Popretie pohľadávok správcom a započítanie v konkurznom konaní

S vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu súvisí aj problematika popretia pohľadávok správcom a ich prípadné započítanie. Tento článok sa zameriava na analýzu tohto procesu v kontexte slovenského konkurzného práva.

Práva veriteľa v konkurze

Veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, má právo na uspokojenie svojej pohľadávky rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Toto právo je podmienené riadnym a včasným uplatnením pohľadávky prihláškou v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Prihlásenie pohľadávky sa vzťahuje aj na veriteľa, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu.

Následky oneskoreného prihlásenia pohľadávky

Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, avšak veriteľ nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté. Veriteľ však môže byť uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi.

Preskúmanie a popretie pohľadávky správcom

Správca je povinný každú prihlásenú pohľadávku porovnať s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka - úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

Dôvody a forma popretia pohľadávky

Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Lehotu na popretie pohľadávok je možné predĺžiť.

Prečítajte si tiež: Popretie Pohľadávok: Detailný Rozbor

Popretie pohľadávky musí byť vždy odôvodnené, pričom ten, kto pohľadávku popiera, musí pri popretí výšky uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú popretím pohľadávky

Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

Určenie popretej pohľadávky súdom

Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva.

Následky uplynutia lehoty na popretie pohľadávky

Uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Pohľadávku popretú len správcom a pohľadávku popretú veriteľom so súhlasom tohto veriteľa môže správca písomne uznať, ak o jej určení ešte nerozhodol súd. Uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú.

Konanie súdu o popretej pohľadávke veriteľom

Prihlášku pohľadávky, ktorá bola účinne popretá veriteľom, správca predloží na podnet popretého veriteľa bez zbytočného odkladu súdu spolu s listinami, ktoré predložil prihlasujúci veriteľ a popierajúci veriteľ, a svojím stanoviskom, či pohľadávka je a v akom rozsahu evidovaná v účtovníctve, či je a v akom rozsahu namietaná úpadcom a či ju uznáva alebo ju neuznáva a v akom rozsahu a z akého dôvodu. Súd na základe týchto listín bez zbytočného odkladu rozhodne, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná práva spojené s popretou pohľadávkou. Rozhodnutie súd doručí správcovi a veriteľovi, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou rozhodoval.

Prečítajte si tiež: Pohľadávky veriteľov

Vylúčenie majetku zo súpisu a jeho prevod na veriteľa

Ak majetok úpadcu zapísaný do súpisu nie je možné speňažiť alebo náklady na jeho speňaženie by pravdepodobne prevýšili možný výťažok z jeho speňaženia, správca môže majetok po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúčiť. Vylúčený majetok správca na požiadanie prevedie na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky. Ak o prevod majetku požiada viac veriteľov, správca prevedie majetok na toho veriteľa, ktorý ponúkne najlepšie podmienky. Prevod majetku vylúčeného zo súpisu na veriteľa sa nezapočítava do uspokojenia jeho pohľadávky.

Konečný rozvrh výťažku

Po úplnom speňažení majetku zapísaného do súpisu, ukončení všetkých sporov o určení popretých pohľadávok a ukončení všetkých sporov, ktorými môže byť dotknutý majetok podliehajúci konkurzu, správca bezodkladne pripraví pre veriteľov konečný rozvrh výťažku. Návrh konečného rozvrhu výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu obsahuje v prílohe všetky predchádzajúce rozvrhy výťažkov. Rozvrhové uznesenie doručí súd účastníkom s výnimkou konkurzných veriteľov, ktorých nároky boli už úplne uspokojené, a správcovi a tiež ho zverejní v Obchodnom vestníku a vyvesí na úradnej tabuli súdu.

Daňové aspekty neuspokojených pohľadávok v konkurze

Daňovník, ktorý prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku a táto pohľadávka bola v duchu zásad pomerného uspokojenia vysporiadaná v rámci súdom vydaného rozvrhového uznesenia, je oprávnený jednorazovo odpísať do daňovo uznaných nákladov zostatok v konkurze neuspokojenej pohľadávky, a to najmä vtedy, keď dlžníkovi po zrušení konkurzu nezostane žiadny majetok a bude nasledovať jeho výmaz z obchodného registra.

Vylúčenie nevymožiteľných pohľadávok zo súpisu

Ak nevymožiteľné pohľadávky úpadcu zapísané do súpisu majetku nie je možné vymôcť alebo náklady na ich vymoženie by pravdepodobne prevýšili možný výťažok, alebo pohľadávky nie je možné speňažiť ich odpredajom, správca môže takéto pohľadávky po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúčiť.

Účtovanie odpisu pohľadávok

Odpis pohľadávok do daňových výdavkov upravuje § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov. Na túto pohľadávku možno tvoriť opravnú položku podľa § 20 ods. 4 písm. b) alebo ods. 14 písm. a) zákona o dani z príjmov. Daňovník môže do daňových výdavkov uplatniť aj odpis pohľadávky, ku ktorej možno tvoriť daňovo uznanú opravnú položku podľa § 20 ods. 4 alebo ods. 14.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

Zánik záväzku sa účtuje ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu podľa § 2 Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve, t. j. ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozvrhového uznesenia. Zákon o dani z príjmov odpísané záväzky pri konkurze rieši osobitne a oslobodzuje ich od dane z príjmov. Podľa § 9 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov sú príjmy fyzickej osoby z odpisu záväzkov pri konkurze, ktoré sú vykonané podľa ZKR, vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi, od dane oslobodené. Rovnaký postup podľa § 9 ods. 1 písm. e) platí aj pre právnické osoby.

Opravné položky k pohľadávkam v konkurznom konaní

Pri inventarizácii sa posudzuje, či reálna hodnota pohľadávok je rovnaká ako nominálna hodnota. Predmetom analýzy sú najmä pohľadávky, u ktorých je ohrozená ich vymožiteľnosť. Podľa § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov je tvorba opravných položiek k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok bez ich príslušenstva alebo obstarávacej ceny pohľadávok prihlásených v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu.

Veriteľ má možnosť hneď v roku prihlásenia tvoriť opravnú položku vo výške 100 %, ktorá bude aj daňovo uznaná. Výška opravnej položky zahrnutá do nákladov je limitovaná menovitou hodnotou pohľadávky bez príslušenstva alebo obstarávacou cenou pohľadávky. Menovitou hodnotou pohľadávky sa oceňujú pohľadávky pri ich vzniku. Príslušenstvo pohľadávky definuje pre daňové účely § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov.

V ustanovení § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov nie je pri zahrnutí opravných položiek k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurze stanovená podmienka, že tieto museli byť zahrnuté do zdaniteľných príjmov, ako je to pri opravných položkách k pohľadávkam podľa § 20 ods. 14 zákona. Na základe uvedeného je daňovo uznaná tvorba opravných položiek nielen k bežným pohľadávkam zahrnutým v čase vzniku do príjmov, ale aj k pohľadávkam charakteru pôžičiek, bežných úrokov z pôžičiek, úverov, záloh, k pohľadávkam nadobudnutým postúpením, ak sú tvorené k pohľadávkam voči daňovníkovi v konkurze a je dodržaná podmienka prihlásenia pohľadávky v lehote podľa ZKR.

Pri tvorbe opravnej položky k pohľadávkam sa vychádza z menovitej hodnoty pohľadávky, ktorej súčasťou je aj daň z pridanej hodnoty (usmernenie MF SR /009465/2005-721 uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 19/2005).

Zákonné opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní sa tvoria a rozpúšťajú podľa ustanovení § 20 ods. 10 až 12 zákona o dani z príjmov.

Príklady účtovania opravných položiek

Príklad 1: Účtovná jednotka ABC, a. s., fakturovala v roku 2010 odberateľovi za dodávku prác sumu 30 000 €. Odberateľ faktúru nezaplatil do konca roku 2012. V rámci inventarizácie pohľadávok odberateľ svoj záväzok voči spoločnosti ABC uznal. Na odberateľa bol v roku 2013 vyhlásený konkurz. Spoločnosť ABC, a. s., si prihlásila pohľadávky v stanovenej lehote na súde v celkovej nominálnej hodnote 30 000 €. Súčasne spoločnosť vytvorila opravnú položku vo výške 100 % z hodnoty pohľadávky, t. j. 30 000 €. Vytvorená opravná položka je daňovo uznaná.

Príklad 2: Účtovná jednotka ALFA, a. s., fakturovala v roku 2010 odberateľovi za dodávku prác sumu 20 000 €. Odberateľ faktúru nezaplatil do konca roku 2011. V rámci inventarizácie pohľadávok odberateľ svoj záväzok voči spoločnosti ALFA, a. s., uznal. Na odberateľa bol v roku 2012 vyhlásený konkurz. V januári roku 2013 odberateľ čiastočne uhradil dlžnú sumu vo výške 10 000 €. Spoločnosť pohľadávku prihlásila na súde v stanovenej lehote v zostatkovej hodnote 10 000 €. Súčasne spoločnosť vytvorila opravnú položku vo výške 100 % z prihlásenej hodnoty pohľadávky, t. j. 10 000 €. Vytvorená opravná položka je daňovo uznaná.

Príklad 3: Spoločnosť BETA, a. s., poskytla dodávateľovi zálohu na dodávku tovaru v roku 2012 vo výške 14 000 €. Dodávateľ GAMA, s. r. o., dodávku do konca roku 2012 nesplnil. Na dodávateľa bol dňa 15. 2. 2013 vyhlásený konkurz. Spoločnosť si prihlásila pohľadávku v celkovej výške 14 000 € dňa 30. 5. 2013, 5 dní pred termínom prieskumného pojednávania. Spoločnosť BETA sa rozhodla vytvoriť k prihlásenej pohľadávke opravnú položku vo výške 100 % prihlásenej pohľadávky. Vytvorená opravná položka nie je daňovou opravnou položku, pretože spoločnosť neprihlásila pohľadávku v určenej lehote 45 dní.

Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní sa uznávajú za výdavky počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli pohľadávky v určenej lehote prihlásené. Zákon stanovuje len začiatočné zdaňovacie obdobie, v ktorom sa môžu začať tvoriť opravné položky. Z toho je možné usudzovať, že opravné položky je možné tvoriť aj v neskorších zdaňovacích obdobiach, najneskôr však do skončenia konkurzného konania.

Príklad 4: Firma eviduje v účtovníctve splatnú pohľadávku z roku 2010, ktorá nebola do dnešnej doby uhradená. V r. 2012 firma pohľadávku prihlásila do konkurzného konania. V roku 2012 firma nevytvorila k prihlásenej pohľadávke daňovú opravnú položku v zmysle § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Firma môže opravnú položku vytvoriť ako daňový výdavok roku 2013. Daňovník môže tvoriť túto opravnú položku v zdaňovacích obdobiach od toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom boli pohľadávky prihlásené, v ďalších zdaňovacích obdobiach počas trvania konkurzu až do jeho právoplatného ukončenia. Z toho vyplýva, že daňovník nemusí v roku prihlásenia vytvoriť opravnú položku, ale môže ju vytvoriť až v nasledujúcom období alebo nasledujúcich obdobiach. Daňovník môže tvoriť opravnú položku aj viac zdaňovacích období.

Príklad 5: Účtovná jednotka ACT, a. s., eviduje voči dlžníkovi BAXON, s. r. o., nasledovné pohľadávky:

• faktúra č. 1 na sumu 30 000 € splatná 10. 2. 2011
• faktúra č. 2 na sumu 20 000 € splatná 20. 4. 2011

V roku 2011 bolo na spoločnosť BAXON, s. r. o., vyhlásené konkurzné konanie. Spoločnosť Akcion, a. s., prihlásila pohľadávky do konkurzného konania v stanovenej lehote určenej súdom, t. j. do 30. 6. 2011. Na základe prihlásenia pohľadávky do konkurzu spoločnosť ACT, a. s., účtovala opravnú položku k pohľadávke voči dlžníkovi v konkurznom konaní. Spoločnosť sa v rámci daňovej optimalizácie rozhodla vytvoriť opravnú položku k pohľadávke voči dlžníkovi v konkurznom konaní v roku 2011 len vo výške 50 % hodnoty prihlásenej pohľadávky. V priebehu rokov 2011 a 2012 spoločnosť BAXON, s. r. o., nezaslala veriteľovi žiadne finančné prostriedky. Konkurzné konanie naďalej pokračuje. Na základe poznatkov zo schôdze veriteľov spoločnosť zmenila prvotný názor a predpokladá, že získať akúkoľvek úhradu od dlžníka je málo pravdepodobné. Spoločnosť môže v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach pokračovať v tvorbe opravnej položky až do výšky 100 % prihlásenej pohľadávky.

Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní sa zrušujú v rozsahu uspokojenia pohľadávok v konkurznom konaní alebo v prípade, ak pohľadávky zamietol správca konkurznej podstaty alebo súd svojím rozhodnutím.

Príklad 6: Spoločnosť vystavila odberateľovi penalizačnú faktúru za oneskorenú úhradu faktúry za dodávku tovaru. Celková hodnota vystavenej faktúry je 7 500 €. Faktúra bola vystavená 15. 8. 2012 so splatnosťou 30 dní. Faktúra nebola uhradená do konca roku 2012. Na dlžníka bol v roku 2013 vyhlásený konkurz a účtovná jednotka si v stanovenej lehote prihlásila pohľadávku v nominálnej hodnote. Účtovná jednotka môže vytvoriť k penalizačnej faktúre daňovo uznanú opravnú položku vo výške 100 % hodnoty pohľadávky podľa § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov, pretože spĺňa zákonom stanovené podmienky, a preto môže vytvoriť na prihlásenú pohľadávku zákonnú opravnú položku vo výške prihlásenej pohľadávky.

Ak na základe výsledkov konkurzného konania zostanú veriteľovi neuhradené pohľadávky, riešením, ako ich definitívne vyradiť z majetku, je ich odpis.

Nedostatky právnej úpravy popieracieho práva v konkurze fyzických osôb

Nová právna úprava oddlžení fyzických osôb, ktorá nadobudla účinnosť 1. marca 2017, zaviedla v štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z.z. špecifické pravidlá pre popieranie pohľadávok. Zákonodarca ustanovil „popieracie“ pravidlá výhradne pri konkurze.

Pravidlo o popieraní pohľadávok prihlásených do konkurzu je normované v § 167l ods. 5 insolvenčného zákona, podľa ktorého prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť len iný prihlásený veriteľ; ustanovenia § 32 ods. 5 až 16 platia primerane. Popieracie právo (a ani povinnosť) tak nie je priznané správcovi a správca nemá vytvorený žiadny zákonný priestor - a to ani v podobe oprávnenia, ani povinnosti. Rovnako vo vzťahu k dlžníkovi je nutné konštatovať, že ani jemu neprináleží popieracie právo, rovnako ako mu (zo širšej perspektívy) neprináleží oprávnenie prihlásenú pohľadávku namietať, v podstate tak nemá možnosť voči prihlásenej pohľadávke (ani jej jednotlivým aspektom/vlastnostiam) akokoľvek „protestovať“, čo v prípade jeho poctivého zámeru v podstate "torpéduje" to, čo má byť riadnym insolvenčným konaním dosiahnuté, t.j. okrem iného rovnomerné uspokojenie všetkých existujúcich pohľadávok voči úpadcovi, bez ohľadu na právny dôvod vzniku (avšak za samozrejmej premisy, že tu právny dôvod vzniku je, t.j. že pohľadávka vznikla).

Z dôvodovej správy k zákonu č. 377/2016 Z.z., ktorým sa zaviedla úprava osobných bankrotov, sa dozvedáme, že týmto údajným dôvodom má byť výška nákladov preskúmavania pohľadávok a existencia trov vedení takýchto konaní správcom, ktoré by zrejme v drvivej väčšine prípadov úplne vyčerpali konkurznú podstatu. Uvedené dôvody však zjavne vychádzajú z predpokladov, skutočností, potencialít a hypotéz, ktoré nielenže nie sú nijako verifikované, ale predovšetkým popierajú najzákladnejší zmysel a účel regulácie v tejto oblasti. Ide o škodlivé pravidlá, ktoré deformujú insolvenčné právo (insolvenčné konanie) a vytvárajú zásadnú nerovnováhu nielen v rámci príslušnej reglementácie, ale aj právneho poriadku ako celku.

Ústavnoprávne aspekty

Koncepcia materiálneho právneho štátu vylučuje vytvorenie "hierarchie" základných práv a slobôd, v ktorej by sa jednému základnému právu alebo slobode priznal väčší význam, než aký má iné základné právo alebo sloboda. Konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (resp. princípov) je potrebné riešiť na základe princípu proporcionality (primeranosti).

Z takéhoto charakteru postavenia / činnosti správcu nepochybne vyplývajú aj jeho povinnosti, pričom nepochybne kľúčovou povinnosťou je dbať na naplnenie zmyslu a účelu insolvenčného konania, nad jeho zákonnosťou a "čistotou", kľúčovým predpokladom splnenia takejto úlohy je nepochybne dohľad nad tým - rešpektujúc vyššie zmieňované práva dlžníka, veriteľov a špecifický verejný záujem štátu - aby boli uspokojené len tie pohľadávky, ktoré uspokojené byť majú (t.j. tie, ktoré reálne existujú a sú vymáhateľné). Nie je snáď potrebné rozsiahlo argumentovať k tomu, aký vplyv na uvedené (riadne pohľadávky), resp. ich uspokojenie, má situácia, kedy sú tu pohľadávky dubiózne, či rovno vymyslené, ktoré budú zahrnuté do rozvrhu.

"Odôvodňovanie" právnej úpravy výlučne spôsobom, ktorý uvedené popiera a za jediného "argumentu", že dôvodom takejto právnej úpravy má byť výška nákladov preskúmavania pohľadávok a existencia trov vedení takýchto konaní správcom, ktoré by zrejme v drvivej väčšine prípadov úplne vyčerpali konkurznú podstatu a zároveň, že by si to vyžadovalo od správcov činnosť, ktorá by musela byť honorovaná a čas konkurzu by sa predĺžil, je argumentom v celom rozsahu neprijateľným, argumentom, ktorý popiera základný účel a zmysel insolvenčného konania a tento v podstate neguje tak, že hlavným zmyslom a účelom má byť požiadavka na to, aby sa toto konanie skončilo - bez ohľadu na reálne naplnenie jeho legitímneho cieľa - čo najskôr a s najmenšími nákladmi, to je však v celom rozsahu neprijateľné, pretože hlavný zmysel a účel takéhoto konania je dosiahnutie čo najvyššieho uspokojenia všetkých oprávnených veriteľov v súlade so zásadou pari passu. Ide o argumentáciu typu, že nie je dôležité, na koho strane je v súdnom konaní "právo", ale dôležité je, aby sa rozhodlo čo najskôr a s čo najmenšími nákladmi.

Tvrdený, "kľúčový" predpoklad, že stráženie nespornosti prihlásených pohľadávok - t.j. aby medzi zistené pohľadávky sitom prepadli len tie „pravé“ či zistenia hodné pohľadávky môže byť vystavané výlučne na veriteľskej aktivite, ktoré subjekty nemajú ani oprávnenia ako správca (súčinnosť iných orgánov / subjektov), ani povinnosti (povinnosť konať s osobitnou odbornou starostlivosťou vzhľadom na svoju osobitnú odbornú spôsobilosť) - je v celom rozsahu iluzórny z uvedeného o.i. Predstava, že - najmä v prípade veriteľov, ktorým z povahy ich činnosti priamo vyplýva správa masívneho portfólia pohľadávok (napr. verejné a súkromné poisťovne, podniky v oblasti elektronických komunikácií, bankové subjekty) - by tieto subjekty mohli s odbornou starostlivosťou (nehovoriac o finančných nákladoch) preskúmať pohľadávky iných veriteľov a následne ich popierať - je absolútne iluzórna, je objektívne nemožné s odbornou starostlivosťou (ba dokonca ani s priemerne primeranými výsledkami) zabezpečiť popieranie pohľadávok iných prihlásených veriteľov.

#

tags: #popretie #pohľadávky #správcom #a #započítanie