
V dnešnej dobe, kedy sa životný štýl neustále mení a rodinné štruktúry sa stávajú zložitejšími, zohrávajú starí rodičia nezastupiteľnú úlohu v živote svojich vnúčat. Často preberajú povinnosti, ktoré kedysi patrili výlučne rodičom, a stávajú sa tak dôležitou súčasťou výchovy a starostlivosti o deti. Jednou z takýchto povinností je aj sprevádzanie vnúčat k lekárovi.
Starí rodičia, a najmä staré mamy, sú často oporou pre mladšie generácie. V mnohých rodinách preberajú úlohu opatrovateľov, pomáhajú s výchovou detí a zabezpečujú im emocionálnu stabilitu. V posledných rokoch sme si azda o čosi intenzívnejšie uvedomovali krehkosť a zraniteľnosť našich rodičov a prarodičov, najmä ak vyšší vek sprevádza aj choroba. Starostlivosť o seniorov zväčša spočíva na pleciach rodinných príslušníkov a opatrovateľov.
Ich prítomnosť v živote vnúčat je neoceniteľná, pretože prináša so sebou skúsenosti, trpezlivosť a lásku. Stará mama, ktorá sprevádza vnúčatá k lekárovi, nie je len vodičom alebo dozorom, ale aj dôverníkom a spoločníkom.
Sprevádzanie vnúčat k lekárovi je pre starú mamu viac ako len povinnosť. Je to príležitosť na posilnenie vzťahu s vnúčaťom, na prejavenie starostlivosti a na aktívne zapojenie sa do jeho života. Počas návštevy lekára môže stará mama vnúča upokojiť, povzbudiť a pomôcť mu prekonať prípadný strach alebo neistotu.
Pred návštevou lekára je dôležité sa na ňu dobre pripraviť. Stará mama by mala s vnúčaťom prediskutovať, čo ho u lekára čaká, a vysvetliť mu, prečo je dôležité chodiť na pravidelné prehliadky. Ak má vnúča nejaké obavy, stará mama by sa mu mala snažiť ich rozptýliť a uistiť ho, že bude pri ňom.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Počas návštevy lekára by mala stará mama pozorne počúvať lekára a klásť mu otázky, ak jej niečo nie je jasné. Mala by tiež sledovať, ako sa vnúča cíti, a v prípade potreby ho upokojiť alebo povzbudiť.
Po návšteve lekára by mala stará mama s vnúčaťom prediskutovať, čo sa na prehliadke dozvedeli, a uistiť sa, že vnúča rozumie všetkým pokynom lekára. Ak je potrebné užívať nejaké lieky, stará mama by mala dohliadnuť na to, aby ich vnúča užívalo pravidelne a správne.
Starostlivosť o seniorov a zvlášť o ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou je náročná. Zo začiatku je azda najväčším problémom zvyknúť si na stále opakované otázky. Pacient s touto diagnózou sa pýta to isté, stále niečo hľadá, iný je pasívny, nič nechce robiť, odmieta napr. piť. Alebo naopak, pacient je veľmi akčný, ale bez produktivity. Neustále niečo robí, niečo prekladá, „upratuje“, ale výsledok to nemá žiadny. Samozrejme, jedna aj druhá skupina ľudí spôsobuje problém. Pasívnych treba primäť k základným činnostiam - napríklad k prechádzkam, k dodržiavaniu pitného režimu.
Stará mama, ktorá sprevádza vnúčatá k lekárovi, môže mať sama zdravotné obmedzenia, ktoré jej túto úlohu sťažujú. Môže mať problémy s pohyblivosťou, so zrakom alebo so sluchom. V takom prípade je dôležité, aby si stará mama uvedomila svoje limity a vyhľadala pomoc, ak ju potrebuje.
Sprevádzanie vnúčat k lekárovi môže byť časovo náročné, najmä ak stará mama žije ďaleko od vnúčat alebo ak má sama veľa povinností. V takom prípade je dôležité, aby si stará mama dobre zorganizovala svoj čas a naplánovala si návštevy lekára vopred.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Sprevádzanie vnúčat k lekárovi môže byť aj emocionálne náročné, najmä ak má vnúča nejaké zdravotné problémy. Stará mama sa môže cítiť bezmocná a úzkostlivá, ak vidí, že jej vnúča trpí. V takom prípade je dôležité, aby si stará mama našla niekoho, s kým sa môže porozprávať o svojich pocitoch, a aby sa snažila nájsť spôsoby, ako sa s týmito pocitmi vyrovnať.
V kontexte starostlivosti o rodinu sa často hovorí o tzv. sendvičovej generácii. Ide o skupinu ľudí, väčšinou žien, ktoré sú stlačené medzi dvoma záväzkami starostlivosti: na jednej strane sú to deti, ktoré sa ešte neosamostatnili, a na druhej strane sú to starnúci rodičia, ktorí potrebujú pomoc. Typickou predstaviteľkou sendvičovej generácie je žena staršia ako 45 rokov, ktorá pracuje na plný úväzok, vychováva dospievajúce deti a zároveň vypomáha starnúcim rodičom.
Sendvičové ženy sú často preťažené a vyčerpané. Majú málo času na seba a na svoje záľuby. Stále musia niečo riešiť a na ne ostáva čas. A to je na tom najhoršie, váš život je zrazu akoby nedôležitý, lebo musíte riešiť všetko naokolo, čo sa nedá odložiť. Svoje veci odkladáte, neriešite, zabúdate, nestíhate. A tak len sa valíte v tom koliesku povinností naokolo, točíte sa dokola a roky ubiehajú. Dúfajú, že keď deti budú väčšie a postavia sa na vlastné nohy, s niečím pomôžu aj ony a bude lepšie.
Aby sa sendvičové ženy nezložili, musia sa naučiť plánovať si čas, dopriať si relax, využívať rodinnú a profesionálnu podporu a delegovať povinnosti na iných členov domácnosti. Musia si nájsť čas na seba, pretože bez toho nevydržia byť dlhodobo nápomocné pre druhých.
Osobitnou kapitolou v starostlivosti o seniorov je Alzheimerova choroba. Na Slovensku touto formou demencie trpí okolo 60-tisíc ľudí. Starostlivosť o seniorov s danou diagnózou zväčša spočíva na pleciach rodinných príslušníkov a opatrovateľov. Hoci v súčasnosti Alzheimerovu chorobu ešte vyliečiť nedokážeme, máme k dispozícii lieky, ktoré môžu zmierniť jej príznaky a zlepšujú kvalitu života postihnutých. Okrem medikamentóznej liečby je dôležitá aktivizácia chorého nefarmakologickými prístupmi a terapiami.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Alzheimerova choroba sa začína nenápadne, rozvíja sa niekoľko rokov. Rodina si väčšinou všimne, že ich príbuzný zrazu robí úplne iné veci, než bol zvyknutý. Človek, ktorý riadil domácnosť, rodinné financie, staral sa o vnúčatá, zrazu tieto schopnosti stráca. Predtým aktívneho človeka už nič nezaujíma, len sedí doma, zostáva apatický, nedokáže vykonávať ani bežné činnosti. Napríklad odmieta variť alebo prestane prať v pračke a radšej si operie bielizeň ručne. Aj si zdôvodní, prečo je to tak lepšie, ale v skutočnosti ide o stratu schopnosti ovládania daného technologického zariadenia.
Ľudia, u ktorých je podozrenie na túto diagnózu, veľmi dobre vedia, že sa niečo deje. Najmä, ak sa s takýmto ochorením už stretli u niekoho iného. Dobrá a včasná diagnostika je však veľmi dôležitá, pretože umožní rozpoznať, či uvedené zmeny v správaní neindikujú iné ochorenie, ktoré môže byť liečiteľné. Pacientom v začiatočnom štádiu choroby s tzv. miernou kognitívnou poruchou odporúčame farmakoterapiu, ktorú indikuje psychiater a tréningy pamäti, ktoré sú prevenciou pred opakovaným kognitívnym zlyhávaním. Ak už je choroba vo vyššom štádiu, sú pre pacientov vhodné skupinové stretnutia zamerané na posilnenie psychosociálnych zručností a komunikácie.
Dôležitá je neverbálna komunikácia, tón reči. Človek s Alzheimerovým ochorením však už nevníma obsah a význam správy, omnoho dôležitejší je preňho tón reči. Treba to zmeniť a pozývať človeka k činnosti: poď, poďme sa spolu naraňajkovať. Je veľmi dôležité stále dávať človeku dôležitosť, možnosť voľby a rozhodnutia. Dôležitý je aj vzájomne strávený čas.
Ak rodina nezvláda starostlivosť o seniora s Alzheimerovou chorobou, je možné využiť služby zariadení sociálnych služieb. Moderné pobytové sociálne služby poskytnú dohľad, ochranu, stravu. Ak pacient ešte nie je odkázaný na celodennú starostlivosť a rodina má možnosť postarať sa o pacienta v nočných hodinách a počas víkendov, ideálnym riešením je denný pobyt v špecializovanej ambulantnej službe.
Program by mal byť predovšetkým aktivizačný. Ide o nefarmakologickú terapiu, ktorá je doplnkom k medikamentóznej terapii. Je dôležité si uvedomiť, že pacienta niekto musí motivovať, stimulovať, pomáhať mu v akejkoľvek aktivite, a to je hlavná náplň činnosti v dennom pobyte.
V súvislosti so starostlivosťou o zdravie je dôležité vyjadriť poďakovanie zdravotníckemu personálu za ich obetavú prácu a profesionálny prístup. Mnohí pacienti a ich rodiny vyjadrujú vďaku lekárom, sestrám a ďalším zdravotníckym pracovníkom za ich starostlivosť, ľudskosť a ochotu pomôcť.