Nárok na nemocenské dávky po skončení pracovného pomeru: Podmienky a prehľad

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku na nemocenské dávky po skončení pracovného pomeru na Slovensku. Vysvetľuje podmienky, ochrannú lehotu, výpočet dávok a ďalšie dôležité aspekty, ktoré by mal poznať každý zamestnanec.

Úvod

Dočasná práceneschopnosť (PN) môže nastať aj po skončení pracovného pomeru. V takýchto prípadoch je dôležité vedieť, za akých podmienok má bývalý zamestnanec nárok na nemocenské dávky. Tento článok sa zameriava na podmienky nároku na nemocenské dávky po skončení pracovného pomeru, s dôrazom na ochrannú lehotu a ďalšie relevantné faktory.

Podmienky nároku na nemocenské dávky

Zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie.

Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Od 1. do 10. dňa PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu, ktorú vypláca zamestnávateľ. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (podporné obdobie), ak zákon neustanovuje inak.

Dôležitou podmienkou je aktívne nemocenské poistenie počas trvania PN. Avšak existujú výnimky, kedy má zamestnanec nárok na nemocenské aj po zániku nemocenského poistenia, a to vďaka tzv. ochrannej lehote.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Ochranná lehota

V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky.

Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia. Ochranná lehota nemôže byť viac ako sedem dní.

Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote. Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia.

Podporné obdobie

Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporné obdobie”), ak tento zákon neustanovuje inak. Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného karanténneho opatrenia. Poistenkyni, ktorá je dočasne práceneschopná v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.

Výpočet nemocenských dávok

Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Rozhodujúce obdobie

Výška nemocenských dávok závisí od denného vymeriavacieho základu (DVZ). Určenie DVZ u všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia (či trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok alebo či vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka) a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

Rozhodujúce obdobie u zamestnanca

  1. Nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december). Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov 2., 3. a 4.
  2. Predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).
  3. Ak nemocenské poistenie zamestnanca netrvalo nepretržite od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka.
  4. Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa, ktorý predchádza dňu vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.

Rozhodujúce obdobie u SZČO (PNP)

  1. Nemocenské poistenie PNP SZČO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december). Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov 2., 3. a 4.
  2. Predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).
  3. Ak nemocenské poistenie PNP SZČO netrvalo nepretržite od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka.
  4. Ak nemocenské poistenie PNP SZČO vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa, ktorý predchádza dňu vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.

Rozhodujúce obdobie u DNPO

  1. Nemocenské poistenie DNPO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1.január až 31. december). Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov 2., 3. a 4.
  2. Predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).
  3. Ak nemocenské poistenie DNPO netrvalo nepretržite od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka.
  4. Ak nemocenské poistenie DNPO vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa, ktorý predchádza dňu vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.

Príklady výpočtu

Príklad č. 1: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila.

  • Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 55% z DVZ ako náhradu príjmu od zamestnávateľa.
  • Zamestnanec dostane od 4. do 10. dňa PN 25% z DVZ ako náhradu príjmu od zamestnávateľa.
  • Zamestnanec dostane od 11. dňa PN 55% z DVZ ako nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne.

Príklad č. 2: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.

  • Výpočet DVZ zohľadní obdobie prerušenia poistenia.
  • Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 55% z DVZ ako náhradu príjmu od zamestnávateľa.
  • Zamestnanec dostane od 4. do 10. dňa PN 25% z DVZ ako náhradu príjmu od zamestnávateľa.
  • Zamestnanec dostane od 11. dňa PN 55% z DVZ ako nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne.

Príklad č. 3: Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

  • DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. DVZ sa bude počítať z maximálnej sumy).
  • Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 55% z DVZ ako náhradu príjmu od zamestnávateľa.
  • Zamestnanec dostane od 4. do 10. dňa PN 25% z DVZ ako náhradu príjmu od zamestnávateľa.
  • Zamestnanec dostane od 11. dňa PN 55% z DVZ ako nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne.

Príklad č. 4: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.

  • Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023.
  • Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 55% z DVZ ako náhradu príjmu od zamestnávateľa.
  • Zamestnanec dostane od 4. do 10. dňa PN 25% z DVZ ako náhradu príjmu od zamestnávateľa.
  • Zamestnanec dostane od 11. do 14. dňa PN 55% z DVZ ako nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne.

Príklad č. 5: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.

  • Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023.
  • Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 55% z DVZ ako nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne.
  • Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 55% z DVZ ako nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne.

Povinnosti zamestnanca počas PN

V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z.

Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.

Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.

Dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa

Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods.

Skončenie pracovného pomeru počas PN

Počas trvania PN nie je možné dať zamestnancovi výpoveď zo strany zamestnávateľa, s výnimkou prípadov, kedy zamestnávateľ ruší alebo premiestňuje svoje sídlo, alebo ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu.

Situácie, kedy nárok na nemocenské nevzniká

Nárok na nemocenské nevzniká, ak:

  • vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

tags: #narok #dochodca #na #nemocenske #davky #po

Ďalšie články