Právo vlastniť majetok verzus vlastníctvo: Rozdiely a ich ochrana

Úvod

Právo vlastniť majetok je základné ľudské právo, ktoré je chránené ústavou a medzinárodnými dohovormi. Vlastníctvo ako také však predstavuje komplexný právny inštitút s rozsiahlymi právami a povinnosťami. Tento článok sa zameriava na rozlíšenie medzi právom vlastniť majetok a samotným vlastníctvom, ako aj na rôzne aspekty ochrany vlastníckeho práva v slovenskom právnom systéme.

Nedotknuteľnosť obydlia a právo na súkromie

Ústava Slovenskej republiky garantuje nedotknuteľnosť obydlia. Obydlie, definované ako miesto, kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú činnosť, je chránené pred neoprávneným vstupom (čl. 21 Ústavy). Podobne, čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zabezpečuje každému právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Fyzická osoba môže svoje bytové potreby uspokojovať rôznymi spôsobmi, ako vlastník bytu, domu, nájomca bytu, nájomca obytnej miestnosti alebo ako oprávnený z vecného bremena.

Vlastnícke právo a jeho prejavy

Vlastník má v zmysle ust. § 123 OZ právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Prenájom nehnuteľnosti je jedným z prejavov vlastníckeho práva. Vlastník môže svoje užívacie právo dočasne prenechať inej osobe uzatvorením zmluvy o nájme.

Problémy pri ukončení nájmu a ochrana vlastníckeho práva

Napriek právne jasným podmienkam zmluvy nie vždy dôjde po ukončení nájmu k bezproblémovému odovzdaniu bytu vlastníkovi. Ak nájomca odmieta byt vypratať, porušuje ústavné právo vlastníka podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.

Prečítajte si tiež: SPF a súdne konania

Nájom bytu zaniká písomnou dohodou alebo písomnou výpoveďou. Výpovedná lehota je tri mesiace, pokiaľ prenajímateľ neurčí dlhšiu lehotu.

V prípade, že nájomca odmieta vypratať byt, vzniká otázka, či prenajímateľ má právo vypratať byt sám na náklady nájomcu. Takéto svojpomocné vypratanie je obmedzené splnením podmienok podľa § 6 OZ. Dôležitý je aj inštitút záložného práva k hnuteľným veciam nájomcu, ktoré slúži na zabezpečenie úhrady nájomného.

Trochu iná právna situácia je pri krátkodobom nájme podľa zák. č. 98/2014 Z.z., kde nájom bytu vrátane predĺžení môže byť najviac 6 rokov. Ak nájomca byt nevyprace ani v lehote desiatich dní po skončení nájmu, prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu na účely zabezpečenia svojich pohľadávok.

Bývanie manželov po rozvode

V prípade rozvodu sa manžel - vlastník bytu alebo domu niekedy mylne domnieva, že druhý manžel sa musí automaticky odsťahovať. Zánik odvodeného práva na bývanie však OZ výslovne neviaže na zabezpečenie bytovej náhrady. Súd môže povinnosť vypratať byt podmieniť zabezpečením bytovej náhrady s ohľadom na dobré mravy (§ 3 ods. 1 OZ).

Ochrana nájomcu pred výpoveďou

Nájomca má právo podať žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Prenajímateľ nemôže vypovedať nájom bytu z iných ako zákonných dôvodov a tieto dôvody musí vo výpovedi uviesť tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými. Ak sa nájomca nachádza v hmotnej núdzi, výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu v trvaní šesť mesiacov. Predaj bytu nie je dôvodom na vypratanie nájomcu.

Prečítajte si tiež: Ochrana LGBT osôb na Slovensku

Práva a povinnosti pri zmene prenajímateľa

Po podanej výpovedi alebo tri mesiace pred skončením nájmu je nájomca povinný umožniť záujemcovi o prenajatie prehliadku bytu v prítomnosti prenajímateľa alebo jeho zástupcu.

Svojpomocné vypratanie a trestný čin porušovania domovej slobody

Prenajímateľ by nemal vypratávať nehnuteľnosť svojpomocne, pretože by mohlo dôjsť k zásahu do práv nájomcu. Vlastník - prenajímateľ sa dokonca môže dopustiť aj trestného činu porušovania domovej slobody, ak predmetná nehnuteľnosť tvorí u nájomcu obydlie.

Súdne rozhodnutie a exekúcia

Ak má prenajímateľ súdne rozhodnutie, v ktorom súd určil lehotu na vypratanie nehnuteľnosti, a nájomca túto povinnosť nesplní, prenajímateľ sa môže obrátiť na exekútora a podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Postup súdneho exekútora pri vyprataní bytu určuje ust. § 184 a nasl. exekučného poriadku.

Bezdôvodné obohatenie

Ak nájomca byt nevypratal po zániku nájomného vzťahu a naďalej ho užíva bez platenia nájomného, na úkor vlastníka sa bezdôvodne obohacuje. Vlastník si v takomto prípade môže u nájomcu uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 OZ).

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)

BSM je upravené v Občianskom zákonníku a vzniká uzavretím manželstva. Zásadný rozdiel medzi podielovým a bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov je ten, že v BSM je každý z manželov 100% vlastníkom celej veci. Predmetom BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva, najmä príjmy a úspory z práce a podnikania. Rozsah BSM možno zúžiť dohodou manželov. BSM zaniká zánikom manželstva a následne sa musí vykonať vyporiadanie majetku patriaceho do BSM.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť lege artis: Vysvetlenie

Právne následky prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu

Aplikácia zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet (nikto nemôže na iného previesť viac práv než má sám) je v poslednom období pretraktovanejšou problematikou. Táto zásada súvisí aj s § 456 Civilného sporového poriadku (CSP), ktorý upravuje následky zrušovacieho uznesenia dovolacieho súdu.

Terminológia § 456 CSP (243d ods. 2 O.s.p.)

Pojem "nové rozhodnutie" znamená rozhodnutie, ktoré nasleduje po tom, čo dovolací súd zrušil pôvodné právoplatné rozhodnutie. Pojem "strana konania" sa vzťahuje na osoby, ktoré boli subjektom dovolacieho konania, a nie tie, ktoré sa do konania dostali až následne.

Aplikácia § 80 ods. 1 CSP

Rozhodnutie dovolacieho súdu by bolo záväzné pre osobu C (na ktorú bola prevedená vec po rozhodnutí odvolacieho súdu), pokiaľ by bola subjektom dovolacieho konania. V takom prípade by už osoba C nemala byť chránená, keďže § 456 CSP jej poskytuje ochranu len v prípade nového rozhodnutia.

Relevancia dobrej viery

Otázkou, nakoľko je z hľadiska aplikácie § 456 CSP podstatná skutočnosť, či osoba C vedela alebo nevedela pri nadobúdaní veci o podanom dovolaní, sa zaoberalo prakticky každé rozhodnutie, v ktorom bola zvažovaná aplikácia § 243d ods. 2 O.s.p., predchodcu súčasného § 456 CSP. Prevažuje právny názor, podľa ktorého je irelevantné, či osoba C vedela o podanom dovolaní alebo nie.

Predmet Občianskeho práva

Občianske právo je samostatné odvetvie slovenského práva, ktoré upravuje majetkové vzťahy a s nimi súvisiace osobné a osobno-majetkové vzťahy. Je odvetvím súkromného práva a má najbližší vzťah s obchodným právom. Subjekty v občianskoprávnych vzťahoch majú rovnaké postavenie.

Subjekty Občianskeho práva

Spôsobilosť fyzickej osoby zaniká smrťou, ak nemožno preukázať smrť, tak vyhlásením za mŕtveho. Spôsobilosť fyzickej osoby vzniká v plnom rozsahu dosiahnutím plnoletosti (18 rokov).

Zastúpenie v Občianskom práve

Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene a musí byť spôsobilý na právny úkon. Existuje zákonné zastúpenie (rodič-dieťa) a zmluvné zastúpenie, ktoré vzniká na základe dohody o splnomocnenstve.

Právny úkon a jeho platnosť

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinnosti, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza prípadne sa prieči dobrým mravom.

Nadobúdanie vlastníctva

Vlastníctvo možno nadobúdať kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností stanovených zákonom.

Držba a jej ochrana

Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo seba. Kto nájde stratenú vec, je povinný ju vydať vlastníkovi. Nájdením stratenej veci nemožno nadobudnúť vlastníctvo.

Spoluvlastníctvo a jeho formy

Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Zodpovednosť za škodu a bezdôvodné obohatenie

Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vrátiť.

Dedenie a závet

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadi v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Záväzkové právo a jeho inštitúty

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ha nesplní ani v dodatočnej lehote môže veriteľ od zmluvy odstúpiť. Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou formou niekomu inému.

Žaloba a súdne konanie

Je návrh na začatie konania pred súdom v občianskoprávnej veci, keď má toto povahu sporu. Žalobou žalobca uplatňuje proti žalovanému svoje právo, ktoré vyplýva buď z právneho predpisu alebo zmluvy.

Vlastnícke právo a jeho ochrana

Vlastnícke právo má účinky proti všetkým mysliteľným subjektom práva, ktoré sú ho povinní rešpektovať v rozsahu, v ktorom je garantované verejnou mocou determinovanou obmedzeniami kautel práva vlastniť majetok v normatívnom napätí s inými základnými právami a slobodami.

tags: #chrani #pravo #vlastnit #majetok #nie #vlastnictvo