
Základná škola zohráva mimoriadne dôležitú úlohu v živote každého žiaka. V tomto článku sa zameriame na problematiku školskej sociálnej práce v meste Považská Bystrica, s dôrazom na jej význam a potenciál. Ponúkame preventívne kroky, ktoré by mali zmierniť vzniknuté následky nežiadúcich javov, ale zároveň zabrániť vzniku nových.
V súčasnej podobe slovenskej legislatívy zatiaľ školskú sociálnu prácu nenájdeme. Hľadajme však polia pôsobnosti školského sociálneho pracovníka, kompetencie, ktorými profesijne disponuje a oblasti, na ktoré je odborník v kontexte školského prostredia.
Školský sociálny pracovník by mal byť súčasťou sústavy poradenských zariadení. Tie sú definované vo Vyhláške Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 26. júna 2008 o poradenských zariadeniach. Tieto zariadenia poskytujú odbornú pomoc pedagogickým pracovníkom škôl a zákonným zástupcom detí v oblasti výchovy a vzdelávania, profesijnú orientáciu žiakov a otázky prevencie delikventného vývinu detí. Odborníci, ktorí podľa spomínaného právneho predpisu vykonávajú poradenstvo v základných školách sú najmä výchovný poradca, špeciálny pedagóg a školský psychológ.
Výchovný poradca plní úlohy školského poradenstva v otázkach výchovy, vzdelávania a profesijnej orientácie detí, ako aj v oblasti prevencie problémového a delikventného vývinu detí. Venuje osobitnú pozornosť žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia, žiakom so zmenenou pracovnou schopnosťou, nadaným a talentovaným žiakom. Poskytuje konzultácie žiakom a ich zákonným zástupcom pri riešení výchovných a vzdelávacích problémov, informuje ich o otázkach štúdia na stredných a školách a na vysokých školách a pri voľbe povolania, sprostredkúva prepojenie školy s poradenskými zariadeniami a inými odbornými zariadeniami zaoberajúcimi sa starostlivosťou o deti. Avšak čas, ktorý má výchovný poradca na plnenie svojej poradenskej funkcie, je iba veľmi málo hodín v týždni. Na školách s počtom do 300 žiakov je to 1 hodina, 301 - 600 žiakov 2 hodiny a 601 žiakov a viac 3 hodiny. Výchovný poradca sa zaoberá len tým najvypuklejším. Dôležitý je aj fakt, že výchovný poradca je stále pedagóg a v otázkach prístupov prevencie, sociálno-patologických javov a práce s deťmi, ktoré si vyžadujú mimoriadnu starostlivosť, nie je tak odborne fundovaný ako sociálny pracovník. V čase, kedy vznikala táto funkcia, bola intenzita výskytu sociálno-patologických javov v školách kvalitatívne i kvantitatívne odlišná. Otázkou je, či systém výchovného poradenstva funguje efektívne, alebo je to prekonané iným efektívnejším prístupom.
Ďalším inštitútom v oblasti výchovného poradenstva je školský psychológ. Školský psychológ sa zaoberá otázkami psychického zdravia žiakov, ich správania, vzdelávania, podporuje ich osobnostný rozvoj a rozvoj medziľudských vzťahov. Školský psychológ poskytuje zákonným zástupcom konzultácie a informácie a spolupracuje s nimi. Poskytuje poradenské služby pedagógom v oblasti duševného vývinu žiakov a spolupracuje s nimi pri ich profesijnom a osobnostnom rozvoji, navrhuje formy a metódy prekonávania psychickej záťaže vyplývajúcej z pedagogického procesu. Školský psychológ sa podieľa na výbere žiakov do rôznych foriem špecializovaného vzdelávania a na ich zaraďovaní a preraďovaní do špeciálnych škôl, predkladá návrhy na skvalitnenie výchovno-vzdelávacej práce školy.Snahou je, aby postavenie školského sociálneho pracovníka bolo zakotvené podobne ako pozícia školského psychológa vo vyhláške 43/1996 Z.z.. Je dôležité, aby sa kompetencie školského sociálneho pracovníka ideálne neprekrývali s kompetenciami ostatných prvkov výchovného poradenstva. Z hľadiska záberu a fundovanosti je školský psychológ veľmi pozitívnym prvkom vo výchovno-vzdelávacom procese. Zameranie činnosti školského sociálneho pracovníka je viac na prostredie a vplyvy. To, čo môže byť produktívne, by tak mohli byť vhodným vzájomným doplnkom pri riešení problémov. Vzájomne by sa mohli dopĺňať s výchovnými poradcami v otázkach pedagogických, v oblasti prípravy žiakov na povolanie a vyššie štúdium. Tento návrh má svoje opodstatnenie hlavne, ak by mal oporu v právnom predpise, ktorý rieši status školského sociálneho pracovníka celoplošne s platnosťou v celej krajine. Iným riešením, ako právne riešiť vstup sociálneho pracovníka do výchovno-vzdelávacieho procesu nie však na celoslovenskej, ale komunálnej úrovni, je apelovať na samosprávne orgány jednotlivých regionálnych orgánov. V začiatkoch školskej sociálnej práce na Slovensku by sociálny pracovník mohol byť zamestnancom mestského úradu a v rámci tohto samosprávneho orgánu pôsobiť v základnej škole ako v inštitúcií, ktorá je svojim charakterom veľmi vhodným prostredím na aplikovanie sociálnej práce s deťmi a mládežou. Jeho postavenie by tak mohlo byť podporené všeobecným záväzným nariadením obce. Bol by súčasťou sociálneho plánu obce a prostredníctvom jeho inštitútu by obec mohla napĺňať niektoré úlohy vyplývajúce z právnych dokumentov hlavne v oblasti prevencie a sociálno-právnej ochrany detí podľa zákona 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zameriava sa na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine, ochrany práv a právom chránených záujmov detí, predchádzania prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzických osôb a na zamedzenie nárastu sociálno-patologických javov.
Prečítajte si tiež: Kontakty na odborníkov
Medzi anonymné i neanonymné prostriedky by mala poslúžiť pošta, schránka dôvery, osobné stretnutie.
Školský sociálny pracovník by mal byť dostupný v štandardných pracovných hodinách, teda zhruba od 7.30 do 16.00. V prípade práce inde ako vo svojej miestnosti je potrebné, aby bol pri dverách odkaz na miesto zastihnutia. Priestory by mali spĺňať požiadavky na zabezpečenie dôvernosti rozhovorov. Vhodné sú aj menšie stolíky (je to ideálne výškou aj pre malé deti, pretože pri vysokom stole ich to psychologicky znevýhodňuje). Nie nutnosťou, avšak výhodou je aj jedna váľanda hlavne kvôli miestam na sedenie pre viac detí a kvôli menšiemu pocitu „oficiálnosti“ pre dieťa, hlavne pre mladšie. Úprava priestorov potrebných k uplatneniu projektu, prípadne ľudí nepôsobiacich v škole nie je nutné špeciálne upravovať, avšak vhodné sú smerové navádzacie tabule.
Začiatky školskej sociálnej práce v Amerike možno datovať pred rokom 1900. Na základoch tejto tradície sa sformovala Americká asociácia školskej sociálnej práce ako národná organizácia školských sociálnych pracovníkov zameraná na podporu a zviditeľnenie tejto profesie. Školský sociálny pracovník bol chápaný ako článok medzi domovom, školou a komunitou. Školskí sociálni pracovníci tak pôsobili v oblasti "case work", teda prípadovej práce, práce s triedou a so skupinou a tiež v oblasti krízovej intervencie a konzultácií. Boli súčasťou tímovej práce školy. V Nemecku nastal rozmach školskej sociálnej práce vďaka jej rozšíreniu na stredných školách vďaka projektu "German-Youth Institut" v rokoch 1970-1985. Priority školských sociálnych pracovníkov a ich postavenie v školskom systéme je pre každý štát odlišné. Prepracovaný systém školskej sociálnej práce v kontexte obsahovom aj formálnom, teda právnom, môžeme vidieť v Spojených štátoch amerických. Asociácia sa stala Americkou asociáciou školských sociálnych pracovníkov (AASSW) a v roku 1955 spolu s ďalšími šiestimi organizáciami spolu vytvorili National Assotiations of social workers (NASW). Tieto organizácie významne prispeli k sformovaniu služieb školskej sociálnej práce. Cena a hodnotenie školskej sociálnej tak výrazne narástla samozrejme aj vďaka federálnym i štátnym legislatívnym iniciatívam. Americká asociácia školských sociálnych pracovníkov vytvorila etický kódex, ktorý by mal byť vlastný každému školskému sociálnemu pracovníkovi. Pre mnoho školských systémov sa tieto smernice stávajú cieľom pre dosiahnutie, pre iných sú posilnením pre prax. Smernice, ktoré asociácia vydala sú zmerané hlavne na priority a úlohy školskej sociálnej práce, na jej etické aspekty a na usmernenie práce z formálneho, metodického i praktického hľadiska. Tento dokument môže byť aj pre teoreticky rozvíjajúcu sa oblasť školskej sociálnej práce v našich podmienkach jeden z dôležitých dokumentoch, ktorý môže napomôcť k hľadaniu možností aplikovania do praxe.
Školská sociálna práca na Slovensku nemá žiadne korene, ani históriu. Ale neznamená to, že neboli pokusy o výkon školskej sociálnej práce v našich školách. Prvá súkromná škola, kde bola sociálna práca aplikovaná sa nachádza v Bratislave. V meste Považská Bystrica sú priaznivé podmienky a možnosti pre výkon aj funkcie školského sociálneho pracovníka. Aktivity zamerané na mediáciu, riešenie konfliktov a aktivity na posilnenie dôvery možno hodnotiť ako za úspešné a pre žiakov príťažlivé. To posilnilo u detí spoluzodpovednosť a možno povedať, že vďaka týmto aspektom a konštruktívnemu riešeniu problémov nastalo aj pozitívne ovplyvnenie školskej sociálnej klímy. Aplikovanie sociálnej práce do škôl na našom území ako pri každej novej profesii sa potýka s rôznymi prirodzenými i neprirodzenými prekážkami, ktoré ovplyvňujú jej etablovanie v systéme, alebo naopak posilňujú nepriepustnosť systému. Väčšina bola za vznik takejto profesie. Je zrejmé, že by sa mnohí takejto profesie zľakli.
Medzi sociálno-patologické javy patria napríklad: samovražednosť, alkoholizmus, záškoláctvo, prostitúcia, násilie, agresivita, závislosti. Sociálno-patologické javy sa v rôznych formách a intenzite prejavujú aj v základných školách. Ide najmä o šikanovanie, záškoláctvo, kriminalitu, násilie, závislosti, ale vo zvýšenej miere oproti minulým rokom aj o samovražednosť a prostitúciu. Cieľom preventívnej práce je zlepšenie verejného zdravia a duševného zdravia. V tomto kontexte formovanie osobnosti je intermediárnym cieľom prevencie a správanie sa nepatologicky je hľadaným cieľom. Včasnou intervenciou sa prognóza môže zlepšiť. Prevencia je zníženie dôsledkov alebo reziduálnych symptómov zjavnej klinickej poruchy, alebo manifestovaného problému správania sa. Pre výkon preventívnych aktivít sa v literatúre udomácnil pojem preventista, alebo agent prevencie, bez ohľadu na to, či má alebo nemá špecifické vzdelanie na toto pôsobenie. Môže ísť o učiteľa v škole, psychológa pôsobiaceho v škole alebo policajta pôsobiaceho v projekte prevencie. Žiaden špecifický prístup sa nepreukázal ako všeobecný, univerzálny prostriedok, aplikovateľný pre všetky cieľové skupiny. Preto je potrebná kombinácia rôznych prístupov.
Prečítajte si tiež: Všetko o katastri nehnuteľností v Galante
V histórii, v stredoveku, bolo štandardné, že sa mladí ľudia pripravovali na svoj budúci pracovný život samostatne. Chlapci sa učili u majstrov, alebo u svojich otcov, dedov. Dievčatá vypomáhali gazdinám, svojím mamám. Neskôr vznikla inštitúcia školy, ktorá plní dôležité sociálne funkcie. K skvalitneniu výchovy i vzdelávania na školách výraznou mierou pomohol rozvoj pedagogického školstva na našom území, ale tiež celosvetové vedomosti z oblasti psychológie, psychiatrie, sociológie a tiež sociálnej práce. Výrazným obdobím, ktoré zmenilo charakter výchovy a vzdelávania bolo obdobie socializmu, teda vlády komunistickej strany. "Všetky neštátne školy boli zakázané. Oficiálnou, dôsledne presadzovanou ideológiou bol marxizmus - leninizmus. Učiteľská profesia bola verejne deklarovaná ako profesia politická. Odlišnosť učiteľov sa tvrdo postihovala. Žiaci sa učili podľa rovnakých kníh a rovnakým štýlom. Základným princípom bola poslušnosť a štandardnosť (nevynikať v nijakom smere)". Po roku 1989 nastali v spoločnosti prudké zmeny, ktoré samozrejme zasiahli aj školstvo. Spolu so zmenami a "otvorením škôl svetu" však do týchto zariadení neprenikli iba pozitívne prvky, ale tiež negatívne, ktoré sa medzi žiakmi veľmi rýchlo rozšírili. Dnes možno povedať, že škola je jedným zo samostatných segmentov, ktoré udržujú a produkujú sociálne problémy.
Prečítajte si tiež: Katastrálny odbor Galanta: Činnosť a informácie