musia byť splnené tieto podmienky: musí byť so súhlasom zamestnanca, práca musí byť vhodná na výkon z domu.

Prečítajte si tiež: Všetko o Odchodnom a Odstupnom pri Invalidite

Výnimky z nároku na stravovanie

Iná situácia však môže nastať vtedy, ak zamestnávateľ musel uzatvoriť prevádzku a zamestnanec zostal doma z titulu prekážky na strane zamestnávateľa. V takejto situácii zamestnancovi nevzniká nárok na stravné - nepracuje totiž a neodpracoval ani viac ako štyri hodiny denne. Ak nie je v kolektívnej zmluve alebo iných interných predpisoch dohodnuté inak, podobná situácia nastane aj v prípade nariadenia celozávodnej dovolenky.

Zamestnanec nemá nárok na stravné lístky za dni, počas ktorých si čerpá dovolenku na zotavenie, z dôvodu, že v týchto dňoch nebol na pracovisku a nevykonával prácu viac ako 4 hodiny, čo je podmienkou pre vznik nároku na stravovanie zamestnanca podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce.

Zamestnanec nemá nárok na stravné lístky počas dočasnej pracovnej neschopnosti, pretože v týchto dňoch nebol na pracovisku a nevykonával prácu viac ako 4 hodiny, čo je podmienkou pre vznik nároku na stravovanie zamestnanca podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce.

Formy zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie svojim zamestnancom najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny buď vo vlastnom stravovacom zariadení, prípadne v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom subjektu oprávneného sprostredkovať stravovacie služby, a to najčastejšie formou stravovacích poukážok alebo elektronických stravovacích kariet.

Zákon tiež ďalej hovorí, že ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Stravné lístky (gastrolístky)

Už niekoľko rokov je možné, aby sa zamestnávateľ rozhodol medzi klasickými stravnými lístkami a finančným príspevkom vyplácaným k výplate. Hoci niektorí ľudia uprednostňujú peniaze priamo na účte, iní zase považujú stravné lístky za praktickejšiu možnosť, lebo ich presne nasmerujú na nákup teplého obeda či potravín určených na prípravu jedla.

Od marca 2021 má stále viac Slovákov možnosť vymeniť klasické stravné lístky za priamy finančný príspevok - teda hotovosť na bankový účet.

Finančný príspevok na stravovanie

Finančný príspevok je koncipovaný ako priama alternatíva k stravovacej poukážke.

Dôležitá podmienka: akákoľvek forma príspevku, či už peňažná alebo nepeňažná, musí byť poskytovaná za rovnakých podmienok a v rovnakej výške príspevku zo strany zamestnávateľa.

Kombinácia stravných lístkov a podnikovej jedálne

V niektorých firmách sa kombinuje poskytovanie lístkov s možnosťou stravovania v podnikovej jedálni, kde majú zamestnanci zvýhodnené ceny jedál.

Výška príspevku na stravovanie

Firma prispieva zamestnancovi na stravu sumou vo výške najmenej 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

Suma stravného pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín je v súčasnosti 5,10 eura, príspevok zamestnávateľa teda nesmie prekročiť sumu 2,81 eura.

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie podľa ustanovenia § 152 ods. ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť zamestnancom stravovanie tak, ako mu to ukladá § 152 ods. 2 Zákonníka práce.

Podľa ustanovenia § 152 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ okrem vymenovaných príspevkov poskytuje zamestnancom aj príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.

Príspevok zo sociálneho fondu

Zamestnávateľ môže nad tento limit poskytnúť ďalší príspevok zo Sociálneho fondu. Ak zamestnávateľ poskytne stravu v hodnote napr.

Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Tvorba sociálneho fondu

Povinný prídel: Najmenej 0,6 % zo základu (súhrnu hrubých miezd).Ďalší prídel: Môže byť tvorený z ďalších zdrojov, ako sú dary, dotácie a príspevky. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.

Použitie sociálneho fondu

Prostriedky sociálneho fondu možno použiť na:

• Príspevky na stravovanie: Nad rámec povinných príspevkov podľa Zákonníka práce.
• Dopravu do zamestnania a späť: Ak zamestnanci dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR.
• Sociálnu výpomoc a pôžičky: V prípade ťažkej životnej situácie zamestnanca.
• Kultúrne, telovýchovné a športové podujatia: Pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov.
• Rekreáciu: Príspevky na rekreáciu v sume prevyšujúcej 55 % oprávnených výdavkov.
• Zdravotnú starostlivosť: Príspevky na zdravotnú starostlivosť.
• Ďalšie sociálne aktivity: Podľa rozhodnutia zamestnávateľa.

Daňové aspekty

V súvislosti s mimoriadnou situáciou vyplývajúcou z prijatých vládnych opatrení proti šíreniu infekčného ochorenia COVID-19 sa u mnohých zamestnancov zmenila dočasne forma a režim ich práce na výkon práce z domu, tzv. home office.

Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zo sociálneho fondu sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Čo sa týka zdaňovania príjmov zo sociálneho fondu u zamestnanca, posudzuje sa to podľa zákona č. 595/2003 Z. z. Príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, sú konkrétne uvedené v § 5 ods. 7 alebo v § 9. Ak sa príjmy neuvádzajú medzi oslobodením, podliehajú u zamestnanca zdaneniu.

Rozšírenie okruhu osôb

Zamestnávateľ môže v súlade s ustanovením § 152 ods. c) rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, ide najmä o zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, spoločníkov a konateľov s. r.

Podmienky môže zamestnávateľ upraviť iba vtedy, ak u zamestnávateľa pôsobí zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník, alebo sú upravené podmienky stravovania v kolektívnej zmluve. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ, ktorý zamestnáva 1 alebo 2 zamestnancov, nemá možnosť upraviť podmienky pri poskytovaní stravovania nad rámec zákona.

Povinnosti zamestnávateľa a práva zamestnanca

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Tým, že zabezpečil stravovanie pre všetkých svojich zamestnancov v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, splnil povinnosť, ktorú mu ukladá § 152 Zákonníka práce.

Ak vám zamestnávateľ stravné lístky 2025 neponúkne, hoci by ste podľa zákona mali mať nárok, môžete sa obrátiť na príslušné inštitúcie, prípadne konzultovať postup so mzdovou účtárňou či odbormi, ak vo firme existujú. Ak zistíte, že podľa zákonných kritérií by ste mali mať nárok na stravné lístky, kontaktujte personálne alebo mzdové oddelenie, aby ste si overili výšku a formu poskytovaného príspevku.

Využitie stravných lístkov by malo byť jednoduché a zamestnanec by nemal byť obmedzovaný pri výbere reštaurácií či obchodov, ktoré ich prijímajú. Väčšina reštaurácií a obchodov na Slovensku má zmluvy s poskytovateľmi stravných lístkov, a tak sa dajú využívať v pomerne širokom rozsahu.

Na druhej strane, ak je váš pracovný úväzok nastavený tak, že nepracujete dostatočne dlho na to, aby ste stravné lístky dostávali, zamestnávateľ to musí vedieť doložiť príslušnou evidenciou pracovného času.

Bez ohľadu na to, či preferujete klasické stravné lístky alebo finančný príspevok, dôležité je poznať svoje práva, vedieť, ako si nárok uplatniť, a čo robiť, ak vám zamestnávateľ neposkytne plnú hodnotu stravy, na ktorú máte podľa zákona nárok.

tags: #ma #domacky #zamestnanec #narok #na #gastrace