Ako má PN vplyv na vrátenie daní?

Práceneschopnosť (PN) je bežná životná situácia, ktorá ovplyvňuje zamestnávateľov aj zamestnancov. Okrem dopadu na zdravie a pracovnú produktivitu, má PN aj svoje špecifiká v oblasti mzdového účtovníctva a daní. Tento článok sa zameriava na to, ako práceneschopnosť ovplyvňuje vrátenie daní a aké faktory je potrebné zohľadniť.

Práceneschopnosť a mzdové účtovníctvo

Správne účtovanie a spracovanie miezd počas PN je kľúčové pre dodržiavanie legislatívy a zabezpečenie spokojnosti zamestnancov. Problematiku PN upravuje viacero zákonov, ktoré definujú práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov, ako napríklad:

• Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
• Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.
• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
• Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské

Počas PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa alebo na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou. Tieto dávky kompenzujú stratu zárobku počas PN.

• 1. až 10. deň PN: Náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ.
  • 1. - 3. deň: 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
  • 4. - 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
• Od 11. dňa PN: Nemocenské vypláca Sociálna poisťovňa vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).

Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu, ak si PN privodil úmyselne, napríklad požitím alkoholu.

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Pre určenie výšky náhrady príjmu alebo nemocenského je dôležité určiť rozhodujúce obdobie. To je obdobie najmenej od 1. januára kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN. Ak zamestnanec nebol nemocensky poistený počas celého rozhodujúceho obdobia, berie sa do úvahy obdobie nemocenského poistenia.

Prečítajte si tiež: Srdcové ochorenia a sociálna podpora

Elektronická PN (ePN)

Od 1. júna 2023 lekári vystavujú potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky, tzv. ePN. Zamestnanec už nemusí doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni žiadne dokumenty. Komunikácia so Sociálnou poisťovňou sa realizuje prostredníctvom e-služieb.

Vplyv PN na vrátenie daní

Práceneschopnosť môže mať vplyv na vrátenie daní, najmä ak zamestnanec počas roka dosiahol nižší príjem, ako je nezdaniteľná časť základu dane.

Povinnosť podať daňové priznanie

Za zdaňovacie obdobie roka 2016 vzniká povinnosť vysporiadania príjmov, ak zdaniteľné príjmy presiahnu sumu 1 901,67 eura. Ak zamestnanec nedosiahol úhrnnú ročnú výšku zdaniteľných príjmov 1 901,67 eura, ročným vysporiadaním týchto príjmov sa nemusí zaoberať. Ak daňovník nedosahuje takúto výšku zdaniteľných príjmov a nevykázal daňovú stratu z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, daň sa nevyrubí a neplatí a daňovník nemá povinnosť podať daňové priznanie.

Nezdaniteľná časť základu dane

Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Pre rok 2025 platí, že ak daňovník dosiahne základ dane do 25 426,27 €, tak nezdaniteľná časť na daňovníka bude 5 753,79 €. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 25 426,27 €, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta podľa vzorca: 12 110,36 € - (základ dane: 4). Ak daňovník dosiahne základ dane 48 441,43 € a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka bude nula.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

Ak si daňovník uplatňuje nezdaniteľnú časť na manželku (manžela), pri výpočte sa postupuje nasledovne:

Prečítajte si tiež: Analýzy osamelosti seniorov a spoločenský kontext

• Ak daňovník dosiahne základ dane do 48 441,43 €, tak nezdaniteľná časť na manželku sa vypočíta podľa vzorca: 5 260,61 € - vlastný príjem manželky.
• Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 48 441,43 €, tak nezdaniteľná časť na manželku sa vypočíta podľa vzorca: 17 370,97 € - (základ dane: 4) - vlastný príjem manželky.

Do vlastného príjmu manželky sa započítava napríklad príjem zo zamestnania a materské. Rodičovský príspevok sa nepovažuje za vlastný príjem manželky.

Daňový bonus na dieťa

Daňový bonus je daňové zvýhodnenie pre rodičov alebo iné osoby, ktoré vyživujú dieťa do 25 rokov, ktoré študuje. Na rozdiel od nezdaniteľných častí, neznižuje základ dane, ale samotnú vypočítanú daň.

Kedy sa oplatí podať daňové priznanie?

Ak ste zarobili menej ako 1 901,67 eura, podať daňové priznanie sa vám môže oplatiť. Z týchto príjmov vám totiž môžu vrátiť dane. Týka sa to predovšetkým študentov a dôchodcov, ktorí si privyrábajú prácou na dohodu. Rovnako až v priznaní si môžete uplatniť daňový bonus alebo úľavu na manželku.

Ako vznikne preplatok na dani?

Preplatok na dani vzniká spravidla vtedy, ak daňovník zaplatil preddavky na daň vo vyššej sume, ako bola jeho daňová povinnosť. Preplatok na dani môže s najväčšou pravdepodobnosťou vzniknúť:

• študentom, ktorí pracovali na základe dohody mimo pracovný pomer,
• poberateľom starobného alebo výsluhového dôchodku, ktorí pracovali na základe dohody alebo pracovného pomeru a ich príjem nepresiahol nezdaniteľnú časť základu dane,
• zamestnancom, ktorí časť roka pracovali a časť roka poberali materský či rodičovský príspevok,
• zamestnancom, ktorí boli časť roka nezamestnaní.

Žiadosť o vrátenie preplatku

Ak v daňovom priznaní vznikne preplatok, treba oň požiadať, inak nebude vyplatený. Žiadosť sa uvádza v príslušnom oddiele daňového priznania podľa toho, aký typ daňového priznania daňovník vypĺňa.

Prečítajte si tiež: Sociálny vplyv: Konformita

Zvýšenie minimálnej mzdy a jeho dopad

Zvýšenie minimálnej hodinovej mzdy od 1. januára 2017 na 2,50 eur podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 280/2016 Z. z. znamená aj zvýšenie ďalších mzdových nárokov zamestnancov, ktorých výška je limitovaná buď priamo alebo nepriamo výškou minimálnej mzdy.

• Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu: Zamestnancovi patrí popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (od 1. 1. 2017 je to minimálne 0,50 eur za hodinu nočnej práce).
• Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce: Zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach a fyzikálne faktory. Za sťažený výkon práce v takomto prostredí patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce mzdová kompenzácia najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (od 1. 1.
• Pracovná pohotovosť: Neaktívna časť pracovnej pohotovosti na pracovisku sa považuje za pracovný čas a zamestnancovi za ňu patrí mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu, t. j. od 1. januára 2017 minimálne vo výške 2,50 eur za hodinu pracovnej pohotovosti. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi mzda (vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej vo výške minimálneho mzdového nároku za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce) a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna.

Osobitná finančná náhrada pri dočasnej pracovnej neschopnosti

Osobitnú finančnú náhradu, vyplácanú zamestnávateľom zamestnancovi v prípade choroby a úrazu, do mzdovej praxe zaviedol zákon č. 462/2003 Z. z. Zákon č. 285/2016 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2017 zvyšuje maximálnu sumu, z ktorej sa táto náhrada určuje. Na rozdiel od ostatných náhrad miezd náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa vypočítava úplne iným spôsobom, a to za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

tags: #má #pn #vplyv #na #vrátenie #daní