
Práceneschopnosť (PN) je bežná životná situácia, ktorá ovplyvňuje zamestnávateľov aj zamestnancov. Okrem dopadu na zdravie a pracovnú produktivitu, má PN aj svoje špecifiká v oblasti mzdového účtovníctva a daní. Tento článok sa zameriava na to, ako práceneschopnosť ovplyvňuje vrátenie daní a aké faktory je potrebné zohľadniť.
Správne účtovanie a spracovanie miezd počas PN je kľúčové pre dodržiavanie legislatívy a zabezpečenie spokojnosti zamestnancov. Problematiku PN upravuje viacero zákonov, ktoré definujú práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov, ako napríklad:
Počas PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa alebo na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou. Tieto dávky kompenzujú stratu zárobku počas PN.
Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu, ak si PN privodil úmyselne, napríklad požitím alkoholu.
Pre určenie výšky náhrady príjmu alebo nemocenského je dôležité určiť rozhodujúce obdobie. To je obdobie najmenej od 1. januára kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN. Ak zamestnanec nebol nemocensky poistený počas celého rozhodujúceho obdobia, berie sa do úvahy obdobie nemocenského poistenia.
Prečítajte si tiež: Srdcové ochorenia a sociálna podpora
Od 1. júna 2023 lekári vystavujú potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky, tzv. ePN. Zamestnanec už nemusí doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni žiadne dokumenty. Komunikácia so Sociálnou poisťovňou sa realizuje prostredníctvom e-služieb.
Práceneschopnosť môže mať vplyv na vrátenie daní, najmä ak zamestnanec počas roka dosiahol nižší príjem, ako je nezdaniteľná časť základu dane.
Za zdaňovacie obdobie roka 2016 vzniká povinnosť vysporiadania príjmov, ak zdaniteľné príjmy presiahnu sumu 1 901,67 eura. Ak zamestnanec nedosiahol úhrnnú ročnú výšku zdaniteľných príjmov 1 901,67 eura, ročným vysporiadaním týchto príjmov sa nemusí zaoberať. Ak daňovník nedosahuje takúto výšku zdaniteľných príjmov a nevykázal daňovú stratu z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, daň sa nevyrubí a neplatí a daňovník nemá povinnosť podať daňové priznanie.
Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Pre rok 2025 platí, že ak daňovník dosiahne základ dane do 25 426,27 €, tak nezdaniteľná časť na daňovníka bude 5 753,79 €. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 25 426,27 €, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta podľa vzorca: 12 110,36 € - (základ dane: 4). Ak daňovník dosiahne základ dane 48 441,43 € a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka bude nula.
Ak si daňovník uplatňuje nezdaniteľnú časť na manželku (manžela), pri výpočte sa postupuje nasledovne:
Prečítajte si tiež: Analýzy osamelosti seniorov a spoločenský kontext
Do vlastného príjmu manželky sa započítava napríklad príjem zo zamestnania a materské. Rodičovský príspevok sa nepovažuje za vlastný príjem manželky.
Daňový bonus je daňové zvýhodnenie pre rodičov alebo iné osoby, ktoré vyživujú dieťa do 25 rokov, ktoré študuje. Na rozdiel od nezdaniteľných častí, neznižuje základ dane, ale samotnú vypočítanú daň.
Ak ste zarobili menej ako 1 901,67 eura, podať daňové priznanie sa vám môže oplatiť. Z týchto príjmov vám totiž môžu vrátiť dane. Týka sa to predovšetkým študentov a dôchodcov, ktorí si privyrábajú prácou na dohodu. Rovnako až v priznaní si môžete uplatniť daňový bonus alebo úľavu na manželku.
Preplatok na dani vzniká spravidla vtedy, ak daňovník zaplatil preddavky na daň vo vyššej sume, ako bola jeho daňová povinnosť. Preplatok na dani môže s najväčšou pravdepodobnosťou vzniknúť:
Ak v daňovom priznaní vznikne preplatok, treba oň požiadať, inak nebude vyplatený. Žiadosť sa uvádza v príslušnom oddiele daňového priznania podľa toho, aký typ daňového priznania daňovník vypĺňa.
Prečítajte si tiež: Sociálny vplyv: Konformita
Zvýšenie minimálnej hodinovej mzdy od 1. januára 2017 na 2,50 eur podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 280/2016 Z. z. znamená aj zvýšenie ďalších mzdových nárokov zamestnancov, ktorých výška je limitovaná buď priamo alebo nepriamo výškou minimálnej mzdy.
Osobitnú finančnú náhradu, vyplácanú zamestnávateľom zamestnancovi v prípade choroby a úrazu, do mzdovej praxe zaviedol zákon č. 462/2003 Z. z. Zákon č. 285/2016 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2017 zvyšuje maximálnu sumu, z ktorej sa táto náhrada určuje. Na rozdiel od ostatných náhrad miezd náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa vypočítava úplne iným spôsobom, a to za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.