
Ukončenie manželstva je náročný proces, ktorý so sebou prináša nielen emocionálne, ale aj praktické výzvy, najmä v oblasti majetkového vyrovnania. Slovenská legislatíva upravuje túto oblasť prostredníctvom inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), ktorý vzniká uzavretím manželstva. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach a procese majetkového vyrovnania pri rozvode, s cieľom objasniť práva a povinnosti bývalých manželov.
Uzavretím manželstva vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), ktoré môže vzniknúť iba medzi manželmi. BSM zahŕňa všetok majetok a záväzky, ktoré manželia nadobudli počas trvania manželstva, s výnimkou majetku získaného dedičstvom alebo darom, vecí slúžiacich osobnej potrebe jedného z manželov a vecí vydaných v rámci reštitúcie.
Najčastejším dôvodom zániku BSM je zánik manželstva, teda rozvod. Zánikom BSM vzniká potreba jeho vyporiadania.
V prípade zániku BSM je potrebné vykonať jeho vyporiadanie, ktoré sa riadi zásadami zakotvenými v Občianskom zákonníku. Vo všeobecnosti platí, že podiely bývalých manželov na majetku, ktorý patril do BSM sú rovnaké.
K vyporiadaniu BSM môže dôjsť dohodou bývalých manželov. Dohoda predstavuje najjednoduchší, najefektívnejší a najlacnejší spôsob, ako rozdeliť majetok po rozvode bez nutnosti súdneho zásahu. Tento proces vyžaduje vzájomnú ochotu komunikovať a spolupracovať, čo môže byť náročné, najmä ak medzi manželmi pretrvávajú konflikty.
Prečítajte si tiež: Rozvod a majetkové vyrovnanie
Dohodou si môžete súčasti spoločného majetku rozdeliť v podstate akokoľvek. Ak s tým obaja z bývalých manželov vyslovia súhlas, nemusia si BSM rozdeliť na dve rovnaké polovice. Dohoda je teda jedným z prípadov, v ktorom sa môže stať, že jeden z partnerov nakoniec získa zo spoločného majetku menšiu časť bez akejkoľvek finančnej kompenzácie.
Ak dohoda nie je možná, majetkové vyrovnanie rieši súd na návrh jedného z manželov. Podanie návrhu na súd:Ak nedôjde k dohode, môže ktorýkoľvek z manželov podať návrh na súd o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (BSM). Súd môže rozhodnúť o fyzickom rozdelení majetku (napr. nehnuteľnosti) alebo o jeho predaji a rozdelení výnosu medzi manželov. Ak ani jeden z manželov nepodá návrh na súd do troch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode, BSM sa automaticky vysporiada podľa zákona. Súdne vysporiadanie je konečné a jeho rozhodnutie je právne záväzné. Proces však môže byť zdĺhavý, nakoľko je na samom konci záujmov súdov a spor trvá aj roky. Finančnú náročnosť som už spomínal. Preto odporúčam vyčerpať všetky možnosti dohody pred podaním návrhu na súd.
Ak však v lehote do troch rokov od zániku BSM nedošlo k prijatiu dohody a ani nebola podaná žaloba, podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka platí, že: „pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
Ak ani do troch rokov od zániku BSM (v súvislosti s rozvodom teda do troch rokov od právoplatnosti rozvodového rozsudku):a) nedôjde k rozdeleniu spoločného majetku dohodou anib) nie je podaný návrh na jeho vyporiadanie súdom,vyporiadava sa BSM zo zákona automaticky nasledovne:- hnuteľné veci, ktoré sú využívané jedným z bývalých manželov, sa stanú vlastníctvom práve toho z nich, ktorý ich pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne užíva ako vlastník,- ostatné hnuteľné veci, nehnuteľné veci a majetkové práva prejdú do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov s tým, že ich podiely budú rovnaké (t. j. každý bude mať 1/2). Následne si tieto veci môžete vyporiadať v režime podielového spoluvlastníctva. Súdne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa však oproti rozdeleniu BSM líši najmä v kritériách, na ktoré súd musí prihliadať. K hľadiskám pre rozdelenie podielového spoluvlastníctva súdom bližšie: Vyporiadanie spoluvlastníctva: 3 spôsoby, ako na to; zásady pre súdne rozdelenie BSM uvádzame nižšie. Ak teda v BSM boli prevažne hnuteľné veci a po rozvode ich užíva výlučne jeden z bývalých manželov, bude aj v tomto prípade spoločný majetok fakticky vyporiadaný tak, že ten, čo veci neužíva, získa z BSM menší podiel.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka: „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Prečítajte si tiež: Podmienky majetkového vyrovnania
Z uvedenej citácie vyplýva, že základným predpokladom je rovnosť podielov oboch manželov, čo potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov.
Súd primárne vychádza z toho, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké.
Pri vyporiadaní sa musia vziať do úvahy aj investície do a z BSM, t.j.:- každému z manželov sa musí na jeho žiadosť uhradiť to, čo zo svojho výlučného vlastníctva vynaložil na spoločný majetok (napr. časť z jeho peňazí ušetrených pred uzatvorením manželstva, ktorá sa použila na rodinný dom v BSM),- každý z manželov je naopak povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na majetok v jeho výlučnom vlastníctve (napr. ak sa peniaze z BSM použili na opravu automobilu, ktorý jeden z manželov nadobudol ešte pred svadbou).
Prihliada sa aj na:- potreby maloletých detí,- to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,- to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, s tým, že pri určení miery pričinenia musí vziať súd na zreteľ aj starostlivosť o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti (inými slovami platí, že aj keby bol muž „živiteľom rodiny“, nesmie byť žena na podiele zo spoločného majetku ukrátená, ak sa podľa dohody s manželom predovšetkým riadne starala o potomstvo a zabezpečovala každodenné domáce práce a potreby rodiny).
Práve zohľadňovanie zásluh na nadobudnutí spoločného majetku a každodenného obstarávania potrieb rodiny však môže v praxi viesť k tomu, že aj súd jednému z manželov prizná v rámci vyporiadania BSM nižší podiel. Tento spôsob rozdelenia spoločného majetku sa označuje ako „disparita“ podielov; konkrétne okolnosti pre jej založenie možno zistiť najmä z rozhodnutí súdov.
Prečítajte si tiež: Ako Rozvod Ovplyvňuje Firmy
Súdna prax pripúšťa odklon od princípu rovnosti podielov, avšak len vo výnimočných prípadoch, ak existujú závažné dôvody pre nerovnaké rozdelenie majetku. Dôvodom na priznanie podielov v rôznej výške nie je napr. skutočnosť, že manželia dlhšiu dobu žijú oddelene a spoločne nehospodária.
Uvedené potvrdzuje odborná literatúra aj rozhodovacia prax súdov. „Ani samotné oddelené hospodárenie manželov, hoci trvajúce dlhší čas nie je dôvodom na stanovenie rôznych podielov, ak súčasne nie sú spoľahlivo zistené ďalšie okolnosti, pre ktoré by mal byť jeden z účastníkov zvýhodnený oproti druhému.“
Manžel môže nakladať len so svojím výlučným majetkom (nepatriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov).
Na začiatku je potrebné uviesť, že aj mzda manžela patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (pokiaľ nie je BSM zúžené), rovnako tak aj niektoré ďalšie veci (čo patrí do BSM je popísané v našom príspevku - čo patrí do BSM. Nie je pritom relevantné, či sú peňažné prostriedky uložené na spoločnom účte alebo na oddelených účtoch manželov.
Podľa § 144 a § 155 Občianskeho zákonníka „Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Pojem bežná vec nie je v zákone definovaný, bude závisieť na konkrétnom prípade, avšak možno predpokladať, že bežná vec je taká, ktorá je medzi manželmi skôr obvyklá v každodennom živote, kde sa nesúhlas druhého manžela nepredpokladá, neprekračuje sa ním obvyklá rutina každodenného života a neohrozuje sa ňou vlastníctvo druhého manžela. Ak sa daruje spoločný majetok patriaci do BSM inej osobe a nejde o dar nepatrnej hodnoty (napr. Právny úkon, ktorý je vykonaný bez súhlasu druhého manžela je neplatný.
tags: #majetkove #vyrovnanie #pri #rozvode #podmienky