
Výživovacia povinnosť je komplexná oblasť rodinného práva, ktorá sa riadi zákonom o rodine a vzniká priamo zo zákona z rodinnej solidarity. Vzniká medzi príbuznými, vrátane rodičov a detí, a v niektorých prípadoch aj medzi manželmi. Ak vyživovacia povinnosť nie je plnená dobrovoľne, je potrebné obrátiť sa na súd. Tento článok sa zameriava na problematiku zrušenia výživného, najmä vo vzťahu k plnoletým deťom, a poskytuje komplexný prehľad o relevantných právnych aspektoch, postupoch a faktoroch, ktoré súd berie do úvahy pri rozhodovaní.
Súdny poplatok je plnenie, ktoré platí účastník konania pred začatím súdneho konania alebo po jeho skončení. Niektoré súdne konania sú zo zákona oslobodené od poplatkov. To znamená, že súd v týchto konaniach nevyrubuje žiadne poplatky a účastník nemusí žiadať o oslobodenie osobitnou žiadosťou. Od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednej inštancii. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej. Ak sa na vás nevzťahuje žiadne zákonné oslobodenie, konanie o zrušení výživného podlieha súdnemu poplatku.
Konanie o určenie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti je osobitným druhom mimosporového konania, ktoré je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku (CMP). V zmysle ustanovení CMP nie je vylúčené urobiť podanie ústne do zápisnice priamo v podateľni daného súdu, avšak takýto postup sa v praxi nerealizuje. Preto sa odporúča napísať písomný návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Pokiaľ budete žiadať zrušenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, návrh sa podáva na súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak nemôže včas vykonať procesné úkony, koná súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu. Miestna príslušnosť všeobecného súdu pri maloletých deťoch v otázke vyživovacej povinnosti sa určuje v prvom rade podľa okolností, ktoré tu boli v čase prvého rozhodovania súdu a trvá po celú dobu.
Pokiaľ budete žiadať zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, návrh sa podáva na súd, kde má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.
Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online
Návrh na zrušenie výživného by mal obsahovať:
Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Súd skúma predovšetkým to, či je dieťa schopné samé sa živiť alebo nie. Podľa nálezu Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 3113/10 zo dňa 21.04.2011: „Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane bytových. Inými slovami to znamená, že dieťa má určitý trvalý príjem finančných prostriedkov, z ktorého uhrádza svoje potreby.“ Pokiaľ bude mať súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že ste objektívne schopná sama sa živiť, potom zruší povinnému rodičovi jeho povinnosť platiť Vám výživné.
Výživné je potrebné platiť až do mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného. Preplatok na výživnom môžete od dieťaťa vymáhať späť, ak to považujete za správne. Preplatok vznikne skoro vždy, pretože v drvivej väčšine prípadov súdy zrušujú vyživovaciu povinnosť spätne. Preplatok tak vznikne za obdobie odkedy súd vyživovaciu povinnosť zrušil až do doby než povinný rodič výživné platil, čo je spravidla minimálne do doby právoplatnosti rozsudku o zrušení. Môže ísť o obdobie niekoľkých mesiacov či dokonca rokov. V prípade plnoletého dieťaťa neplatí pravidlo, že spotrebované výživné sa nevracia, to platí výlučne pri maloletom dieťati. Ak sa rozhodnete preplatok vymáhať tak pôjde o samostatnú žalobu na súde, kde sa budete domáhať tzv. bezdôvodného obohatenia.
Je dôležité rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím. Ak nebola určená súdnym rozhodnutím, nie je čo rušiť. Pokiaľ vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím, je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil, v opačnom prípade hrozí riziko exekúcie.
Schopnosť samostatne sa živiť je kľúčovým faktorom pri rozhodovaní o zrušení vyživovacej povinnosti. Táto schopnosť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie, vrátane bytových. Inými slovami, dieťa má určitý trvalý príjem finančných prostriedkov, z ktorého uhrádza svoje potreby.
Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD
Pri posudzovaní schopnosti samostatne sa živiť súd berie do úvahy rôzne faktory, vrátane:
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, nie stav v čase podania návrhu alebo vyhlásení rozhodnutia, ako sa často účastníci domnievajú. Ide o prípady „clausula rebus sic stantibus“ (t.j. podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia). Zmena pomerov musí dosahovať dostatočný stupeň intenzity pre zmenu rozhodnutia. Zohľadňujú sa zmeny v príjmoch, majetkových pomeroch alebo schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť na oboch stranách.
Najprv je vhodné sa pokúsiť dohodnúť na zrušení výživného. Dohoda a komunikácia s dieťaťom je vždy lepšia pre zachovanie dobrých vzťahov ako aj pre ďalšie konanie pred súdom. Dohodu odporúčame uzavrieť v písomnej forme. Je potrebné, aby ste spísali dohodu o zrušení výživného, a túto dali na schválenie na súd. K samotnému návrhu predložíte dohodu, ktorú podpíšete vy a aj otec, pripojíte k návrhu aj vašu pracovnú zmluvu, resp. potvrdenie o zamestnaní. Súčasne môžete žiadať súd, aby rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 132 Civil.
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Advokát Vám vie pomôcť predovšetkým ako radca pri určení Vašich priorít v tom čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúka zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca. Ak máte vedomosť o tom, že Vaše plnoleté dieťa, ktorému platíte výživné, je schopné sa samostatne živiť, máte nárok požiadať o zrušenie vyživovacej povinnosti.
V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúčam povinnému rodičovi každý rok, resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok