Majetkoprávne Vysporiadanie Pozemkov vo Vlastníctve Štátu: Podmienky a Procesy

Článok sa zameriava na majetkoprávne vysporiadanie pozemkov vo vlastníctve štátu, pričom sa osobitne venuje podmienkam a procesom prechodu tohto majetku na obce. Skúma legislatívny rámec, relevantné zákony a ich novelizácie, ako aj praktické problémy, s ktorými sa obce pri tomto procese stretávajú. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o problematike a objasniť postupy, ktoré môžu obce využiť pri vysporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom.

Úvod do Majetkoprávneho Vysporiadania Pozemkov

Majetkoprávne vysporiadanie pozemkov predstavuje komplexnú oblasť práva, ktorá sa dotýka vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. V kontexte pozemkov vo vlastníctve štátu, ktoré majú prejsť do vlastníctva obcí, ide o proces s presne stanovenými podmienkami a postupmi. Cieľom tohto článku je objasniť tieto podmienky a postupy, s dôrazom na legislatívny rámec a praktické aspekty, ktoré ovplyvňujú úspešné vysporiadanie vlastníckych vzťahov.

Prechod Majetku Slovenskej Republiky na Obce: Základné Princípy

Prechod majetku Slovenskej republiky na obce sa riadi zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Tento zákon definuje, ktorý konkrétny majetok prechádza z vlastníctva štátu do vlastníctva obce, čím vytvára špecifický spôsob nadobudnutia majetku na základe zákona.

Legislatívny Rámec a Účinnosť

Prechod majetku Slovenskej republiky na obce sa uskutočňuje s účinnosťou od 1. mája 1991. Ustanovenie § 2 zákona o majetku obcí presne vymedzuje, ktorý majetok prechádza do vlastníctva obce. Dôležité je, že na prechod majetku nie je potrebné uzatvárať žiadne právne úkony.

Protokoly o Prechode Majetku

Hoci prechod majetku nastáva priamo zo zákona, ustanovenie § 14 zákona o majetku obcí ukladá povinnosť pre odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby spísať písomné protokoly. Tieto protokoly nemajú konštitutívny charakter, ale plnia deklaratórnu funkciu, potvrdzujú skutočnosť, ktorá nastala zo zákona. Protokol slúži ako podklad na zápis do katastra nehnuteľností, pričom povinnosť požiadať o tento zápis má preberajúci subjekt - obec.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty majetkového vysporiadania po rozvode

Aktuálnosť Problematiky

Aj napriek tomu, že pôvodné ustanovenia zákona o majetku obcí nadobudli účinnosť v roku 1991, v súčasnosti sú stále predmetom skúmania a zisťovania majetkovoprávnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Mnohé pozemky doposiaľ nie sú majetkovoprávne vysporiadané a obce nemajú vždy jasné právne vedomie, ako postupovať v prípadoch zápisov vlastníckeho práva v pôvodných dokladoch v evidencii nehnuteľností. Otázka vysporiadania vlastníckych vzťahov je aktuálna aj z dôvodu širokých možností samosprávy získať finančné prostriedky na zveľadenie a modernizáciu majetku obcí.

Obnova Evidencie Pozemkov (ROEP)

V súlade so zákonom č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom prebieha obnova evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim. V rámci konania ROEP sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP). V konaniach ROEP sa často zistí, že vlastnícke právo k pozemku je v liste vlastníctva vedené na Československý štát v správe miestneho národného výboru alebo okresného národného výboru - odbor finančný. V takýchto prípadoch je potrebné prostredníctvom komisie vyzvať obec, aby predložila listinu - delimitačný protokol podľa zákona o majetku obcí.

Predmet Prechodu Majetku na Obce

Zákon o majetku obcí taxatívne vymenúva majetok, ktorý sa stáva vlastníctvom obcí. Do vlastníctva obcí prechádzajú s účinnosťou od 1. mája 1991 stavby a pozemky. Zákon o majetku obcí v ustanovení § 2 ods. 1 vo vzťahu k prechodu pozemku nerozlišuje kultúru pozemku, teda či ide o poľnohospodársku alebo nepoľnohospodársku pôdu.

• právo hospodárenia národného výboru bez rozlíšenia stupňa národného výboru ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, t. j. ku dňu účinnosti volieb do orgánov samosprávy obcí, čiže k 23. - 24. novembra 1990.
• Veci, ktoré podliehajú prevodom vlastníctva na iné právnické a fyzické osoby podľa zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby sa stanú majetkom obce po tom, čo sa podľa týchto predpisov rozhodne, že sa nezaradia do zoznamu prevádzkových jednotiek určených na účely prevodu vlastníctva alebo ak sa z tohto zoznamu vylúčia, ako aj tie veci, ktoré sa nevydražia ani v opakovanej dražbe.

Prechod Poľnohospodárskej a Lesnej Pôdy

Do vlastníctva obcí prešli dňom 1. mája 1991 všetky nehnuteľné veci, ku ktorým mali právo hospodárenia ku dňu 23. - 24. novembra 1990 národné výbory všetkých stupňov - teda miestne národné výbory, okresné národné výbory a krajské národné výbory. Pokiaľ mali teda k uvedenému dňu národné výbory v práve hospodárenia poľnohospodársku, prípadne lesnú pôdu a s ňou súvisiace nehnuteľnosti slúžiace na poľnohospodársku, prípadne lesnú výrobu, prešli zo zákona do majetku obce, na území ktorej sa nachádzajú. Dôležité je, že nadobudnutie týchto vecí do vlastníctva obce nezávisí od termínu spísania protokolu o ich prevzatí, pretože protokol len deklaruje prechod vlastníctva, ktorý nastal zo zákona dňom 1. mája 1991.

Súvislosť so Zákonom o Pôde

Dňa 24. júna 1991 nadobudol účinnosť zákon č. 229/1991 Zb. o pôde. Z dátumu účinnosti zákona o pôde je zrejmé, že mu predchádza účinnosť zákona o majetku obcí. Priamym následkom tejto skutočnosti je prechod vlastníctva k poľnohospodárskej pôde, ku ktorej patrilo právo hospodárenia národným výborom dňom 1. mája 1991 ex lege na obce.

Prečítajte si tiež: Podmienky vysporiadania pozemkov pod stavbami

Príklad: Obec skúmaním majetkovoprávnych vzťahov na právne nevysporiadaný pozemok zistí, že posledný zápis v pozemnoknižnej vložke k PKN č. 252 na parcele evidovanej ako roľa v k. ú. Smrekovce je v časti B. V súlade s ustanovením § 2 zákona o majetku obcí obec požiada príslušný obvodný úrad o vypracovanie protokolu o prechode vlastníctva na obec Smrekovce. Obvodný úrad preskúma, či majetok štátu nebol daný do trvalého užívania inej ako štátnej organizácii ku dňu 23. - 24. novembra 1990 alebo či tento majetok nebol v dočasnej správe.

Územný Princíp a Jeho Modifikácie

Zákonodarca pre prechod majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obcí uplatnil prísny územný princíp, ktorý zabezpečuje, že vlastníctvo vecí nadobudne obec, na území ktorej sa tieto veci nachádzajú. V konečnom dôsledku je diskutabilné, či je územný princíp najspravodlivejšie riešenie pre prechod majetku štátu do vlastníctva obce. Následne novelou zákona o majetku obcí č. 306/1992 Zb. bol územný princíp prelomený pri poľnohospodárskej a nepoľnohospodárskej pôde, porastoch, hospodárskych budovách a stavbách slúžiacich poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, vrátane zastavaných pozemkov tak, že ak boli tieto veci vo vlastníctve obcí k 31. decembru 1991, zostali v ich vlastníctve aj po tomto dátume.

Územný princíp sa opäť v niektorých obciach ukázal ako nie celkom najspravodlivejší pri zániku trvalého užívania telovýchovných jednôt ku dňu 1. januára 1994. Trvalé užívanie nehnuteľností subjektov - telovýchovných jednôt - ex lege zaniklo a ku dňu 1. januára 1994 prešlo ex lege do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. V tomto prípade je na zápis vlastníckeho práva obce do katastra nehnuteľností nevyhnutné vyhotovenie písomného protokolu medzi obvodným úradom a obcou.

Prechod Majetku v Súvislosti s Prechodom Pôsobností

Zákonom č. 447/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov v súvislosti so zákonom č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v oblasti školstva a sociálnych služieb, zákonom určený hnuteľný a nehnuteľný majetok Slovenskej republiky prešiel dňom 1. júla 2002 do vlastníctva obcí.

Ustanovenie § 2b ods. 1 písm. a) sa týka právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa zákona o prechode pôsobností. Ide o subjekty, ktoré majú právnu subjektivitu. Pri zariadeniach bez právnej subjektivity (podstatná časť základných a materských škôl) je pri prechode majetku štátu na obec potrebné preukázať užívanie nehnuteľných i hnuteľných vecí k rozhodnému dátumu 1. júla 2002. Na Slovensku totiž ku dňu prechodu existovali nehnuteľnosti, ktoré v minulosti slúžili na účely školstva, no v rozhodnom období v nich neprebiehal vyučovací proces.

Prečítajte si tiež: Postup pri majetkovoprávnom vysporiadaní

Problémy s Preukazovaním Užívania

Z dôvodu značných interpretačných problémov pri preukazovaní užívania vecí základnou alebo materskou školou bola prijatá novela zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Táto novela ustanovila prechod majetku štátu, ktorý k 1. júnu 2003 spravoval okresný úrad a ktorý ku dňu účinnosti osobitného predpisu neprešiel do vlastníctva obce len preto, že tento majetok štátu nebol ku dňu účinnosti osobitného predpisu v užívaní základných alebo materských škôl z dôvodu dočasného prerušenia ich prevádzky a ak tieto základné a materské školy neboli k 1. júnu 2003 vyradené zo siete škôl a školských zariadení. Potvrdenie o vyradení školy zo siete škôl vydáva Ministerstvo školstva SR.

Majetkovoprávne Nevysporiadané Pozemky pod Školami

V súvislosti s prechodom majetku štátu na obce v oblasti školstva je potrebné poukázať na skutočnosť, že väčšina základných i materských škôl bola postavená na majetkovoprávne nevysporiadaných pozemkoch, čo je dôsledok výstavby štátnych budov v období socializmu aj na nevyvlastnených pozemkoch. Aj z tohto dôvodu predmetom protokolu v mnohých prípadoch sú len stavby bez identifikácie pozemkov, na ktorých sa školy, telocvične a školské dvory nachádzajú.

Problémy s Pozemkami Evidovanými ako Záhrady alebo Orná Pôda

Pri prechode majetku štátu na obce v oblasti školstva sa vyskytol ďalší závažný problém s pozemkami, ktoré boli pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 447/2001 Z. z. evidované v katastri nehnuteľností ako záhrady alebo orná pôda. V zmysle zákona č. 229/1991 Zb. o pôde a zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového katastra, pozemkových úradoch, pozemkových spoločenstvách v priebehu roku 2002 tesne pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 447/2001 Z. z. požiadal Slovenský pozemkový fond o zápis správy k pozemkom, ktoré mali kultúru orná pôda a záhrada a v tom čase ich spravoval príslušný okresný úrad. V podstatnej miere ide o pozemky, ktoré neboli vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, no fakticky netvorili poľnohospodársky pôdny fond. Na uvedených pozemkoch sú vybudované telocvične, ihriská, spevnené plochy, ktoré slúžili a doposiaľ slúžia na účely školského vyučovania a svojím umiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný celok so stavbou základnej alebo materskej školy. Takže tieto pozemky aj napriek skutočnosti, že k rozhodnému dátumu 1. júla 2002 boli a do dnešného dňa sú v užívaní základných alebo materských škôl, zostali v správe Slovenského pozemkového fondu podľa právnej úpravy platnej až do nadobudnutia účinnosti zákona č. 258/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 138/1991 Zb.

Zákon č. 258/2009 Z. z. a Vysporiadanie Zastavaných Pozemkov

Podľa ustanovenia § 2d zákona č. 258/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 1. septembra 2009, pozemky vo vlastníctve štátu, ktoré sú zastavané stavbami, ktoré prešli do vlastníctva obcí podľa § 2 až 2c, prechádzajú do vlastníctva obce.

V dôvodovej správe k zákonu je uvedené, že zákon rieši prechod pozemkov z vlastníctva štátu do majetku obcí, ktoré sú zastavané stavbami, ktoré prešli do majetku obcí, pozemky však do vlastníctva neprešli, pretože neboli splnené zákonné podmienky na ich prechod. Podľa zákona o majetku obcí prešli v niekoľkých etapách z majetku štátu do vlastníctva obcí veci, ktoré boli uvedené v správe taxatívne uvedených správcov majetku štátu. Veci, ktoré boli v správe iných správcov, než predpokladal zákon o majetku obcí, do vlastníctva obcí neprešli. Do vlastníctva obcí tak prešli aj stavby, pozemky pod stavbami však neprešli do majetku obcí, pretože ku dňu prechodu majetku štátu boli v správe iného správcu ako stavba. Ide napríklad o prípady, ak budova základnej školy s právnou subjektivitou bola v správe tejto základnej školy, avšak pozemok bol v správe iného subjektu, stavba prešla do vlastníctva obce, ale pozemok zostal vo vlastníctve štátu. Účelom tohto ustanovenia je vysporiadať tieto zastavané pozemky a priľahlé pozemky tvoriace svojím umiestnením a využitím neoddeliteľný celok so stavbou prechodom z majetku štátu do vlastníctva obcí.

Príklad: Obec Smrečany je na základe zákona o majetku obcí vlastníkom telocvične a spevneného ihriska, ktoré sa nachádzajú vedľa školy. Pozemok pod budovou školy je vo vlastníctve obce, avšak pozemky pod telocvičňou a ihriskom sú vedené na liste vlastníctva na Slovenskú republiku - v správe Slovenského pozemkového fondu.

Protokol o Prechode Vlastníctva

Protokol č. ……… spísaný podľa § 14 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí slúži ako doklad o prechode vlastníctva. Predmetom prechodu vlastníctva na Mesto…………….. sú nehnuteľnosti - objekty v kat. území……………..:

• pozemok parc. č. C - KN………………., zapísaný na LV č. ………….. v k. ú……………..
• telocvičňa, bez súpisného čísla, postavená na pozemku - C-KN parcele č. ………….., zapísaná na LV č. ………. v k. ú……………..
• materská škola I, so súp. č. ……………, postavená na pozemku C-KN parcele č. ……………….., zapísaná na LV č. …………… v k. ú……………..
• objekt spojovacej chodby, bez zápisu na LV, podľa GP č. ……………….., overený Správou katastra…………… dňa………………… pod č. …………, postavený na pozemku C-KN parcele č. ……………….., zapísaný na LV č. …………… v k. Nehnuteľnosti špecifikované v bode 1 tohto protokolu prechádzajú do vlastníctva Mesta……………… Odovzdávajúci odovzdáva a preberajúci nadobúda záväzky súvisiace s nadobudnutými nehnuteľnosťami uvedenými v článku I tohto protokolu.

Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. protokol obsahuje presnú identifikáciu preberaného majetku. Podľa ust. § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov pozemky, majetkové práva a záväzky uvedené v článkoch I, II a III tohto protokolu nadobúda preberajúci k 1. júlu 2002. Preberajúci je povinný podať návrh na vykonanie záznamu podľa ust. § 34 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. Tento protokol je vyhotovený v štyroch rovnopisoch s platnosťou originálu, z ktorých je jeden určený pre odovzdávajúceho a tri pre preberajúceho. V zmysle ust. § 12 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov je preberajúci povinný podať návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností. Neoddeliteľnou súčasťou tohto protokolu je geometrický plán vyhotovený………, overený Správou katastra…….. dňa……….. pod č. V………………………..

Rozostavané Stavby a Ich Prechod na Obce

V zmysle usmernenia MF SR zo dňa 12. júna 2002 vo veci organizačného, administratívneho, časového, materiálno-technického a finančného zabezpečenia realizácie prechodu vybraných pôsobností na obce a samosprávne kraje s účinnosťou od 1. júna 2002 podľa zákona NR SR č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obec a na vyššie územné celky rozostavané stavby prejdú do vlastníctva obcí podľa § 2b ods. 1 písm. a) zákona o majetku obcí. Ak stavebníkom rozostavaných stavieb účelových po ich dokončení na školy alebo školské zariadenia je subjekt, ku ktorému zriaďovateľská funkcia neprechádza na obec (okresný úrad), tieto stavby do vlastníctva obcí neprechádzajú a zostávajú vo vlastníctve štátu. Na prechod týchto rozostavaných stavieb nie je možné aplikovať ustanovenie § 2b ods. 1 písm. a) zákona o majetku obcí.

Problémy s nedokončenými stavbami štátu, ktoré by mohli prejsť do vlastníctva obcí v rámci celého územia Slovenska, vyústili do prijatia zákona č. 161/2003 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. V ustanovení § 18d ods. 1 zákona sa uvádza, že rozostavané stavby, ktorých investorom je k 1. júnu 2003 okresný úrad a ktoré ku dňu účinnosti zákona č. 447/2001 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o majetku obcí, neprešli do majetku obcí len preto, že boli rozostavané a nebol určený ich budúci užívateľ, môžu prejsť do majetku obce po ich dokončení dohodou uzavretou okresným úradom alebo krajským úradom s obcou. Zákon týmto spôsobom neukladá správcovi majetku štátu bezodplatný prevod dokončenej alebo rozostavanej stavby na obec ako povinnosť, ale ako možnosť. Obciam tak nevzniká právny nárok žiadať o prevod rozostavanej stavby do jej vlastníctva. Prevod sa uskutočňuje na základe dohody o bezodplatnom prechode vlastníctva majetku štátu uzatvorená podľa § 18d zákona č. 278/1993 Z. z.

Cesty na Pozemkoch Iných Osôb a Ich Vysporiadanie

Slovenské obce a mestá sa dlhodobo boria so situáciou, keď stavby ciest vo vlastníctve a v správe obcí sú postavené na pozemkoch iných osôb. To znamená, že cesty, miestne komunikácie alebo účelové komunikácie sa nachádzajú na pozemkoch súkromných fyzických alebo právnických osôb. Obce tento stav „zdedili“ ako dôsledok historického vývoja a recepcie právnych poriadkov uhorského obyčajového práva a socialistického práva. Po prechode majetku štátu na obce k účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení sa uvedený problém preniesol zo štátu na obce. Dôsledkom je faktický a právny stav, keď množstvo inžinierskych verejnoprospešných stavieb vo vlastníctve obcí je postavených na súkromných pozemkoch veľkého počtu podielových spoluvlastníkov.

Slovenské obce a mestá mali tento historický problém vyriešiť do konca roku 2020, čo sa však nepodarilo. Ministerstvo spravodlivosti SR preto pripravilo návrh novely zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ktorým sa s účinnosťou od 1. júna 2021 prekluzívna lehota na majetkovoprávne usporiadanie predlžuje o ďalších 10 rokov, a to do 31. decembra 2030. Proces majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod cestami zo strany obce je náročný. Zákon č. 149/2021 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) nadobudol účinnosť 1. júna 2021.

Správa Majetku Obce

Správcom majetku obce je podľa § 6 zákona o majetku obcí rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená obcou podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O zriadení rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie vydá obec zriaďovaciu listinu, ktorá obsahuje vymedzenie predmetu činnosti a vecné a finančné vymedzenie majetku, ktorý jej obec zverila do správy. Správca majetku obce nie je samostatným subjektom vlastníckeho práva, nemôže preto nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Z majetkovoprávneho pohľadu je správca len právnická osoba, ktorá spravuje majetok obce. Vlastníctvom obce je aj majetok, ktorý rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia obce nadobudla vlastnou činnosťou.

Správca majetku obce ako právnická osoba má právnu subjektivitu, preto môže samostatne vykonávať právne úkony pri správe majetku obce. Pri týchto úkonoch však správca vždy koná v mene obce ako vlastníka majetku. Pri správe majetku obce správca koná v rozsahu práv a povinností podľa zákona o majetku obcí a zásad hospodárenia s majetkom obce. Právnické osoby, ktoré nie sú zriadené obcou ako rozpočtové alebo príspevkové organizácie, nemôžu byť správcom majetku obce podľa § 6 zákona o majetku obcí, ani keď sú založené obcou. Zákon o majetku obcí nevylučuje, aby obec uzavrela s obchodnou spoločnosťou osobitnú zmluvu o poskytovaní služieb na zabezpečenie starostlivosti o svoj majetok podľa Obchodného zákonníka, príp. Občianskeho zákonníka. V tomto prípade však obchodná spoločnosť nemá postavenie správcu podľa zákona o majetku obcí, ale ide o obchodno-právny vzťah medzi dvomi subjektmi vlastníckeho práva.

Podľa § 6 ods. 1 zákona o majetku obcí hospodári obec so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce, ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa § 21 zákona č. 523/2004 Z. z. Do 1.7.2009 mohla obec podľa § 6 ods. 3 zákona o majetku obcí v znení platnom do 1.7.2009 uzavrieť s obchodnou spoločnosťou zmluvu o výkone správy svojho majetku, v ktorej zmluvné strany upravili svoje práva a povinnosti. Tento zmluvný vzťah mal iný obsah než správa majetku obce rozpočtovými a príspevkovými organizáciami. Obec mohla využiť tento zmluvný vzťah na zabezpečenie určitých odborných činností spojených s prevádzkou majetku obce prostredníctvom subjektov, ktoré majú na výkon takýchto činností oprávnenie. Obchodné spoločnosti, ako subjekty súkromného práva, sú samostatnými subjektmi vlastníckeho práva, ktoré na základe zmluvy o výkone správy majetku obce vykonávali správu cudzieho majetku. V danom prípade ide o obchodno-právny vzťah medzi dvomi subjektmi vlastníckeho práva, preto jeho úprava v zákone o majetku obcí nebola opodstatnená. Preto zákon o majetku obcí v znení platnom od 1.7.2009 už osobitne neupravuje inštitút zmluvy o výkone správy svojho majetku s obchodnou spoločnosťou. Znenie zákona o majetku obcí však nevylučuje, aby obec uzavrela s obchodnou spoločnosťou osobitnú zmluvu o poskytovaní služieb podľa Obchodného zákonníka, prípadne Občianskeho zákonníka. Na základe takéhoto zmluvného vzťahu môže obchodná spoločnosť poskytovať obci len služby súvisiace so starostlivosťou o majetok obce, nie je však oprávnená majetok obce užívať na svoje účely a nakladať s ním. Existujúce právne vzťahy medzi obcou a obchodnou spoločnosťou založené zmluvou o výkone správy na základe právnej úpravy platnej do 1.7.2009 platia aj naďalej.

Zásady Hospodárenia s Majetkom Obce

Zásady hospodárenia s majetkom obce určuje podľa zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov obecné zastupiteľstvo. Ustanovenie § 9 zákona o majetku obcí upravuje obsah zásad hospodárenia s majetkom obce len rámcovo a dáva priestor obecným zastupiteľstvám upraviť ich podľa špecifických podmienok obce. Obsahom zásad hospodárenia je najmä podrobnejší postup pri nakladaní s majetkom obce, pôsobnosť orgánov obce pri nakladaní s majetkom obce, práva a povinnosti správcov pri správe majetku obce, prípadne podmienky odňatia správy majetku obce.

Zásady hospodárenia s majetkom obcí môžu tiež upravovať spôsob výkonu práv vyplývajúcich z vlastníctva cenných papierov a majetkových podielov v právnických osobách založených obcou alebo v právnických osobách, v ktorých má obec postavenie ovládajúcej osoby alebo rozhodujúci vplyv. Preto je potrebné upraviť, akým spôsobom môže zástupca obce postupovať v orgánoch týchto právnických osôb. Obchodné spoločnosti založené obcou, alebo v ktorých má obec majetkový podiel, sú subjekty s vlastnou právnou subjektivitou, preto o ich činnosti rozhodujú len orgány týchto spoločností. Riadenie týchto obchodných spoločností môže obec ovplyvňovať len prostredníctvom svojich zástupcov v orgánoch obchodných spoločností. Z pohľadu transparentnosti a efektívnosti nakladania s majetkom týchto spoločností by títo zástupcovia mali klásť dôraz na verejnú informovanosť o nakladaní s majetkom takýchto právnických osôb, resp. na vytvorenie konkurenčného a transparentného prostredia pri nakladaní s týmto majetkom.

tags: #majetkoprávne #vysporiadanie #pozemkov #vo #vlastníctve #štátu