Podpora pre občanov po 24 mesiacoch v evidencii nezamestnaných na Slovensku

Strata zamestnania je v živote človeka náročná situácia, ktorá si vyžaduje nielen psychické prekonanie, ale aj riešenie finančnej stability. Slovenská republika poskytuje občanom v evidencii nezamestnaných rôzne formy podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti a príspevkov na aktívne hľadanie práce. Tento článok sa zameriava na podporu, ktorú môžu občania získať po 24 mesiacoch evidencie nezamestnaných, s dôrazom na podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, príspevky úradov práce a povinnosti poberateľov dávok.

Nárok na dávku v nezamestnanosti

Základným predpokladom nároku na dávku v nezamestnanosti je splnenie podmienky účasti na poistení v nezamestnanosti. Konkrétne, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká, ak bol poistenec poistený v nezamestnanosti v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných najmenej dva roky (730 dní). Táto podmienka platí od 1. januára 2018, predtým (do 31.12.2017) platila podmienka troch rokov. Dôležité je, že na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na obdobie jej poskytovania nemá vplyv spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Nie je podstatné ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas alebo určitú dobu.

Problematiku dávky v nezamestnanosti upravuje § 104 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len zákon). Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 105 zákona vzniká odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím šiestich mesiacov (ďalej len “podporné obdobie v nezamestnanosti”). Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z niektorého z nižšie uvedených dôvodov (§ 106). Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo dňom priznania starobného dôchodku. Nárok na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje samostatne z každého poistenia v nezamestnanosti. Ak vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti z viacerých poistení v nezamestnanosti, dávka v nezamestnanosti sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky dávky v nezamestnanosti z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a dávka v nezamestnanosti sa vypláca len jedna.

Dôležité aspekty poistenia v nezamestnanosti

• Dobrovoľné poistenie: Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom bol zaradený do tejto evidencie.
• Opätovný nárok: Poistencovi vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti znovu najskôr po uplynutí troch rokov odo dňa zániku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti.
• Trvanie poistenia: Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.
• Súbeh viacerých poistení: Ak občan pred zaradením do evidencie, za rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky t. j. za posledné 2 roky mal poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanec z dvoch pomerov (pracovná zmluva a dohoda o pracovnej činnosti na pravidelný príjem), tak výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z oboch zárobkov.
• Maximálna výška dávky: Limitovaná je len maximálna dávka v nezamestnanosti a to od 1. júla 2022 vo výške 1 234,30 eur pri 31-dňovom mesiaci a 1 194,50 eur pri 30-dňovom mesiaci. Nová suma maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti sa týka len nových dávok, t. j. dávok, ktoré vznikli po 1.7.2022. Tým, ktorí dávky poberali pred 1.7.2022 sa výška dávky nemení.
• Spätné uplatnenie: Občania niekedy nevedia o možnosti, že vyplatenie dávky môže občan uplatniť spätne až do troch rokov od vzniku nároku na dávku. Musí byť ale splnená podmienka, že po strate zamestnania sa bol zaevidovať na úrade práce a má o tejto skutočnosti potvrdenie.

Časté omyly a nejasnosti

• Príjmy z dohôd: Ľudia častokrát nevedia, že pokiaľ majú príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom, z ktorých sa poistenie v nezamestnanosti neplatí, nemajú nárok na získanie dávky v nezamestnanosti.
• SZČO a poistenie: Rovnako sa stáva, že SZČO si platia povinné poistné na sociálne poistenie, ktorého súčasťou nie je platba poistného v nezamestnanosti a pri ukončení podnikania sú prekvapení, že nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že si toto poistenie neplatili.
• Skrátený úväzok: Rovnako ľudia častokrát nevedia, či majú nárok na dávku v nezamestnanosti ak pracovali na skrátený úväzok.
• Aktívna živnosť: Na získanie nárok na dávku v nezamestnanosti platí, že nemôžete mať živnosť aktívnu. Živnosť buď zrušíte alebo stačí ak vykonávanie živnosti pozastavíte na určitú dobu. To znamená v prípade pozastavenej alebo zrušenej živnosti máte nárok na dávku v nezamestnanosti za splnenia ostatných podmienok.

Príspevky úradov práce, sociálnych vecí a rodiny

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny poskytujú v súvislosti s nezamestnanosťou rôzne príspevky, ktorými stimulujú rast zamestnanosti vo svojom územnom obvode. Problematiku poskytovania týchto príspevkov upravuje § 49 a nasl. zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v platnom znení (ďalej len zákon).

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 zákona sa poskytuje uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie v určenej dĺžke, ktorý začne a bude túto činnosť vykonávať nepretržite najmenej dva roky, ak o príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť požiada písomne. Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť sa poskytuje na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príspevok”). Príspevok sa neposkytuje uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, ktorému bol poskytnutý príspevok na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti alebo príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Príspevok sa poskytuje vo výške najviac 100 % z 24-násobku minimálnej celkovej ceny práce platnej ku koncu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa príspevok poskytuje. Minimálna celková cena práce je súčet minimálnej mzdy a úhrady poistného na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom. Výška príspevku je závislá od typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci podľa osobitného predpisu, od príslušnosti uchádzača o zamestnanie ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese. Príspevok poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode sa vytvorí pracovné miesto na samostatnú zárobkovú činnosť. Úrad uzatvorí s uchádzačom o zamestnanie písomnú dohodu o poskytnutí príspevku. Podmienkou uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku je absolvovanie prípravy na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, ktorú uchádzačovi o zamestnanie zabezpečí úrad, a predloženie podnikateľského zámeru uchádzača o zamestnanie spolu s predpokladanými nákladmi na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. Občan, ktorý prestal prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť pred uplynutím 2 rokov, je povinný vrátiť pomernú časť príspevku pripadajúcu na čas, po ktorý sa neprevádzkovala alebo nevykonávala samostatná zárobková činnosť, a to v lehote do troch mesiacov, ak sa s úradom nedohodne na inej lehote a do evidencie uchádzačov o zamestnanie môže byť zaradený odo dňa nasledujúceho po uplynutí dvoch rokov od začatia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. Vrátenie príspevku sa nepožaduje, ak sa prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti skončilo z dôvodu úmrtia alebo zo zdravotných dôvodov. Občan, ktorý skončil prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti pred uplynutím dvoch rokov zo zdravotných dôvodov, môže byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie

Príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie v určenej dĺžke sa poskytuje, podľa § 50 zákona, zamestnávateľovi, ktorý prijme znevýhodneného uchádzača o zamestnanie do pracovného pomeru na vytvorené pracovné miesto (ďalej len “príspevok”). Príspevok sa poskytuje mesačne vo výške najviac 100 % celkovej ceny práce na jedného znevýhodneného uchádzača o zamestnanie prijatého zamestnávateľom na vytvorené pracovné miesto. Príspevok sa neposkytuje na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, na ktorého zamestnanie bol poskytnutý príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie alebo príspevok na úhradu prevádzkovaných nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Za vytvorenie pracovného miesta u zamestnávateľa sa považuje zvýšenie počtu pracovných miest, ktoré predstavuje v priemere za 12 kalendárnych mesiacov v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim obdobím celkový nárast počtu zamestnancov u zamestnávateľa. Celková cena práce je súčet mzdy a úhrady poistného na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom. Príspevok poskytuje zamestnávateľovi úrad, v ktorého územnom obvode sa vytvorí pracovné miesto, ak o tento príspevok zamestnávateľ písomne požiada. Príspevok sa poskytuje najviac počas 24 mesiacov od uzatvorenia písomnej dohody o poskytnutí príspevku. Výška príspevku a dĺžka poskytovania príspevku závisia od príslušnosti okresu, v ktorom sa vytvorí pracovné miesto k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, od záväzku zamestnávateľa zamestnávať nepretržite počas 12 mesiacov zamestnanca, na ktorého bol poskytnutý príspevok, a od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese.

Absolventská prax

Absolventská prax, podľa § 51 zákona, je získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú dosiahnutému stupňu vzdelania absolventa školy. Za absolventskú prax za podmienok ustanovených týmto zákonom je možné považovať aj získavanie alebo prehlbovanie odborných zručností alebo praktických skúseností uchádzačom o zamestnanie do 25 rokov veku, ktoré rozšíria ich možnosti uplatnenia na trhu práce. Za absolventa školy sa na účely tohto ustanovenia okrem absolventa školy považuje každý uchádzač o zamestnanie do 25 rokov veku bez ohľadu na to, či skončil sústavnú prípravu na povolanie a bez ohľadu na to, či získal pravidelne platené zamestnanie. Absolventská prax sa vykonáva na základe uzatvorenej písomnej dohody o absolventskej praxi medzi absolventom školy vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie v určenej dĺžke a úradom a na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom a zamestnávateľom. Absolventská prax sa vykonáva v rozsahu 20 hodín týždenne. Začiatok pracovného času a jeho rozvrh určuje zamestnávateľ. Po skončení absolventskej praxe vydá zamestnávateľ absolventovi školy potvrdenie o vykonaní absolventskej praxe. Počas vykonávania absolventskej praxe poskytuje úrad absolventovi školy paušálny príspevok vo výške 1 500 Sk mesačne na úhradu jeho nevyhnutných osobných výdavkov spojených s vykonávaním absolventskej praxe. Úrad poskytne absolventovi školy náhradu poistného na úrazové poistenie počas vykonávania absolventskej praxe, ak absolvent školy uzatvorí zmluvu o úrazovom poistení. Zamestnávateľovi, u ktorého absolvent školy vykonáva absolventskú prax, poskytuje úrad paušálny príspevok vo výške 1 000 Sk mesačne na úhradu jeho nevyhnutných výdavkov spojených s vykonávaním absolventskej praxe jedným absolventom školy. Počas vykonávania absolventskej praxe má absolvent školy nárok na voľno v rozsahu 10 pracovných dní. Tento nárok vzniká najskôr po uplynutí dvoch mesiacov vykonávania absolventskej praxe. Okrem poskytnutia voľna v rozsahu desiatich pracovných dní zamestnávateľ ospravedlní absolventovi školy neprítomnosť na vykonávaní absolventskej praxe z dôvodu jeho dočasnej pracovnej neschopnosti alebo z dôvodu ošetrovania člena rodiny.

Aktivačná činnosť

Aktivačná činnosť je, podľa § 52 zákona, podpora udržiavania pracovných návykov uchádzača o zamestnanie. Aktivačná činnosť sa vykonáva v rozsahu najmenej desiatich hodín týždenne a 40 hodín mesačne okrem mesiaca, v ktorom sa aktivačná činnosť začala. Aktivačná činnosť sa môže vykonávať formou menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a formou dobrovoľníckych prác organizovaných právnickou osobou alebo fyzickou osobou uvedenou nižšie. Menšie obecné služby pre obec organizované obcou na účely tohto zákona sú formou aktivačnej činnosti uchádzača o zamestnanie vykonávaním prác, ktoré sú určené na zlepšenie ekonomických podmienok, sociálnych podmienok, kultúrnych podmienok a životného prostredia obyvateľov obce. Úrad poskytuje obci, právnickej osobe a fyzickej osobe príspevok, ktorý možno použiť na úhradu časti nákladov na ochranné pracovné prostriedky, úrazové poistenie uchádzačov o zamestnanie vykonávajúcich aktivačnú činnosť a na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje aktivačnú činnosť uchádzačov o zamestnanie. Príspevok možno použiť aj na úhradu časti nákladov na pracovné náradie a časti ďalších nákladov, ktoré súvisia s aktivačnou činnosťou; obsah ďalších nákladov určí ústredie vnútorným predpisom. Príspevok sa poskytuje na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom a obcou, a to na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom a právnickou osobou alebo fyzickou osobou a na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom a mimovládnou organizáciou mesačne vo výške najviac 10 % z celkovej minimálnej ceny práce na jedného uchádzača o zamestnanie vykonávajúceho aktivačnú činnosť, najdlhšie počas trvania aktivačnej činnosti. Celková výška príspevku je závislá od počtu uchádzačov o zamestnanie prijatých na vykonávanie aktivačnej činnosti a od počtu zamestnancov, ktorí organizujú vyko…

Ďalšie príspevky a možnosti

• Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie: Úrad môže poskytnúť príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca.
• Finančný príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta: Finančný príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta sa poskytne zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru UoZ z oprávnenej cieľovej skupiny na dobu minimálne 15 mesiacov. Finančný príspevok sa poskytuje mesačne počas najviac 12 mesiacov, alebo najviac počas 15 mesiacov, v závislosti od doby evidencie prijatého UoZ na jedno vytvorené pracovné miesto.

Povinnosti poberateľa dávky v nezamestnanosti

Poberateľ dávky v nezamestnanosti má vo všeobecnosti povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní. V prípade nemoci, ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Do troch pracovných dní od dátumu vystavenia má povinnosť predložiť doklad o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ukončenie pracovnej neschopnosti musí preukázať osobne v pracovný deň nasledujúci po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. K vyradeniu z evidencie úradu práce dôjde ak občan odíde do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní (§36 ods. 1 písm. j) a k) Zákona 5/2004 Z.z.) s výnimkou odchodu do členského štátu Európskej únie s cieľom hľadať si zamestnanie podľa (§ 34 ods.

Evidencia na úrade práce

Evidencia na úrade práce je dobrovoľná, no v prípade, že sa občan nezaeviduje, je povinný si sám hradiť zdravotné poistenie ako dobrovoľne nezamestnaná osoba.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Pri zaraďovaní do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa zisťuje, či občan:

• nie je zamestnanec,
• nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu,
• neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,
• nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine.

Uchádzač o zamestnanie môže byť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku a ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny, u zamestnávateľa, u ktorého bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo ktorý ho v predchádzajúcich šiestich mesiacoch pred uzatvorením tohto pracovnoprávneho vzťahu neodmietol prijať do zamestnania sprostredkovaného úradom (uchádzač o zamestnanie nesmie byť súčasne vo viacerých takýchto pracovnoprávnych vzťahoch).

Do evidencie uchádzačov o zamestnanie nemôže byť zaradený občan, ktorý:

• plní povinnú školskú dochádzku, a to do konca školského roku, v ktorom dovŕši 16 rokov veku,
• sústavne sa pripravuje na povolanie,
• je dočasne práceneschopný,
• má nárok na materské,
• má priznaný starobný dôchodok alebo občan, ktorý má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu (Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení),
• bol počas troch rokov opakovane vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. a) z dôvodu nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom a toto zamestnanie sa opakovane skončilo do jedného mesiaca od jeho vzniku, a to počas šiestich mesiacov od skončenia zamestnania; to sa nevzťahuje na skončenie zamestnania občanom z dôvodu, pre ktorý môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer,
• bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. n) a odseku 2 zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti (ďalej len „zákon“), a to po obdobie jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie ustanovené v § 36 ods. 3 zákona,
• nesplnil povinnosť prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť, na ktorú mu bol poskytnutý príspevok podľa § 49 alebo § 57 zákona alebo príspevok v rámci projektu alebo programu podľa § 54 zákona a to počas obdobia chýbajúceho do splnenia tejto povinnosti; to neplatí, ak občan vrátil pomernú časť poskytnutého príspevku alebo nevyčerpanú časť poskytnutého príspevku,
• nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 až 3 zákona,
• nepredloží doklady rozhodné pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v lehote podľa § 34 ods. 2 zákona

Ako sa zaevidovať na úrade práce?

Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie môžete podať:

• osobne,
• elektronickými prostriedkami podpísanú kvalifikovaným elektronickým podpisom prostredníctvom portálu www.slovensko.sk alebo odoslaním žiadosti prostredníctvom prístupového miesta, ktoré vyžaduje úspešnú autentifikáciu občana.

Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie si môže podať len občan, ktorý má ukončený pracovný pomer, samostatnú zárobkovú činnosť alebo štúdium, nie je dočasne práceneschopný.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Spolu so žiadosťou o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie predkladáte aj doklad o skončení pracovného pomeru (sken alebo fotokópiu) a doklad o najvyššie dosiahnutom stupni vzdelania (sken alebo fotokópiu).

Aké doklady potrebujete?

Všetci občania pri podávaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie predkladajú platný občiansky preukaz.

Súčasťou žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie sú tieto doklady, ktorými občan osvedčuje skutočnosti rozhodné pre zaradenie do evidencie:

• kópia potvrdenia o zamestnaní alebo dokladu o spôsobe skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, ak spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu nie je uvedený v potvrdení o zamestnaní alebo ak sa potvrdenie o zamestnaní nevydáva,
• kópia dokladu o skončení alebo pozastavení prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti,
• čestné vyhlásenie, že nevykonávate zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu,
• kópia dohody alebo zmluvy, na základe ktorej vykonávate zárobkovú činnosť podľa §6 ods.2 zákona č. 5/2014 Z. z. o službách zamestnanosti v z.n.p.,
• potvrdenie o ukončení školy,
• čestné vyhlásenie o skončení osobnej celodennej starostlivosti o blízku osobu,
• doklad o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti,
• potvrdenie o prepustení z väzby a potvrdenie o prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

Práva a povinnosti uchádzača o zamestnanie

Uchádzač o zamestnanie vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie má zo zákona o službách zamestnanosti nielen práva, ale aj povinnosti.

Úrad poskytuje uchádzačom o zamestnanie informačné a poradenské služby pre voľbu povolania, ktoré sú zamerané najmä na poskytovanie informácií a odborných rád o druhoch povolaní a o predpokladoch a požiadavkách na výkon určitého povolania.

Základnou povinnosťou uchádzača o zamestnanie je aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie zamestnania osobne preukazovať úradu v termíne a na mieste určenom úradom. Spôsob vyhľadávania zamestnania si každý uchádzač o zamestnanie volí sám.

Uchádzač o zamestnanie je povinný predložiť úradu kópiu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru najneskôr deň pred začatím plynutia doby, na ktorú sa táto dohoda uzatvorila.

Uchádzač o zamestnanie je povinný do ôsmich kalendárnych dní písomne oznámiť úradu každú zmenu oproti predchádzajúcemu zápisu v evidencii uchádzačov o zamestnanie (napr. ak uchádzač o zamestnanie je chorý a nemôže sa dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu - osobne, telefonicky, poštou a následne si dať vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Sabbatical a dávky v nezamestnanosti

V súčasnosti je možnosť poberať dávky v nezamestnanosti aj pri dobrovoľne ukončenom pracovnom pomere, napríklad z dôvodu tzv. plánovanej „pracovnej prestávky“. Dôvod skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnosti, jej výšku ani na dobu jej poskytovania.

Sabbatical je pracovná prestávka, ktorá trvá napríklad dva mesiace, poprípade aj celý jeden rok. Túto formu oddychu využívajú ľudia, ktorí radi pracujú ale sú unavení a vyčerpaní a potrebujú sa tzv. „zresetovať“ - potrebujú si fyzicky ale hlavne psychicky oddýchnuť a načerpať nové sily na ďalšiu prácu a rozsah klasického počtu dní dovolenky im na to nepostačuje. V prípade sabbaticalu nepredpokladám, že by si zamestnanec hľadal nové pracovné miesto, nakoľko sabbatical je riešený formou súhlasu (uvoľnenia) z pracovného pomeru zamestnávateľa a po ukončení sabbaticalu sa zamestnanec zväčša vracia na svoje pracovné miesto.

tags: #podpora #pre #obcana #po #24 #mesiacoch