Živnosť a Osobný Bankrot: Podmienky a Dôsledky

Osobný bankrot je téma, ktorá sa často skloňuje v súvislosti s finančnými ťažkosťami. Mnohí si pod týmto pojmom predstavujú jednoduchý spôsob, ako sa zbaviť dlhov. Realita je však zložitejšia a osobný bankrot predstavuje rozsiahly právny proces s konkrétnymi podmienkami a dôsledkami. Tento článok sa zameriava na podmienky živnosti a osobného bankrotu na Slovensku, pričom sa opiera o platnú legislatívu a poskytuje praktické informácie pre živnostníkov, ktorí sa ocitli v zložitej finančnej situácii.

Čo je Osobný Bankrot?

"Osobný bankrot" je bežný hovorový výraz, ktorý sa však v právnom poriadku Slovenskej republiky oficiálne nepoužíva. Namiesto neho sa používa termín oddlženie. Oddlženie je upravené v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), konkrétne v jeho štvrtej časti.

Kto sa Môže Domáhať Oddlženia?

Podľa § 166 ZKR, každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, má právo domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Toto platí bez ohľadu na to, či má dlžník záväzky z podnikateľskej činnosti. Dôležité je, že voči dlžníkovi musí byť vedené exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie (napr. daňové exekučné konanie, exekúcia vymáhaná Sociálnou poisťovňou, výkon dražby).

Ciele Oddlženia

Hlavným cieľom oddlženia je zbaviť dlžníka jeho dlhov a umožniť mu nový finančný začiatok. Proces oddlženia sa nerozdeľuje na konkurz a oddlženie, a nevyžaduje sa žiadna trojročná skúšobná doba.

Podmienky pre Osobný Bankrot

Základné podmienky, ktoré musí osoba spĺňať pre vyhlásenie osobného bankrotu, sú:

Prečítajte si tiež: Živnosť popri minimálnom invalidnom dôchodku

1. Fyzická osoba: Dlžník musí byť fyzickou osobou (podnikateľ alebo nepodnikateľ).
2. Platobná neschopnosť: Dlžník musí byť platobne neschopný. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou, predpokladá sa, že je platobne neschopný.
3. Poctivý zámer: Dlžník musí mať poctivý zámer, čo znamená snahu v rámci svojich možností vyriešiť svoje dlhy. To, kedy dlžník nemá poctivý zámer, upravuje § 166g ods. 2 ZKR. Následkom nepoctivého zámeru môže byť zrušenie oddlženia. Veriteľ má do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára právo podať na súd návrh na zrušenie oddlženia. Ak súd vyhovie, všetky neuspokojené pohľadávky sa stanú znova splatnými a vymáhateľnými a začína plynúť nová, 10-ročná premlčacia lehota.
4. Exekučné konanie: Voči dlžníkovi musí byť vedené exekučné alebo iné obdobné vykonávacie konanie.
5. Centrum hlavných záujmov: Dlžník musí mať centrum hlavných záujmov v Slovenskej republike, čo sa dá stotožniť s miestom obvyklého pobytu alebo miestom podnikania.

Dlhy, Ktorých Sa Oddlžením Nie je Možné Zbaviť

Podaním návrhu na oddlženie sa dlžník nezbaví všetkých svojich dlhov. Niektoré pohľadávky sú špecifické a oddlžením nedotknuté. Ide napríklad o:

• Vymáhanie peňažného trestu uloženého v trestnom konaní.
• Pracovnoprávne nároky iných osôb voči dlžníkovi (napr. zamestnanci).
• Pohľadávky, ktoré vznikli zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním.
• Pohľadávky z výživného na dieťa.
• Pohľadávky nepeňažného charakteru.
• Zabezpečené pohľadávky (napr. dlh zabezpečený ručením alebo záložným právom).

Spôsoby Oddlženia

Oddlženie je možné realizovať dvoma spôsobmi:

1. Konkurz: Podstata konkurzu spočíva v speňažení majetku dlžníka a použití výťažku na uspokojenie veriteľov. Ak súd vyhlási konkurz, musia súdy bezodkladne zastaviť prebiehajúce konania, ktoré sa týkajú dlhu, ktorý sa má uhradiť v konkurze. Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Vyhlásením konkurzu zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
2. Splátkový kalendár: Aby dlžník mohol použiť splátkový kalendár, musí okrem všeobecných podmienok spĺňať aj podmienku pravidelného príjmu a jeho dlhy nesmú prevyšovať jeho majetok. Súd poverí správcu preskúmaním pomerov dlžníka. Správca následne podá na súd návrh na splátkový kalendár, ktorý sa určí tak, aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov. Presné percento, ktoré bude musieť dlžník v priebehu 5 rokov splatiť, určí súd.

Centrum Právnej Pomoci

Či už sa dlžník rozhodne pre konkurz alebo splátkový kalendár, musí sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ide o povinné zastúpenie dlžníka, ktoré ustanovuje zákon. Toto zastúpenie trvá až do ustanovenia správcu súdom. Centrum právnej pomoci dlžníka informuje o celom postupe a podmienkach oddlženia a rozhodne, či ho bude zastupovať alebo poverí zastupovaním iného advokáta. Centrum je oprávnené v dlžníkovom mene podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára. Centrum právnej pomoci môže dlžníkovi poskytnúť aj pôžičku do výšky 500,- € na úhradu paušálnej odmeny správcu, ak dlžník spĺňa podmienky.

Rozhodnutie Súdu a Ďalší Postup

Súd je povinný rozhodnúť do 15 dní od doručenia návrhu. Môže návrh odmietnuť, vyhlásiť konkurz alebo určiť splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi. Súd priamo v rozhodnutí ustanoví, že sa dlžník zbavuje dlhov, ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky.

Konkurz

Správca po vyhlásení konkurzu do 60 dní pripraví rozvrh výťažku. Z tejto sumy odpočíta náklady konkurzu (odmena správcu, výdavky správcu…), nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, pohľadávky detí na výživnom a to, čo zostane, rozdelí pomerne medzi veriteľov. Po splnení rozvrhu výťažku, alebo po zistení, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, alebo sa neprihlási žiaden veriteľ, správca oznámi v Obchodnom vestníku, že sa konkurz končí. Pri speňažovaní nehnuteľností sa rozlišuje medzi nehnuteľnosťami s vyššou a nižšou hodnotou. Tie s vyššou hodnotou sa speňažia na dražbe, tie s nižšou hodnotou ako hnuteľné veci. Za nehnuteľnosť s nižšou hodnotou sa považuje nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel na nej, ktorého hodnota nepresahuje 5.000,- €. Hodnotu nehnuteľnosti určuje správca odhadom. Ak by veriteľ predložil znalecký posudok s vyššou sumou, bude sa pri speňažovaní vychádzať z tejto sumy. Správca zriadi v mene dlžníka bankový účet, na ktorý poukáže po speňažení nehnuteľnosti sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia, ktorá je stanovená na 10.000,- €. V prípade podielového spoluvlastníctva je táto nepostihnuteľná hodnota vo výške podielu na nehnuteľnosti. Peniaze na tomto účte nepodliehajú konkurzu ani exekúcii počas 3 rokov od jeho zriadenia. Dlžník však nemôže s týmito peniazmi počas 3 rokov disponovať, ale môže požiadať banku o pravidelné mesačné platby do výšky stanovenej nariadením. Hnuteľné veci sa predávajú v tzv. Pohľadávky dlžníka voči iným osobám sa správca musí pokúsiť vymôcť, avšak nemôže podať žalobu na súd.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o telo a živnostenské podnikanie

Splátkový Kalendár

Správcovi je potrebné zložiť preddavok a od tohto momentu má správca 45 dní na zostavenie návrhu splátkového kalendára. Splátky majú hornú hranicu, ktorá nesmie presiahnuť príjem dlžníka po odrátaní nevyhnutných nákladov na bývanie, základných životných potrieb, vyživovacích povinností a pod. Správca v Obchodnom vestníku oznámi návrh splátkového kalendára spolu s percentom, ktoré navrhuje uspokojenie veriteľov. Po zverejnení splátkového kalendára majú veritelia 90 dní na podanie námietky voči tomuto návrhu. Po uplynutí lehoty správca tento návrh aj s námietkami a svojím prípadným vyjadrením predloží súdu. Ak súd zistí, že pomery dlžníka nebudú stačiť na určenie splátkového kalendára, konanie zastaví. Dlžník je povinný plniť splátkový kalendár od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom súd určil splátkový kalendár. Dlžník sa s veriteľom môže dohodnúť na inej lehote splatnosti. Podľa novej úpravy už neexistuje žiadne 3-ročné skúšobné obdobie. Dlžníkovi ostáva celá mzda, z ktorej by sa už nemalo nič strhávať. Proces osobného bankrotu riadi správca a ten ho aj dokončí. Správca je oprávnený nakladať s dlžníkovým majetkom. Aj dlžník môže so svojím majetkom nakladať obvyklým spôsobom, avšak všetky osoby, ktoré majetok užívajú, musia rešpektovať § 167n ods. 3 ZKR.

Najčastejšie Dôvody Vyhlásenia Osobného Bankrotu

Najčastejším dôvodom vyhlásenia osobného bankrotu je situácia, keď sa dlžník dostane do špirály dlhov a nedokáže sa z nej dostať. Dlhy sa navyšujú a novými zákazkami platí staré dlhy. Ak živnostník nie je schopný plniť si svoje záväzky včas, hrozí riziko súdnych sporov, ktoré často vyústia až v exekúciu. Niekedy sa však živnostníci do platobnej neschopnosti dostanú aj s pričinením iných subjektov, napr. nezaplatením faktúr ich odberateľmi. Ide najmä o prípady, ak majú jedného odberateľa.

Dĺžka Procesu Osobného Bankrotu

Dĺžka celého procesu je relatívna a závisí od dlžníka a jeho prístupu. Podľa novej právnej úpravy musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci, alebo Centrom určeným advokátom. Tieto osoby môžu podať návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo na určenie splátkového kalendára. V prvom rade je potrebné posúdiť situáciu dlžníka a či spĺňa zákonné podmienky na vyhlásenie osobného bankrotu, čo zaberie istý čas. Potom záleží na dlžníkovi, ako rýchlo doloží Centru právnej pomoci všetky potrebné doklady, ktoré sa prikladajú ako prílohy k návrhu. Po podaní návrhu má príslušný súd 15 dní na rozhodnutie.

Zmeny v Osobnom Bankrote

Najmarkantnejšou zmenou oproti starej právnej úprave je, že tento proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a nevyžaduje sa už ani žiadna trojročná skúšobná doba. Súd vo svojom rozhodnutí o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára zároveň rozhodne o oddlžení, čo znamená, že sa dlžník zbavuje svojich dlhov. Azda najväčším prínosom tejto novely je zjednodušenie celého postupu oddlženia. Dlžník už nemusí čakať na uplynutie 3-ročnej skúšobnej doby, na to, aby mohol byť oddlžený. Dlžník neplatí 70% zo svojho príjmu správcovi. Novinkou je aj možnosť požiadať o pôžičku od Centra právnej pomoci na úhradu odmeny správcovi konkurznej podstaty.

Alternatívy k Osobnému Bankrotu

Okrem osobného bankrotu je možné zbaviť sa dlhu najmä jeho zaplatením. Splnenie dlhu je jednou z foriem zániku záväzku. Pre dlžníka je najvýhodnejším spôsobom snažiť sa dlh uhradiť v lehote splatnosti, ktorú si dohodol s veriteľom. Ak tak neučiní, riskuje súdne a následne exekučné konanie a s tým spojené obmedzenia v nakladaní s majetkom.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre rodičovský príspevok a živnosť

Vplyv Novely Zákona na Veriteľov

Pre veriteľa je najvýhodnejšie, ak dlh uhradí dlžník v dohodnutej lehote splatnosti. V konkurznom konaní ide o pomerné a čiastočné uspokojenie ich pohľadávok, a preto nemožno pre veriteľa osobný bankrot považovať za extra výhodný. Ak to však porovnáme so situáciou, keď bolo oddlženie extrémne zložité alebo so situáciou, keď neexistovalo oddlženie, tak dlžník de facto nedokázal splatiť ani len časť dlhu a v podstate rezignoval na zaplatenie. Veriteľ potom nedostal vôbec nič.

Zneužitie Osobného Bankrotu

Zákon v účinnom znení obsahuje aj inštitút poctivého zámeru dlžníka. Ten je ustanovený v § 166g, pričom okrem legálnej definície tohto pojmu vymenúva aj situácie, kedy dlžník nemá poctivý zámer. Uvedenie poctivého zámeru dlžníka a uvedenie toho, čo sa za poctivý zámer nepovažuje, by mohlo zabrániť zneužívaniu inštitútu oddlženia. Veritelia majú vcelku účinný prostriedok, aby sa mohli voči nepoctivému dlžníkovi brániť.

Časté Chyby Dlžníkov

Ak je už dlžník nútený vyhlásiť osobný bankrot, v prvom rade je potrebné navštíviť Centrum právnej pomoci, ktoré jednak posúdi jeho situáciu, či spĺňa podmienky na vyhlásenie bankrotu a pomôže mu s kompletizáciou podania, ako aj so samotným podaním. Ďalšou chybou, ktorej sa môžu dlžníci dopustiť je, že požadujú vyhlásenie osobného bankrotu bez toho, aby voči nim bolo vedené exekučné, alebo iné obdobné konanie. Opäť ide o obligatórnu (povinnú) podmienku oddlženia. Centrum právnej pomoci nebude za dlžníka vyhľadávať jeho exekúcie a doklady. Dlžník by si mal zosumarizovať všetky doklady k dlhom.

Podnikanie po Oddlžení

Častou otázkou dlžníkov je, či môžu po oddlžení formou konkurzu podnikať naďalej na živnosť alebo či si môžu po oddlžení živnosť založiť. Na túto skutočnosť reagoval až zákon č. 111/2022 Z. z., ktorým sa novelizoval zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Zákonodarca doplnil do § 166e ods. 1 ZKR novú vetu, ktorá znie: „Dlžník, ktorému bolo poskytnuté oddlženie, môže naďalej vykonávať podnikateľskú činnosť alebo získať živnostenské oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že od účinnosti novely ZKR, t. j. od 17. 7. 2022, môže fyzická osoba, ktorej bolo poskytnuté oddlženie, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť.

Výhody a Nevýhody Živnosti

Založenie živnosti je menej náročné ako založenie spoločnosti s ručením obmedzeným. K začatiu podnikania na živnosť postačí ohlásiť jednotlivé predmety podnikania na príslušnom okresnom úrade - odbore živnostenského podnikania. Náklady na založenie živnosti sú podstatne nižšie ako náklady na založenie spoločnosti s ručením obmedzeným. Prevádzkovanie živnosti je jednoduchšie oproti spoločnosti s ručením obmedzeným aj čo sa týka povinnosti vedenia účtovníctva. Živnostník v určitých prípadoch účtovníctvo viesť nemusí, stačí ak bude viesť daňovú evidenciu. Zároveň, pri splnení podmienok podľa zákona o dani z príjmov si nemusí uplatňovať skutočné preukázateľné výdavky na udržanie a dosahovanie príjmu, ale môže si uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov.

Prvou nevýhodou je to, že v prípade, ak má živnostník z podnikania dlhy, ručí za ne celým svojím majetkom. Ďalšou nevýhodou je výška odvodov poistného do sociálnej a zdravotnej poisťovne.

tags: #živnosť #a #osobný #bankrot #podmienky