Vplyv exekúcií na sirotský dôchodok a súvisiace sociálne dávky

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou exekúcií a ich vplyvom na sirotský dôchodok, ako aj na ďalšie sociálne dávky. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, vrátane zmien v legislatíve a ich dopadov na poberateľov týchto dávok. Efektivita exekúcií, ktorá je v súčasnosti minimálna, má priamy vplyv aj na zákazníkov.

Efektivita exekúcií na Slovensku

Asociácia inkasných spoločností Slovenska (ASINS) uvádza, že efektivita exekúcií je v súčasnosti minimálna. Podľa ich výpočtov dostane veriteľ z každých tisíc eur, ktoré vymôže exekútor, len štyridsať eur. Táto nízka efektivita trápi viaceré strany, najmä inkasné firmy, ktoré sa snažia zákonnou cestou dotlačiť neplatičov k tomu, aby svoje záväzky platili.

Inkasné firmy spravidla odkúpia dlhy veľkých firiem za nižšiu cenu a následne sa ich snažia vymôcť so ziskom. Neefektívne exekúcie však vedú k tomu, že firmy sú často v mínuse, pretože od neplatičov nedokážu dané financie získať.

Podľa Martina Musila, prezidenta ASINS, najlepší exekútori v danom kraji vymáhajú v priemere viac ako dvojnásobok toho, čo najslabší.

Vplyv exekúcií na bežných občanov

Problém s exekúciami nemá vplyv len na firmy, ktorým sú neplatiči dlžní. Ak bude situácia pokračovať ďalej, môže ovplyvniť aj platiacich zákazníkov. Štatistiky potvrdzujúce to, že exekúcie nefungujú dobre, môžu občanom signalizovať, že veľké firmy od nich nebudú vymáhať menšie čiastky. Naopak, firmám môžu naznačovať, že sa svojich peňazí na Slovensku nedomôžu. Práve preto sa môžu rozhodnúť zvýšiť ceny za svoje tovary a služby, a kryť sa tak pred prípadnými stratami. Vyššie ceny budú "trestom" len pre zákazníkov, ktorí dovtedy za produkty a služby bežne platili.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre bezplatnú vlakovú dopravu ZŤP

Zmeny v exekučnom systéme

Efektivita exekútorov je problém, s ktorým sa stretávame už niekoľko rokov. Všetko však zhoršila zmena, ktorá nastala v roku 2017. Kým pred ňou si exekútorov vyberali jednotliví veritelia, po jej zavedení sa jednotlivé prípady začali rozdeľovať náhodným výberom. Dôvodom tejto zmeny bola skutočnosť, že štát nechcel, aby medzi veriteľom a exekútorom vznikali bližšie väzby. Podľa Musila však tento systém nefunguje.

Na Slovensku máme viac exekútorov ako v Čechách, kde trh je dvojnásobne veľký. Niektorí exekútori dostávajú málo prípadov a nie sú schopní fungovať efektívne. Exekútor, aby investoval do nejakej automatizácie, musí dosiahnuť kritické množstvo práce, aby fungoval dobre. Systém náhodného prideľovania spôsobil, že všetci majú rovnako, no všetci sa majú zle.

Poplatky spojené s exekúciami

Exekúcie na Slovensku prebiehajú v intervale piatich rokov. Ak sa počas tejto doby nepodarí peniaze vymôcť, celý proces sa zastaví a exekútor má právo na paušálnu odmenu vo výške sto eur. Tá je však po pripočítaní ďalších poplatkov o niečo vyššia a dosahuje hodnotu 150 eur. Paušálny poplatok má povinnosť zaplatiť veriteľ, čo je dôvod, prečo sa mnohí pre exekúciu nižších dlžných čiastok ani nerozhodnú.

Exekučný poriadok následne určuje, že odmena exekútora je 20 % zo získanej sumy. Ak je teda suma, ktorú veriteľ chce vymôcť, nízka, niektorí exekútori podľa ASINS radšej počkajú päť rokov a získajú paušálnu odmenu. Exekútor môže získať viac ako 100 eur len v prípade, že je exekúcia vyššia ako 500 eur. Podľa ASINS je však priemerná výška exekúcie aktuálne 3 500 eur.

Názory exekútorov

Exekútori sa s názorom inkasných spoločností nestotožňujú. Podľa nich nemajú dôvod pasívne čakať na uplatnenie paušálnej odmeny. Stanislava Kolesárová, hovorkyňa Slovenskej komory exekútorov, tvrdí, že inkasné firmy chcú svojimi názormi návrat predchádzajúceho systému, kedy si veriteľ sám mohol vyberať exekútora.

Prečítajte si tiež: Porovnanie sociálnych systémov v Európe

Rozhodnutie súdu

Skupina 31 poslancov predchádzajúceho parlamentu tvrdila, že náhodné prideľovanie prípadov znamená neprimeraný zásah do práv ľudí, teda veriteľov. Ústavný súd na to vtedy reagoval takto: Navrhovatelia argumentujú, že v dôsledku napadnutých ustanovení sa reálna dostupnosť právnej ochrany judikovaných pohľadávok (nárokov) oprávnených oslabila, a to najmä so zreteľom na ich celkovú nižšiu vymožiteľnosť, ako aj so zreteľom na dlhšiu dobu trvania exekučného konania a vyššie náklady oprávnených s exekučným konaním spojené.

Vplyv na daňový bonus

Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom, do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole [okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov], resp. Sústavnou prípravou na povolanie je aj opakovanie ročníka štúdia. Ak daňovník spĺňa podmienky stanovené na uplatnenie nároku na daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré sa pripravuje na povolanie štúdiom, má nárok na daňový bonus aj v prípade, že dieťa poberá príjem. Keďže sústavnou prípravou na povolanie štúdiom na strednej škole je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, daňový bonus patrí rodičovi do konca školského roka, t. j. do 31.8. bez ohľadu na to, či sa dieťa cez prázdniny eviduje na úrade práce, alebo sa zamestná, alebo začne dosahovať príjmy z podnikania.

Za nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti nemožno považovať dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, alebo ak poberá sociálny dôchodok. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku výplaty daňového bonusu, lebo dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.

Ak manžel dcéry žijúcej v spoločnej domácnosti s otcom nedosiahne v zdaňovacom období zdaniteľný príjem presahujúci určitú sumu, otec dieťaťa si môže uplatniť daňový bonus.

13. dôchodok

Vládny návrh zákona mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. Cieľom je opätovne zadefinovať 13. dôchodok ako novú dôchodkovú dávku, ktorá nahradí doterajší 13. Navrhuje sa, aby nárok na 13. dôchodok mali poberatelia všetkých dôchodkových dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou, bez ohľadu na sumu vyplácanej dôchodkovej dávky.

Prečítajte si tiež: Využitie edukačných materiálov pre seniorov

Suma 13. dôchodku sa navrhuje určiť každoročne a osobitne pre každý druh dôchodku vo výške priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku za celý predchádzajúci kalendárny rok. Ak bude priemerná suma daného druhu dôchodku nižšia ako 300 eur, suma 13. dôchodku bude 300 eur. To znamená, že napríklad poberateľovi starobného dôchodku sa vyplatí 13. dôchodok v sume zodpovedajúcej priemernej mesačnej sume starobného dôchodku za rok 2023 a poberateľovi sirotského dôchodku sa vyplatí 13. dôchodok v sume zodpovedajúcej priemernej mesačnej sume sirotského dôchodku, minimálne však v sume 300 eur.

Ak má poistenec nárok na viac dôchodkových dávok, vyplatí sa mu len jeden 13. dôchodok, a to ten, ktorého suma je najvyššia. Ak vznikne nárok na 13. dôchodok tak zo systému sociálneho poistenia, ako aj zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov v rovnakej sume, 13. dôchodok sa vyplatí len raz.

Navrhuje sa, aby 13. dôchodok bol, s výnimkou sociálneho dôchodku, invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2 a vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku po poberateľovi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2, financovaný zo základných fondov starobného poistenia a invalidného poistenia. Súčasne sa navrhuje, aby štát poskytol finančné prostriedky na 13.

Vládny návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Vládny návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyv na životné prostredie, nebude mať vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Zmeny v zákone o sociálnom poistení

Rozširuje sa vecný rozsah dôchodkových dávok, ktoré sa poskytujú z dôchodkového poistenia o novú dôchodkovú dávku, ktorou je 13. Definujú sa podmienky nároku na 13. dôchodok a na jeho výplatu. Sumy 13. dôchodku sa navrhujú určiť na základe priemerných mesačných súm jednotlivých druhov dôchodkových dávok za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa určuje suma 13. dôchodku.

Na účely určenia sumy 13. dôchodku poberateľov invalidného dôchodku sa navrhuje osobitne sledovať priemernú mesačnú sumu invalidného dôchodku poistencov, ktorých pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, a priemernú mesačnú sumu invalidného dôchodku poistencov, ktorých pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je najviac 70 %. Invalidný dôchodok vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku poberateľa dôchodku slúži na primerané hmotné zabezpečenia v starobe, preto poberateľovi invalidného dôchodku, ktorý už dovŕšil dôchodkový vek, bude patriť 13.

Poberateľovi dôchodku sa suma 13. dôchodku určí podľa druhu dôchodkovej dávky, na výplatu ktorej má v decembri nárok. Poberateľovi sociálneho dôchodku a poberateľovi dôchodku za výsluhu rokov sa suma 13. dôchodku určí v rovnakej sume.

S cieľom zamedziť kumulácii vyplácania 13. dôchodkov sa navrhuje, aby sa poberateľovi dôchodku, ktorému vznikne nárok na dva alebo viaceré 13. dôchodky vyplácal len ten 13. dôchodok, ktorého suma je najvyššia. Súčasne sa navrhuje, aby v prípade, ak vznikne nárok na 13. dôchodok tak zo systému sociálneho poistenia ako aj zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov v rovnakej sume, 13. dôchodok sa vyplatil len raz.

Navrhuje sa, aby sa 13. dôchodok vyplácal v mesiaci december. Sociálna poisťovňa o nároku na 13. dôchodok a jeho výplatu rozhoduje vyplatením 13. dôchodku bez doručenia písomného rozhodnutia. Dňom oznámenia rozhodnutia bude deň vyplatenia 13.

V záujme pružného reagovania vlády Slovenskej republiky napríklad na rast cien a s tým súvisiacich zvýšených finančných nákladov poberateľov dôchodkov sa navrhuje splnomocniť vládu vydávať nariadenie vlády, ktorým bude môcť zabezpečiť poberateľom dôchodku vyplatenie vládou určenej pomernej časti 13. dôchodku ešte pred decembrom. Nárok na skoršiu výplatu pomernej časti 13. dôchodku vznikne poberateľom dôchodku, ktorí v čase vzniku nároku na výplatu pomernej časti 13. dôchodku spĺňajú podmienky nároku na výplatu príslušného dôchodku.

Nárok na skoršiu výplatu pomernej časti 13. dôchodku vznikne aj poberateľom dôchodku, ktorých dôchodok sa prizná po mesiaci skoršej výplaty pomernej časti 13. dôchodku určeného nariadením vlády do konca roku. Pomerná časť 13. dôchodku k novopriznaným dôchodkom patrí odo dňa priznania dôchodku.

Navrhuje sa, aby na určenie sumy 13. dôchodku sa priemerná mesačná suma príslušného druhu dôchodku za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa určuje suma 13. Ak v kalendárom roku už bola príslušná časť 13. dôchodku vyplatená v predstihu, a to či už zo systému sociálneho poistenia alebo zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov, suma 13. dôchodku sa zníži o sumu už vyplateného preddavku.

Suma 13. dôchodku, na rozdiel od ostatných dôchodkových dávok, nebude podliehať valorizácii podľa § 82 zákona o sociálnom poistení. Sumy 13. dôchodku sa nezaokrúhľujú na celé euro nahor.

Na výplatu 13. dôchodku je určený základný fond starobného poistenia alebo základný fond invalidného poistenia, a to v závislosti od toho, z ktorého základného fondu sa vypláca dôchodok, od vyplácania ktorého je odvodený nárok na 13. dôchodok a jeho výplatu. Ak nárok na 13. dôchodok a jeho výplatu vzniká z dôvodu vyplácania starobného dôchodku, je príslušný základný fond starobného poistenia. Pokiaľ nárok na 13. dôchodok a jeho výplatu vzniká z dôvodu vyplácania invalidného dôchodku a pozostalostného dôchodku, ktorého nárok je odvodený od invalidného dôchodku, je príslušný základný fond invalidného poistenia. Zároveň sa navrhuje, aby 13. dôchodok nebol predmetom exekúcie.

Vzhľadom na spôsob určovania sumy 13. dôchodku sa navrhuje rozšíriť povinnosti Sociálnej poisťovne o povinnosť zverejňovať na svojom webovom sídle do 15. júla kalendárneho roka priemernú mesačnú sumu jednotlivých druhov dôchodkových dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou za predchádzajúci kalendárny rok.

Z dôvodu, že 13. dôchodok sa ako štátna sociálna dávka ruší, navrhuje sa vypustiť povinnosť oznamovania údajov, poskytovania dokladov a súčinnosti ďalších právnických osôb, keďže 13. Sociálna poisťovňa zverejní priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok na účely určenia sumy 13. dôchodku v roku 2024 najneskôr do 31. júla 2024.

Pokiaľ o nároku a nároku na výplatu 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky, ktorý vznikol pred 1. júlom 2024, nebolo právoplatne rozhodnuté do 30. júna 2024, bude sa o tomto nároku naďalej rozhodovať podľa zákona č. 296/2020 Z. z. o 13. V súlade so zámerom transformácie 13. dôchodku zo štátnej sociálnej dávky na dôchodkovú dávku upravenú v zákone o sociálnom poistení sa navrhuje zrušiť zákon č. 296/2020 Z. z. o 13.

Ďalšie zmeny v legislatíve

Navrhuje sa zachovať vylúčenie 13. dôchodku z okruhu príjmov, ktoré sa zohľadňujú pri posudzovaní nároku na dávky v hmotnej núdzi. Taktiež sa navrhuje zachovať vylúčenie 13. dôchodku z okruhu príjmov, ktoré sa zohľadňujú pri posudzovaní nároku na zdravotnú starostlivosť.

Navrhuje sa, aby nárok na výplatu 13. dôchodku vznikol aj poberateľom výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku, ktorým bol na tento dôchodok prekvalifikovaný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok priznaný podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (Piata časť zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení), na ktoré vznikol nárok do 30. apríla 1998 a stali sa dávkami výsluhového zabezpečenia podľa predpisu účinného od 1. mája 1998 alebo na ktoré vznikol nárok do 30.

Vzhľadom na účel zákona, ktorým je posilnenie práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu a pri strate živiteľa, je v novele obsiahnutá aj právna úprava, ktorá zabezpečí vyplácanie 13. dôchodku aj tým poberateľom dôchodkov, ktorých dôchodok vypláca útvar sociálneho zabezpečenia príslušného silového rezortu. Ide o poberateľov výsluhového dôchodku (priznaného podľa zákona č. 114/1998 Z. z. a podľa zákona č. 328/2002 Z. z.), ktorí dovŕšili dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, o poberateľov invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodky a sirotského výsluhového dôchodku. Úlohou uvedených dôchodkov je finančne zabezpečiť oprávnené osoby z dôvodu staroby, nespôsobilosti na prácu a pri strate živiteľa, preto s cieľom zabezpečenia rovnakého zaobchádzania s poberateľmi dôchodkov podľa zákona o sociálnom poistení poskytovaných z dôvodu tej istej sociálnej udalosti, sa navrhuje poskytnúť 13.

Navrhuje sa, aby sa sumy 13. dôchodku poskytované podľa zákona o výsluhovom zabezpečení nevalorizovali. Navrhuje sa, aby poberateľovi dôchodku, ktorému vznikne nárok na dva alebo viaceré 13. dôchodky, sa vyplácal len ten 13. dôchodok, ktorého suma je najvyššia. Ak vznikne nárok na 13. dôchodok tak zo systému sociálneho poistenia ako aj zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov v rovnakej sume, 13. dôchodok sa vyplatí len raz.

Navrhuje sa, aby finančné prostriedky na 13. dôchodok boli poskytované zo štátneho rozpočtu. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov upravuje uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka u daňovníka, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane.

Navrhovanou úpravou sa zabezpečí, že na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa k sume vyplateného dôchodku za zdaňovacie obdobie pripočíta 13. dôchodok poberateľa dôchodku bez ohľadu na skutočnosť, že v súlade s vládnym návrhom zákona sa 13. dôchodok má od zdaňovacieho obdobia roku 2024 opätovne stať dôchodkovou dávkou.

V záujme zachovania súčasného právneho stavu a vzhľadom na transformáciu 13. dôchodku - štátnej sociálnej dávky na 13. dôchodok - dôchodkovú dávku, je potrebné ustanoviť, že 13. dôchodok sa nebude považovať za príjem na účely zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podmienkou poberania dočasného dôchodku a programového výberu je, aby súčet doživotne poberaných dôchodkových dávok sporiteľa bol vyšší ako platná referenčná suma. Nakoľko zákonom sa doplňuje nový druh dôchodku, vyplatený 13. dôchodok by v prípade žiadosti sporiteľa o dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia v mesiaci december automaticky vstúpil do predmetného súčtu. Do súčtu dôchodkových dávok však v súlade s účelom tohto ustanovenia majú vstupovať výlučne doživotne a pravidelne mesačne poberané dôchodky, preto sa navrhuje, aby bol 13. dôchodok vyňatý z okruhu dôchodkových dávok vymedzených v § 33 ods. 2 a § 33a ods. 2. 13. dôchodok sa nezapočítava do sumy doživotne poberaných dôchodkových dávok.

Keďže zákon č. 399/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 1. januára 2026 zavádza nové podmienky pre výplatnú fázu v starobnom dôchodkovom sporení, navrhuje sa tento princíp primerane premietnuť aj do právnej úpravy účinnej od 1.

Vzhľadom na vznik novej dôchodkovej dávky 13. dôchodku sa navrhuje spresniť, že poberanie tohto dôchodku nezakladá nárok na platenie poistného na zdravotné poistenie štátom.

Na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa 13. dôchodok ako štátna sociálna dávka nepovažuje za príjem a teda nemá vplyv na poskytovanie týchto príspevkov. Navrhuje sa, aby sa 13. dôchodok nepovažoval za príjem ani na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Navrhuje sa zachovať vylúčenie 13. dôchodku z okruhu príjmov, ktoré sa zohľadňujú pri posudzovaní nároku na príspevok na bývanie.

Navrhuje sa posun začiatku novej výplatnej fázy v starobnom dôchodkovom sporení o jeden kalendárny rok. Nová výplatná fáza mala v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 399/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 210/2023 Z. z. nadobudnúť účinnosť 1. januára 2025.

tags: #maju #exekucie #vplyv #na #sirotský #dôchodok