Článok sa zameriava na problematiku príspevkov na škôlku a ich zahrnutia do príjmu, pričom zohľadňuje legislatívne zmeny a rôzne aspekty odmeňovania v školstve. Rozoberá zavedenie príplatku riaditeľa školy, daňové výdavky spojené s odbornou praxou študentov, príspevok na starostlivosť o dieťa, daňové hľadiská virtuálnych mien a iné relevantné témy. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na danú problematiku a objasniť možnosti uplatňovania daňových výdavkov v rôznych situáciách.

Zavedenie príplatku riaditeľa školy

V rámci rozsiahlych legislatívnych zmien v školstve došlo k novelizácii zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“). Vo vzťahu k pedagogickým a odborným zamestnancom tieto zmeny predstavujú predovšetkým zavedenie úplne nových, doteraz nezaužívaných príplatkov. Časť zmien nadobudla účinnosť 1. septembra 2025 a ďalšia časť nadobudne účinnosť od 1.

Príplatok riaditeľa školy bol do zákona č. 553/2003 Z. z. zavedený novelou vykonanou zákonom č. 154/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Táto novela nadobudla vo vzťahu k ustanoveniam upravujúcim príplatok riaditeľa školy účinnosť od 1. Príplatok riaditeľa školy upravuje nový § 8a zákona č. 553/2003 Z. Podľa dôvodovej správy k novele príplatok riaditeľa školy je dôležitým nástrojom, ktorý má pomáhať zabezpečiť kvalitné vedenie škôl aj motivácii riaditeľov k ich zodpovednej práci. Požiadavka na zavedenie príplatku riaditeľa školy vyplynula z aplikačnej praxe, kde je dlhodobo zaznamenávaný problém s obsadzovaním pracovnej pozície riaditeľa školy.

Vo vzťahu k nárokom, rozsahu povinností a zodpovednosti, ktoré sú na riaditeľov škôl kladené, ich plat v mnohých prípadoch dosahujú aj bežní učitelia školy, napr. z dôvodu práce nadčas. Rozsah povinností je však zásadne rozdielny pre učiteľa a riaditeľa školy. Okrem pedagogickej činnosti zodpovedá aj za chod školy, administratívu, financie, personalistiku, komunikáciu s rodičmi, zriaďovateľom, verejnosťou a pod. Z dôvodu kompenzácie tejto zvýšenej miery zodpovednosti a pracovnej náplne sa navrhuje priznávanie novej zložky platu, ktorou je okrem príplatku za riadenie aj príplatok riaditeľa školy. Tento príplatok má zároveň motivovať aj ďalších kvalitných pedagógov, aby sa o túto pracovnú pozíciu uchádzali. Taktiež má slúžiť na udržanie kvalitných a skúsených riaditeľov, ktorí sú pre školu cenní a zabezpečujú jej úspešné fungovanie.

Na druhej strane je však odmeňovanie riaditeľa nastavené tak, že závisí od jedného človeka. To znamená, že tu zohráva úlohu aj ľudský faktor. Inak povedané, ak zriaďovateľ má záujem a chce, môže riaditeľa dostatočne ohodnotiť aj v rámci doteraz používaných príplatkov (príplatok za riadenie, osobný príplatok). Samozrejme, platí to aj opačne, t.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Daňové výdavky pri odbornej praxi študentov

Študent strednej školy bude u zamestnávateľa vykonávať odbornú prax na základe dohody medzi školou a zamestnávateľom podľa zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 61/2015 Z. z.“). Podľa § 27 ods. 1 tohto zákona má žiak pri vykonávaní produktívnej práce nárok na odmenu vo výške 50 - 100 % hodinovej minimálnej mzdy, t. j.

Podľa § 19 ods. 2 písm. c) štvrtého bodu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP, sú výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na hmotné zabezpečenie žiaka (podľa § 26 zákona č. 61/2015 Z. z.), finančné zabezpečenie žiaka (podľa § 27 zákona č. 61/2015 Z.

Príjmom zo závislej činnosti je podľa § 5 ods. 1 písm. l) ZDP aj odmena za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe. Učebnou zmluvou podľa § 2 písm. l) zákona č. 61/2015 Z. z. Žiakovi, ktorý na praktickom vyučovaní vykonáva produktívnu prácu, sa podľa § 27 ods. 1 zákona č. 61/2015 Z. z. poskytuje odmena za produktívnu prácu.

Podľa § 19 ods. 1 ZDP ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok stanovených v tomto zákone.

Podľa § 21 ods. 1 písm. e) ZDP daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Na základe uvedených skutočností, ak zamestnávateľ vypláca žiakovi vyššiu odmenu za produktívnu prácu ako ustanovuje § 27 ods. 1 zákona č. 61/2015 Z. z. a táto vyššia odmena vyplýva napr. z kolektívnej zmluvy, interného predpisu zamestnávateľa a pod., pôjde o daňový výdavok (náklad) podľa 19 ods.

Príspevok na starostlivosť o dieťa

Týmto príspevkom štát prispieva rodičom na súkromnú školku/jasle/opatrovateľku pre dieťa až do 280 eur mesačne. Náklady musíte preukázať. Oficiálny názov tohto príspevku je príspevok na starostlivosť o dieťa. Môžete si o neho požiadať v prípade, ak chcete dať dieťa do škôlky, jaslí, prípadne opatrovateľke detí (s oficiálnym živnostenským listom), ale aj keď ho dáte do „štátnej škôlky“ alebo starým rodičom. do 280 eur mesačne (ak sa o dieťa stará súkromná škôlka, jasle, opatrovateľka so živnostenským listom).

Oproti rodičovskému príspevku je rozdiel v tom, že tento príspevok je určený pre „zarábajúcich“ rodičov. Napríklad, keď sa mama vracia do zamestnania, dieťa dáva do súkromnej škôlky alebo mu nájde opatrovateľku, tak bude spĺňať podmienky na tento príspevok.

TIP: Ak máte dve deti s menším rozdielom ako tri roky, môže Vám tiež vzniknúť nárok na osobitný príspevok, ak poberáte materské. Tlačivo žiadosti o tento príspevok nájdete na tomto linku. zmluvu/dohodu, v ktorej je dohodnuté, v akej výške platíte škôlku/jasle/opatrovateľku, na aké dieťa, odkedy - dokedy. rozhodnutie o odňatí rodičovského príspevku - resp. Po tom ako má dieťa tri roky, tento príspevok Vám automaticky stopnú. Nie je potrebné osobitne niečo oznamovať.

Daňové hľadiská virtuálnych mien

V úvode si objasníme možnosti uplatňovania daňových výdavkov pri nadobudnutí a predaji virtuálnej meny. V zdaňovacom období, v ktorom dôjde k predaju virtuálnych mien, úhrn vstupných cien virtuálnych mien je možné zahrnúť do daňových výdavkov iba do výšky úhrnu príjmu z ich predaja.

Definíciu virtuálnej meny upravuje smernica Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2018/843 z 30. Táto smernica bola v Slovenskej republike implementovaná zákonom č. 279/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (AML zákon), ktorý nadobudol účinnosť 1. Vnútroštátne daňové a účtovné právne predpisy legálnu definíciu virtuálnej meny špecificky neupravujú. Pojmy „virtuálna mena“ alebo „kryptomena“ patria však už medzi všeobecne známe pojmy, s ktorými sa obchoduje aj v rámci podnikateľských vzťahov, aj v rámci obchodovania s nimi mimo podnikateľskej činnosti.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Podľa § 17 ods. 10 písm. c) opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania v PÚ“), virtuálna mena je krátkodobým finančným majetkom účtovaným v účtovej skupine 25 - Krátkodobý finančný majetok. V súlade s § 46 ods. Analytické účty sa vytvárajú podľa jednotlivých virtuálnych mien a na virtuálnu menu nadobudnutú ťažbou ku dňu výmeny za iný majetok alebo službu sa vytvára osobitný analytický účet. Účtovanie virtuálnej meny do nákladov pri úbytku virtuálnej meny sa účtuje na ťarchu účtu 568 - Ostatné finančné náklady. Virtuálna mena sa však často používa aj ako platobný prostriedok, preto nie každý úbytok virtuálnej meny sa účtuje na ťarchu nákladov. Ak sa virtuálna mena používa ako platobný prostriedok, takýto úbytok sa nezaúčtuje na ťarchu nákladov. pri kúpe virtuálnej meny v individuálnom obchode rozdiel medzi kúpnou cenou a reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 13 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. Pokiaľ ide o virtuálnu menu nadobudnutú ťažbou, táto sa do dňa jej vyradenia výmenou alebo iným spôsobom účtuje na podsúvahových účtoch. Z podsúvahového účtu sa na účet hlavnej knihy presunie v čase realizácie, t. j.

Virtuálna mena sa podľa § 24 ods. 10 zákona o účtovníctve prepočítava na eurá ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Oceňuje sa reálnou hodnotou, ktorou podľa § 27 ods. Reálnou hodnotou sa podľa § 25 ods. 1 písm. V priebehu účtovného obdobia účtovná jednotka používa rovnaký spôsob určenia reálnej hodnoty pre danú virtuálnu menu. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) v základných pojmoch definuje predaj virtuálnej meny, t. j. hlavný moment jej zdanenia. Podľa § 2 písm. Príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, za inú virtuálnu menu alebo za poskytnutie služby, sa podľa § 17 ods. 43 ZDP zahrnie do základu dane až v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k tejto výmene. Na ocenenie tohto príjmu, t. j. na ocenenie vymieňanej virtuálnej meny sa použije reálna hodnota platná ku dňu výmeny (§ 27 ods.

V prípade, že sa virtuálna mena nadobúda ťažbou, príjem (výnos) z takto nadobudnutej virtuálnej meny sa v zdaňovacom období jej vyťaženia nezahŕňa do základu dane, ale tento príjem (výnos) je súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k realizácii predaja virtuálnej meny, t. j. k výmene za majetok, za inú virtuálnu menu, za poskytnutie služby alebo k odplatnému prevodu virtuálnej meny. Vyplýva to z § 17 ods. 3 písm. ZDP zároveň v § 19 ods. 2 písm. v) ZDP vymedzuje výšku výdavku (nákladu), ktorý možno uplatniť pri predaji virtuálnej meny ako daňový výdavok. V súlade s týmto ustanovením v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k predaju virtuálnych mien, úhrn vstupných cien virtuálnych mien podľa § 25b ZDP je možné zahrnúť do daňových výdavkov iba do výšky úhrnu príjmu z ich predaja. Vstupnou cenou virtuálnej meny je podľa § 25b ods. obstarávacia cena (§ 25 ods. reálna hodnota [§ 25 ods. 1 písm. h) bod 4 a § 27 ods. Majetok a služby, ktoré boli nadobudnuté výmenou za virtuálnu menu, sa podľa § 25 ods. Ak je virtuálna mena nadobudnutá kúpou, môže vzniknúť rozdiel v ocenení takto nadobudnutej virtuálnej meny na účely ZDP oproti oceneniu na účely účtovníctva. Kým pri nadobudnutí virtuálnej meny kúpou sa táto na účely ZDP oceňuje obstarávacou cenou, v účtovníctve sa takto nadobudnutá virtuálna mena oceňuje reálnou hodnotou. Z tohto dôvodu sa v § 17 ods. 3 písm.

Ďalšie dôležité aspekty odmeňovania a príspevkov

Zrážky zo mzdy

Zamestnávateľovi bola doručená výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy jeho zamestnanca a spolu s výzvou bola doručená aj úverová zmluva, v ktorej sa nachádza ustanovenie o zrážkach zo mzdy. Súčasná právna úprava zamestnávateľa neoprávňuje skúmať právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa, a podľa toho sa rozhodovať, či dohodu o zrážkach zo mzdy akceptuje alebo neakceptuje. Zamestnávateľ je povinný dohodu o zrážkach zo mzdy akceptovať, pričom nemá možnosť s dohodou nesúhlasiť. Práve naopak, pokiaľ by zamestnávateľ nevykonával zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody, porušil by svoju zákonnú povinnosť zrážky vykonávať (rozsudok NS ČR zo dňa 19. decembra 2007, sp. zn.

Občiansky zákonník však ustanovuje, že zabezpečenie záväzku zrážkami zo mzdy je neplatné, ak nebolo dohodnuté písomne v osobitnej listine, a spotrebiteľ nebol výslovne poučený o jeho dôsledkoch a nemal možnosť ho odmietnuť; a práve toto ustanovenie Občianskeho zákonníka býva "kameň úrazu" dohôd o zrážkach zo mzdy. Súdy ich vyhlasujú za neplatné, pretože sú v rozpore s platnou právnou úpravou. Na druhej strane však ust. Výzva na vykonávanie zrážok od veriteľa nie je exekučný titul, čo znamená, že zamestnávateľ nie je povinný vykonávať zrážky zo mzdy automaticky. Mzdová učtáreň by mala venovať osobitnú pozornosť k "existencii" dohody o zrážkach zo mzdy. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy zakomponovaná v rámci iného dokumentu, napríklad v úverovej zmluve, nie je to dostačujúce. V takýchto prípadoch by mal zamestnávateľ zaznamenať, kedy bola výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy doručená, aké dokumenty ďalšie dokumenty boli zamestnávateľovi doručené, a či súčasťou doručenej prílohy bola aj osobitná dohoda o zrážkach zo mzdy. Ak súčasťou prílohy nebola dohoda o zrážkach zo mzdy doručená na osobitnej listine, ani na dodatočné vyžiadanie zamestnávateľa, mzdová učtáreň nemôže zrážku zo mzdy vykonať.

Odstupné a odchodné starostu

Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi peňažné plnenie s názvom odstupné. Odstupné sa poskytne z rozpočtu obce a vypočíta ako príslušný násobok priemerného mesačného platu starostu. Priemerný mesačný plat predstavuje jednu dvanástinu súčtu platu starostu [určeného podľa § 3 alebo podľa § 4 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. (ďalej len „zákon právnom postavení starostov)], za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. V súlade s § 5 ods. 1 novely č. 320/2018 Z.z.

Starostovi obce môže vzniknúť nárok na odchodné, ale nie z titulu výkonu verejnej funkcie, ale z dôvodu existencie pracovného pomeru, ktorý bude ukončený. Ak starosta/starostka pred nástupom do funkcie bol/a v pracovnom pomere, z ktorého bol /a na výkon funkcie starostu uvoľnený/á, pracovný pomer nezanikol. Pracovný pomer naďalej existoval, ale z dôvodu uvoľnenia na výkon verejnej funkcie nebola zárobková činnosť v pracovnom pomere vykonávaná. Ak zamestnankyňa po skončení výkonu verejnej funkcie nebude pokračovať v pracovnom pomere (pracovné miesto matrikárky), dôjde ku skončeniu pracovného pomeru. To znamená, že zamestnankyňa sa vráti späť do zamestnania, a po dohode so zamestnávateľom môže dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru. Ak sa zamestnanec rozhodne pracovný pomer skončiť, Zákonník práce ustanovuje, že zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, patrí odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Nie je pritom rozhodujúce, či sa pracovný pomer skončil dohodou oboch zúčastnených strán alebo výpoveďou.

Čerpanie pol dňa dovolenky

Súčasná právna úprava ustanovuje, že ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. To znamená, že dovolenka by mala byť čerpaná po častiach, pričom jedna časť by mala byť dva celé týždne v celku. Zvyšné časti dovolenky možno čerpať aj v kratších úsekoch. Zákonník práce tak vo svojich ustanoveniach priamo neumožňuje, ale ani “nezakazuje”, že zamestnanec nemôže čerpať jeden deň, dva dni alebo poldeň dovolenky. Odpoveď na otázku, či možno čerpať dovolenku aj na poldni, priamo v Zákonníku práce nenájdeme. V záujme zamestnanca nie je čerpať dovolenku na poldni, ale ak sa zamestnanec so zamestnávateľom tak dohodne a bude čerpať dovolenku (výnimočne) aj v takýchto menších úsekoch, možno konštatovať, že na jednej strane nedochádza k plnohodnotnému naplneniu základného účelu dovolenky, ale na strane druhej ani k porušovaniu ustanovení Zákonníka práce, nakoľko čerpanie dovolenky na pol dni súčasná právna úprava priamo nezakazuje (§ 111 ods. 5 Zákonníka práce „….ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak“).

Inak by sa posudzovala situácia, ak by zamestnanec čerpal napr. polovicu zo svojho celoročného nároku, t.j. 10 dní dovolenky rozložených na 20 pol dní. Preto zastávam názor, že výnimočne možno čerpať dovolenku aj poldeň; ide predovšetkým o prípady, kedy zamestnancovi v takomto rozsahu vznikol nárok na dovolenku (tento prípad sa vyskytuje napr. pri zaokrúhľovaní dovolenky pri určení pomernej časti dovolenky alebo dovolenky za odpracované dni) alebo ak zamestnanec (výnimočne) požiadal zamestnávateľ o čerpanie dovolenky v takomto úseku a so zamestnávateľom sa takto aj dohodol (§ 111 ods.

Náhrada straty času zamestnanca

Celkový čas trvania pracovnej cesty nemusí byť/a spravidla aj nie je, totožný s pracovným časom zamestnanca (čas trvania pracovnej cesty môže byť dlhší ako pracovný čas zamestnanca). Osobitný druh plnenia súvisiaci s pracovnými cestami predstavuje „Náhrada straty času“. Východisko - § 96b Zákonníka práce: Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku.

Z ust. § 227 Zákonníka práce vyplýva, že dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. To, či fyzická osoba má štatút žiaka/študenta, je rozhodujúci pohľad zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 131/2002 Z. z. Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia. Strata štatútu študenta má rozhodujúci vplyv na možnosť pokračovania vo vykonávaní práce na dohodu o brigádnickej práci študentov. Z tohto pravidla novela č. 76/2021 Z. z. Zákonníka práce ustanovila dve výnimky, na základe ktorých sa v pracovnoprávnej oblasti zaviedol nový inštitút tzv. "prezumpcia (fikcia) zachovania štatútu do 31.

Podľa Zákonníka práce musí ísť o osobu, ktorá „má štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu“. V Zákonníku práce sa použilo slovné spojenie "podľa osobitného predpisu", ale vzhľadom na to, že sa pohybujeme v priestore EÚ, toto spojenie má v kontexte EÚ nepochybne širší význam. Štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia musí byť v súlade s § 131/2002 Z. z. o vysokých školách. V súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. b) zahraničné vysoké školy (§ 49a) so sídlom na území členského štátu Európskej únie mimo územia Slovenskej republiky alebo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len "členské štáty"). Z uvedeného možno konštatovať, že aj študent dennej formy zahraničnej vysokej školy má „štatút študenta podľa osobitného predpisu“, a preto by mali ustanovenia upravujúce výkon práce na dohodu o brigádnickej práci študentov vzťahovať aj na študenta, študujúceho v zahraničí.

Elektronický podpis v dohode o zrážke zo mzdy

Základnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 131 ods. 3 Zákonníka práce je jej písomná forma. V súlade s § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka je písomná forma právneho úkonu zachovaná, ak je tento urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Súčasná právna úprava rozoznáva tzv. obyčajný elektronický podpis, a tzv. kvalifikovaný elektronický podpis (pôvodne označovaný tiež ako zaručený elektronický podpis), na ktorý odkazuje vyššie uvádzaný § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od tzv. obyčajného elektronického podpisu kvalifikovaný (zaručený) elektronický podpis možno vyhotoviť len s použitím bezpečného zariadenia na vyhotovenie elektronického podpisu, pričom na základe uvedeného spôsobu vyhotovenia je možné spoľahlivo určiť, ktorá fyzická osoba kvalifikovaný (zaručený) elektronický podpis vyhotovila. Ďalšou z podmienok vyhotovenia kvalifikovaného (zaručeného) elektronického podpisu je vydanie kvalifikovaného certifikátu na verejný kľúč patriaci k súkromnému kľúču použitému na vyhotovenie zaručeného elektronického podpisu.

Vyššie uvedené rozdiely medzi tzv. obyčajným a kvalifikovaným (zaručeným) elektronickým podpisom sa prejavujú tiež v rovine právnych následkov, ktoré elektronický dokument môže spôsobiť. Elektronický dokument podpísaný kvalifikovaným (zaručeným) elektronickým podpisom sa bez ďalšieho považuje za dokument, ktorý bol urobený v písomnej forme. Avšak v prípade, ak je elektronický dokument opatrený len tzv. obyčajným elektronickým podpisom, je potrebné preukázať identifikáciu podpisujúcej osoby, a tiež pravosť podpisu. Pokiaľ dohoda o zrážkach zo mzdy nie je podpísaná kvalifikovaným (zaručeným) elektronickým podpisom, je potrebné skúmať, ktoré fyzické osoby elektronické podpisy vyhotovili, (teda dohodu podpísali). Až identifikáciou podpisujúcich a potvrdením pravosti podpisov možno dohodu o zrážkach zo mzdy považovať za vyhotovenú v písomnej forme. Zároveň je však potrebné povedať, že na spochybnenie platnosti dohody o zrážkach zo mzdy je autorizovaný zamestnanec, keďže on - na rozdiel od zamestnávateľa - je zmluvnou stranou dohody.

Záver: Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov musí byť vyhotovená v písomnej forme, inak je neplatná. Písomná forma právneho úkonu je zachovaná aj v prípade, ak je tento urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, pričom písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Ak je elektronický dokument opatrený len tzv. obyčajným elektronickým podpisom, je potrebné rozsiahle dokazovanie pri overovaní podpisu a identifikácie podpisujúcej osoby, rovnako tak pri preukazovaní jeho pravosti.

#

tags: #prispevok #na #skolku #zahrnutie #do #prijmu