Majú policajti nárok na štátny byt? Podmienky a benefity pre príslušníkov Policajného zboru

V snahe zlepšiť personálnu situáciu v bezpečnostných zložkách štátu, ako sú Policajný zbor SR, Slovenská informačná služba, Zbor väzenskej a justičnej stráže SR či Železničná polícia, prichádza novela zákona, ktorá prináša zásadné zmeny v odmeňovaní a motivácii príslušníkov. Jednou z kľúčových zmien je zavedenie stabilizačného príspevku na bývanie, ktorý má uľahčiť služobné podmienky najmä v regiónoch s vysokými nákladmi na bývanie. V súčasnosti sa pripravuje novelizácia zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. Táto novela zahrnie uvedené opatrenia s predpokladanou účinnosťou na jeseň tohto roku.

Podmienky prijatia do Policajného zboru

Možnosť prijatia občana do Policajného zboru je fakultatívna, t.j. občan nemá právny nárok na prijatie i v prípade splnenia všetkých podmienok prijímacieho konania. Možnosť prijatia občana do Policajného zboru závisí i od voľných policajných miest.

Na to, aby sa občan mohol stať príslušníkom Policajného zboru, musí spĺňať niekoľko základných kritérií:

• Bezúhonnosť: Občan nesmie byť právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo na nepodmienečný trest odňatia slobody. Je bezúhonný.
• Spoľahlivosť: Musí byť spoľahlivý.
• Vzdelanie: Spĺňa stupeň všeobecného vzdelania určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný.
• Zdravotná spôsobilosť: Je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby. Spôsobilosť občanov sa preveruje v rámci previerky fyzickej zdatnosti, psychologickými a lekárskymi vyšetreniami v špecializovaných zariadeniach Ministerstva vnútra SR (každý uchádzač o prijatie musí vedieť plávať). Previerke fyzickej zdatnosti sa nepodrobí občan, ktorý dosiahol 50 rokov veku, ak ide o muža, a 40 rokov veku, ak ide o ženu.
• Ovládanie štátneho jazyka: Ovláda štátny jazyk. Znalosť sa preukazuje vysvedčením z maturity zo slovenského jazyka a literatúry. Ak niekto maturoval v zahraničí a takýto doklad nemá, musí absolvovať diktát a krátku slohovú prácu. Cieľom je overiť schopnosť komunikovať v štátnom jazyku.
• Ukončenie zakázaných činností: Ku dňu prijatia do štátnej služby príslušníka Policajného zboru skončí činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané podľa § 48 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z.
• Absolvovanie základnej vojenskej služby: Absolvovanie základnej vojenskej služby od 1.

Na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, je služobný úrad oprávnený zhromažďovať a uschovávať informácie o jeho osobe podľa osobitného predpisu. Prijímacie konanie sa začína podaním žiadosti občana o prijatie do služobného pomeru.

Prijímacie konanie a preverovanie uchádzačov

Záujemca o službu v policajnom zbore sa musí pripraviť na komplexné preverenie. Najskôr je potrebné podať písomnú žiadosť o prijatie, priložiť životopis a doklad o dosiahnutom vzdelaní. Uchádzač následne absolvuje psychologické vyšetrenie, kde vyplní dotazníky a porozpráva sa s psychológom, ktorý posúdi jeho vhodnosť na výkon služby. Súčasťou prijímacieho procesu je aj lekárske vyšetrenie.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre bezplatnú vlakovú dopravu ZŤP

Fyzické previerky

Uchádzači musia prejsť aj fyzickými previerkami, ktoré sú nastavené rovnako pre mužov aj ženy, rozdiel je iba v konečnom hodnotení. Disciplíny zahŕňajú test výbušnosti v časovom limite jednej minúty, cvik sed-ľah počas dvoch minút, člnkový beh na štyri krát desať metrov a beh na 1 500 metrov. Každá disciplína musí byť splnená, inak uchádzač neprejde. Kritériá sú rozdelené podľa vekových kategórií a pohlavia.

Napríklad muži do 34 rokov musia zvládnuť aspoň 18 opakovaní testu výbušnosti, 38 sedov-ľahov, člnkový beh do 13,2 sekundy a 1 500 metrov do 9 minút a 30 sekúnd. Ženy do 29 rokov musia dosiahnuť minimálne 14 opakovaní testu výbušnosti, 34 sedov-ľahov, člnkový beh do 13,7 sekundy a 1 500 metrov do 10 minút a 15 sekúnd.

Benefity pre policajtov

Ak uchádzač splní všetky podmienky, môže sa stať policajtom. Služobný pomer vzniká v deň, keď kandidát zloží služobnú prísahu. V nej sa zaväzuje k vernosti Slovenskej republike, čestnosti, statočnosti a disciplíne. Policajt sľubuje, že bude chrániť práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok aj s nasadením vlastného života. Sľubuje sa aj dodržiavanie ústavy, zákonov a všetkých záväzných právnych predpisov.

Záujemcom sa ponúka nielen práca, ale aj balík výhod. Noví policajti môžu okrem náborového príspevku získať aj príspevok na bývanie až do 700 eur mesačne. K tomu sa pridáva šesť týždňov dovolenky, platené služobné voľno aj počas práceneschopnosti či ošetrovného, rôzne finančné príspevky pri narodení dieťaťa alebo aj na dopravu.

Policajti tiež majú nárok na odmeny pri životných a pracovných jubileách, sociálnu výpomoc, bezúročné pôžičky až do výšky 50-tisíc eur a ďalšie špeciálne sociálne zabezpečenie. Pracovníkom sa poskytuje aj rehabilitácia, kúpeľná liečba, zdravotná starostlivosť v zariadeniach ministerstva vnútra či prednostné vyšetrenia v Univerzitnej nemocnici sv. Michala.

Prečítajte si tiež: Porovnanie sociálnych systémov v Európe

Okrem toho sú dostupné rekreačné pobyty pre policajtov a ich rodiny na Slovensku aj v zahraničí, letné tábory pre deti, MultiSport karta a ďalšie benefity vyplývajúce z kolektívnej zmluvy. Ak policajt odslúži aspoň 20 rokov, môže žiadať o jednorazový stabilizačný príspevok 5 000 eur. V službe potom musí zostať ďalšie tri roky, inak musí príspevok vrátiť.

Stabilizačné a náborové príspevky

Príslušníci bezpečnostných zložiek budú môcť za stanovených podmienok dostať jednorazový dočasný stabilizačný príspevok a dočasný náborový príspevok. Príspevky majú prispieť k zvráteniu nepriaznivej personálnej situácie v zložkách.

• Jednorazový dočasný stabilizačný príspevok: Jednorazový dočasný stabilizačný príspevok vo výške 5000 eur bude môcť dostať policajt, ktorého služobný pomer vrátane služobného pomeru príslušníka v Ozbrojených silách, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe alebo služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy bude trvať do 30. júna 2025 aspoň 20 rokov.Policajt, ktorý do júna 2025 odslúži aspoň 20 rokov, bude môcť do tohto dátumu požiadať o stabilizačný príspevok vo výške 5000 eur, cieľom ktorého je zmierniť odliv skúsených policajtov. Dôležitou podmienkou je, že po prijatí príspevku musí policajt zotrvať v služobnom pomere ďalšie tri roky. Ak policajt túto podmienku nedodrží, bude povinný vrátiť príspevok alebo jeho pomernú časť.
• Dočasný náborový príspevok: Dočasný náborový príspevok vo výške 5000 eur môže získať policajt alebo ozbrojený príslušník finančnej správy v príprave, ktorého prvýkrát príjmu od októbra 2024 do decembra 2025.Policajti prijatí do služby od 1. októbra 2024 môžu požiadať o náborový príspevok vo výške 5000 eur, a to až po získaní policajného vzdelania a ustanovenia do funkcie. Žiadateľ oň môže požiadať až po získaní policajného vzdelania a ustanovení do funkcie a zotrvať v služobnom pomere bude musieť päť rokov. Podmienkou pre získanie tohto príspevku je absolvovanie profesijného alebo policajného vzdelania a minimálna päťročná služba po nástupe do funkcie. Ak nový príslušník túto podmienku nesplní, bude musieť príspevok alebo jeho pomernú časť vrátiť. Dočasný náborový príspevok podľa tohto zákona možno priznať iba raz.

Príspevok na bývanie

Novela zákona tiež prináša zmeny v oblasti príspevkov na bývanie. Tieto príspevky budú vyššie v regiónoch s vyššími nákladmi na bývanie, čo má byť stabilizačný nástroj na prilákanie a udržanie personálu v týchto oblastiach.Príspevok sa zvýši v priemere o 200 eur. Závisieť bude výlučne od miesta výkonu štátnej služby. Na základe novely sa tiež príspevok na bývanie pre príslušníkov Policajného zboru zvýši z maximálnych 500 na 700 eur. Predmetný príspevok má byť po novom viazaný výlučne na miesto výkonu služby policajta, aby ním služobný úrad v rámci starostlivosti o príslušníkov mohol čiastočne kompenzovať náklady príslušníka spojené s bývaním v konkrétnom regióne. Rovnaký príspevok môže na základe novely poberať aj príslušník finančnej správy.

U ozbrojených príslušníkov finančnej správy nárok na príspevok na bývanie doteraz absentoval, novela to mení. Ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy môže byť priznaný príspevok na bývanie do výšky 700 eur mesačne. Príspevok na bývanie nemožno priznať ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy, ktorému sa poskytujú náhrady výdavkov pri prijatí alebo pri preložení, alebo ktorý je zaradený do činnej zálohy. Príspevok na bývanie nepatrí ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy počas doby dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, výkonu väzby, zaradenia do neplatenej zálohy, zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy, vyslania na služobnú cestu alebo na zahraničnú služobnú cestu, ak táto doba trvá nepretržite aspoň jeden mesiac.

Ďalšie motivačné prvky

Ďalším motivačným a stabilizačným prvkom má byť aj možnosť priznania osobného príplatku príslušníkovi v prípravnej štátnej službe a dočasnej štátnej službe bezprostredne po prijatí. Novela takisto zavádza zmenu, na základe ktorej bude môcť byť osobný príplatok policajtovi vyplatený ihneď po jeho prijatí a zaradení do prípravnej štátnej služby, a nie až po uplynutí skúšobnej doby, ktorá môže byť určená až na 18 mesiacov. Osobný príplatok s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia úloh možno priznať až do výšky 100 percent funkčného platu u príslušníkov v priamom výkone služby a do výšky 70 percent funkčného platu u príslušníkov mimo výkonu.

Prečítajte si tiež: Využitie edukačných materiálov pre seniorov

Dovolenka

Nadväzujúc na čl. 36 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má zákon zabezpečiť najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky na zotavenie, upravuje zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len ,,zákon o štátnej službe“) túto problematiku v jeho štvrtej časti. Nárok policajta na dovolenku patrí medzi základné podmienky služobného pomeru. Súdny dvor EÚ vo svojej rozsiahlej judikatúre priznal nárok zamestnanca na platenú dovolenku za mimoriadne významnú zásadu práva EÚ. Nárok na dovolenku za kalendárny rok má každý policajt, ak počas celého kalendárneho roka vykonával štátnu službu. Ak policajt nevykonával štátnu službu počas celého kalendárneho roka, patrí mu pomerná časť dovolenky. Pomerná časť dovolenky sa určí tak, že za každý kalendárny mesiac výkonu štátnej služby v kalendárnom roku patrí jedna dvanástina dovolenky. Podmienkou je, že policajt vykonával štátnu službu celý kalendárny mesiac. (§71 ods. Dovolenku možno policajtovi poskytnúť ešte pred splnením podmienky ustanovenej v § 71. Ak však policajt do konca kalendárneho roka túto podmienku nesplní, je povinný vrátiť služobný plat, ktorý mu bol vyplatený za čas dovolenky, na ktorú mu nevznikol nárok. (§73 ods. Čo sa posudzuje za čas výkonu štátnej služby pre vznik nároku na dovolenku je ustanovené v §72 písm. Dovolenka sa spravidla čerpá vcelku. Ak sa však poskytuje po častiach, musí aspoň jedna časť trvať najmenej dva týždne. Nadriadený je povinný určiť policajtovi čerpanie aspoň dvoch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak na ne má nárok a ak ďalej nie je ustanovené inak. Tomuto výkladovému pravidlu je potrebné venovať náležitú pozornosť. Povinnosť nadriadeného je limitovaná samotným nárokom policajta na dovolenku, čo znamená, že ak policajt na dovolenku nárok nemá, nadriadenému táto povinnosť odpadá a kumulatívne aj samotným zákonom o štátnej službe (ak nie je ďalej ustanovené inak) v jeho nasledujúcich statiach. Ďalej je toto výkladové pravidlo ohraničené aj čl. 2 ods. Hneď v ods. 3 ustanovenia §73 je nadriadený limitovaný samotným zákonom. Nadriadený musí pri určovaní dovolenky prihliadať na dve veličiny súčasne. Na jednej strane stoja záujmy štátnej služby a na druhej strane oprávnené požiadavky policajta. Ak by tieto veličiny boli v rovnováhe, že záujem štátnej služby neprevyšuje oprávnené požiadavky a naopak, nadriadený nie je povinný určiť nástup na dovolenku z dôvodu, že zákon ustanovuje inak, pamätáte? Záujmy štátnej služby a oprávnené záujmy policajta zákon bližšie nedefinuje. Ide o abstraktné pojmy, ktoré sú príznačné skôr pre súkromné, než verejné právo, kde je väčšia miera autonómie subjektov. Bude preto vždy záležať od konkrétneho subjektu, ako svoje záujmy odôvodní. Situácia 2: služba v určitom období prebieha bez komplikácii, najmä v letných mesiacoch a policajt žiada o dovolenku, lebo si ide oddýchnuť s rodinou k moru. Oprávnený záujem policajta v tomto prípade prevyšuje záujem štátnej služby a nadriadený je povinný (pamätáte na ustanovenie §73 ods. Situácia 3: policajt vykoná náročný služobný zákrok, pri ktorom došlo k ujme na živote človeka, čo by mohlo mať negatívny psychologický dopad na policajta, lenže ten chce chodiť ďalej do práce. V tomto prípade záujem štátnej služby prevyšuje nad oprávneným záujmom policajta a nadriadený je povinný určiť čerpanie dovolenky na zotavenie (čl. 36 písm. Situácia 4: služba v určitom období prebieha bez komplikácií, najmä v letných mesiacoch. Policajt chodí ďalej do práce, pretože si dovolenku chce ponechať napr. na zimnú lyžovačku, nadriadený mu však chce určiť dovolenku v lete bez bližšie odôvodneného dôvodu. Deň nástupu dovolenky musí byť policajtovi oznámený najmenej 15 kalendárnych dní vopred; táto lehota sa môže skrátiť, ak s tým policajt súhlasí. V tomto bode dáva autor do pozornosti rozhodnutie Okresného súdu Žilina číslo 8Cpr/1/2011, z ktorého vyplýva právna veta ,,aj keď Zákonník práce bližšie nedefinuje formálne náležitosti nariadenia alebo schválenia dovolenky zamestnancovi, je príznačné, že v pracovno-právnych vzťahoch je pravidelnou náležitosťou právneho úkonu jeho písomná forma a aj nariadenie alebo v prípade žiadosti zamestnanca schválenie dovolenky, je právnym úkonom špecifického druhu v pracovno-právnych vzťahoch. Preto či už zamestnávateľ dovolenku sám nariaďuje, na čo má zamestnávateľ právo podľa cit. ust. Ani zákon o štátnej službe, rovnako ako Zákonník práce nedefinuje formálne náležitosti nariadenia dovolenky nadriadeným. Takýto záver na základe argumentum a contrario potvrdzuje aj písomné vypísanie predtlače Žiadosti o dovolenku (okrem iných), ktoré policajti vyplňujú a podpisujú. Autor dáva do pozornosti, že treba rozlišovať medzi žiadosťou vypísanou policajtom a nariadením dovolenky zo strany nadriadeného. Nástup dovolenky treba určiť tak, aby ju policajt mohol vyčerpať spravidla do konca kalendárneho roka (§73 ods. To znamená, že policajt má vyčerpať dovolenku napr. za kalendárny rok 2020 spravidla v roku 2020. Situácií, pre ktoré policajt nemohol dovolenku v kalendárnom roku vyčerpať je množstvo. Stále platí, že pri určovaní dovolenky sa prihliada na záujmy štátnej služby, ako aj na oprávnené záujmy policajta. Ak policajt nemohol dovolenku v kalendárnom roku vyčerpať, je nadriadený povinný určiť nástup dovolenky tak, aby ju policajt vyčerpal najneskôr do konca budúceho kalendárneho roka, ak ďalej nie je ustanovené inak (§73 ods. V tomto bode autor článku necháva priestor k väčšej diskusii, pretože podľa neho zo zákona o štátnej službe nie je príliš zrejmé, či aj na takéto čerpanie dovolenky má nadriadený prihliadať na záujmy štátnej služby, ako aj na oprávnené požiadavky policajta. Z hľadiska zachovania konzistentnosti argumentácie v predchádzajúcom texte a systematického zaradenia textu tohto ustanovenia až za ods. Ďalším zákonným obmedzením nadriadeného je, že nemôže určiť čerpanie dovolenky v čase, keď je policajt dočasne neschopný na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, keď je dočasne pozbavený výkonu štátnej služby a v čase, keď je na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Počas trvania dôležitých osobných prekážok v štátnej službe môže nadriadený určiť policajtovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť. (§73 ods. Ak policajt nemohol dovolenku vyčerpať v kalendárnom roku a ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka z dôvodu vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí, nevyčerpaná dovolenka sa mu poskytne po návrate z výkonu štátnej služby v zahraničí (§73 ods. Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže nadriadený zmeniť policajtovi pôvodne určený nástup dovolenky alebo ho odvolať z dovolenky; policajt má nárok na náhradu nákladov, ktoré mu tým bez jeho zavinenia vznikli (§73 ods. Dovolenka sa prerušuje, ak je policajt v čase čerpania dovolenky uznaný za dočasne neschopného na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz alebo ak ošetruje chorého člena rodiny. Dovolenka sa prerušuje aj nástupom na materskú alebo rodičovskú dovolenku. Podľa §155 Zákona o štátnej službe ak policajtka alebo policajt požiada nadriadeného o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie materskej alebo rodičovskej dovolenky, je nadriadený povinný jej žiadosti vyhovieť. Dovolenka, je právom a zároveň aj nárokom policajta. Slúži na jeho zotavenie a regeneráciu po práci, pričom jeho príjem zostáva zachovaný. Pri jej nariaďovaní musí nadriadený rešpektovať zákonné limity. Niekde mu zákon dáva povinnosť určiť čerpanie dovolenky a niekde ho zákon tejto povinnosti zbavuje.

Štátne nájomné byty

Podmienky na získanie nájomného bývania od štátu dostali reálne kontúry. Cez pripomienkovanie totiž prešiel návrh nariadenia vlády z dielne podpredsedu vlády Štefana Holého (Sme rodina). Nariadenie presnejšie určuje, ktoré skupiny žiadateľov budú mať na byty prednostne nárok, aký by mali mať príjem, či ako sa bude počítať výška mesačného nájmu. Š. Holý už pritom v lete avizoval, že záujem o vstup do rokovaní o výstavbe nájomných bytov na Slovensku prejavili štyri nadnárodné spoločnosti, ktoré by mohli investovať celkovo šesť miliárd eur. „Čiastku 2,1 miliardy až 2,5 miliardy eur sú schopné investovať prakticky okamžite po podpise investičných zmlúv so štátom. Rokovaním s investormi je odôvodnené aj skrátené medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) návrhu nariadenia vlády. „Skrátené MPK je potrebné z dôvodu, aby bolo možné čo najskôr pristúpiť k negociovaniu investičných zmlúv,“ píše predkladateľ. Za necelé dva týždne prišlo vyše sto pripomienok, ale iba 17 z nich bolo zásadných. Ak vláda nariadenie schváli, podmienky pre štátne nájomné byty začnú platiť od októbra tohto roka. Bývanie môže získať len záujemca, ktorý splní všetky kritériá. Zároveň musí byť dodržaná takzvaná štruktúra nájomcov, ktorú určila Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania. Ďalších minimálne 40 percent bytov sa má poskytnúť zamestnancom štátneho a verejného sektora. Z bytov, ktoré sa poskytnú zamestnancom, musí byť minimálne 20 percent prednostne poskytnutých pracovníkom verejného sektora. Ministerstvo financií ale v rámci zásadných pripomienok žiada, aby úrad Š. Holého ukázal, ako bol určený pomer preferovaných bytov. Nariadenie počíta aj s tým, že zvyšné byty môžu získať aj iní záujemcovia, ktorí spĺňajú stanovené kritériá. Žiadateľom sa budú potom priraďovať podľa poradia v takzvanom registri prenajímateľov, v ktorom bude žiadosti evidovať agentúra. Ľudia sa môžu v poradí aj prepadnúť. Podľa ministerstva financií by ale nemali byť preferovaní záujemcovia podľa času registrácie, ale s objektívne najväčšou potrebou zvýhodneného nájomného bývania. Záujem o štátne nájomné byty. Žiadateľ o štátne nájomné bývanie musí spĺňať podmienky v rámci jeho príjmu. Ministerstvu práce ale v zozname posudzovaného príjmu chýbajú napríklad predčasný starobný dôchodok, ošetrovné, vyrovnávacia dávka, dôchodok manželky, sociálny dôchodok či príspevok športovému reprezentantovi. Minimálny mesačný zárobok žiadateľa potom musí byť vyšší ako maximálna výška nájomného bez poplatkov za energie, služby či opravy v bytovom dome. Minimálny príjem sa pritom určí ako rozdiel medzi priemerným čistým mesačným príjmom a životným minimom domácnosti záujemcu o byt. Priemerné zárobky sa vypočítajú za šesť mesiacov pred podpisom nájomnej zmluvy. Ak má niekto príjem z podnikania či z podielu na zisku, počíta sa príjem za 12 mesiacov dozadu. Nariadenie určuje aj maximálny mesačný príjem domácnosti žiadateľa.

Cenová mapa štátnych nájomných bytov

Návrh nariadenia vlády definuje aj výpočet maximálnej výšky nájomného podľa vzorca. Ten bude počítať s priemernou ročnou mzdou v danom kraji, počtom izieb, výmerou bytu a stanoveným koeficientom. Úrad Š. Holého už predstavil návrh cenovej mapy. Najdrahšie byty by podľa nej mali byť na západe krajiny. Ceny sú už vrátane odhadovaných servisných poplatkov, energií a príspevku zamestnávateľa. Podľa Š. Cenová mapa podľa krajov sa ale nepozdáva ministerstvu financií, ktoré žiada jej rozšírenie na úroveň okresov. „Cenová mapa na úrovni krajov nie je dostatočne reprezentatívna. Predbežný reálny záujem o nájomné bývanie prejavilo podľa štatistických výsledkov dotazníka ministerstva práce vyše 3 000 ľudí. Ministerstvo pri zisťovaní záujmu oslovilo 45-tisíc ľudí. Najväčší záujem o nájomné byty prejavili ľudia v hlavnom meste, Prešove, Košiciach, Trenčíne či v Spišskej Novej Vsi. Viac ako polovica záujemcov je zosobášená. Cenová mapa pre štátne nájomné byty.

tags: #maju #policajti #narok #na #statny #byt