Makroekonomická spotreba, disponibilný dôchodok a ich vzájomný vzťah

Spotreba, úspory a investície majú zásadný vplyv na fungovanie ekonomiky ako celku. Sú to kľúčové makroekonomické veličiny, ktoré ovplyvňujú tempo ekonomického rastu, HDP a zamestnanosť.

Spotrebná funkcia a jej význam

Spotrebná funkcia je ekonomický model, ktorý opisuje vzťah medzi celkovou spotrebou v ekonomike a celkovým disponibilným dôchodkom. Hlavnou premisou tohto modelu je, že s rastúcimi príjmami sa zvyšuje aj spotreba, ale nie v rovnakom pomere. Spotrebná funkcia (SF) je štandardným nástrojom kvantitatívnej ekonomickej analýzy a vyjadruje vzťah medzi spotrebnými výdavkami (spotrebou) a disponibilným dôchodkom.

Spotrebná funkcia je definovaná ako vzťah, ktorý určuje, koľko z disponibilného dôchodku spotrebitelia vynakladajú na spotrebu. V jej základnej forme môže byť vyjadrená lineárnou alebo nelineárnou rovnicou. Spotrebné funkcie môžu existovať nielen na makroekonomickej úrovni, ale aj na mikroekonomickej úrovni pre jednotlivých spotrebiteľov.

Spotreba ako súčasť HDP

Spotreba tvorí najväčšiu časť hrubého domáceho produktu. Zahŕňa konečnú spotrebu domácností a konečnú spotrebu štátu. Jej súčasťou sú statky dlhodobej, krátkodobej spotreby a služby. Rozborilová definovala spotrebu ako proces, pri ktorom dochádza k uspokojovaniu potrieb.

Disponibilný dôchodok a jeho vplyv na spotrebu

Jednou z najdôležitejších ekonomických položiek ovplyvňujúcich spotrebu je disponibilný dôchodok (Yd, DI). Disponibilný príjem charakterizujeme ako príjem, ktorý domácnosti získavajú z hrubej mzdy po odčítaní daní, povinných poistných platieb a transferových platieb, a s ktorým môžu tieto domácnosti voľne nakladať.

Prečítajte si tiež: Vzorec pre výpočet osobného dôchodku

Vzájomnú súvislosť medzi disponibilným dôchodkom a výškou spotreby vyjadruje spotrebná funkcia: C = f(DI). Domácnosť s nízkou úrovňou DI nakupuje tovary a statky uspokojujúce len základné existenčné potreby a naopak; domácnosť pri zvýšení svojho DI môže uspokojovať aj luxusné potreby. Všeobecne ale platí, že domácnosť pri prechodnom zvýšení DI reaguje veľmi uvážlivo a výška jej spotreby je priamo úmerná najmä dlhodobej výške dôchodku.

Autonómna spotreba

Autonómna spotreba odráža základnú úroveň spotreby, ktorá by pretrvávala aj v prípade, že by disponibilný príjem obyvateľstva bol nulový. To môže zahŕňať výdavky na základné potreby ako jedlo, bývanie a oblečenie. Soukop tvrdí: „Spotreba má v uzavretej ekonomike podľa Keynesa dve základné zložky. Prvou zložkou je autonómna spotreba (Ca), jej výška je nezávislá na veľkosti disponibilného dôchodku domácností. I pri nulovom disponibilnom dôchodku domácnosti predsa len niečo spotrebúvajú, napr. základné potraviny. Zdrojom financovania sú skoršie úspory. Druhou zložkou je tzv. indukovaná spotreba (c YD), ich výška závisí na disponibilnom dôchodku domácností. Potom možno spotrebnú funkciu vyjadriť rovnicou: C = Ca + cYD (Soukop et al, 2007, s.

Keynesovský pohľad na spotrebu

J.M. Keynes na rozdiel od neoklasikov tvrdil, že spotrebné výdavky závisia od dôchodku, nie od individuálnej ochoty pracovať. Vysoká nezamestnanosť v tridsiatych rokoch 20. storočia sa nedala vysvetliť neochotou pracovať, ale bola prejavom výrazného obmedzenia pracovných príležitostí. Dôležitou teoretickou inováciou J.M. Keynesa bolo formulovanie spotrebnej funkcie. Spotrebná funkcia zachytáva závislosť spotrebných výdavkov od vývoja dôchodku.

Spotrebná funkcia umožňuje poznať, aké spotrebné výdavky si želajú domácnosti pri rôznej úrovni bežného disponibilného dôchodku. Je to práve bežný disponibilný dôchodok, ktorý J.M. Keynes považoval za kľúčový determinant spotreby.

Faktory ovplyvňujúce spotrebné výdavky

Popri bežnom disponibilnom dôchodku existujú aj ďalšie objektívne okolnosti, ktoré ovplyvňujú spotrebné výdavky. Jednotlivé motívy sa vzájomne prelínajú a preto snaha klasifikovať ich je spojená s istým rizikom nesprávneho začlenenia. Výdavky domácností značne ovplyvňuje štátna politika. Výdavky slovenských domácností boli v minulosti deformované, t.j. výdavky boli vybavované štátom, takže domácnosť nepotrebovala až toľko zdrojov peňazí v hotovosti na spotrebu. Výdavky kryjú potreby členov domácností. Spotreba sa odvíja od dôchodkov. Čisté peňažné výdavky domácností sa v podstate kryjú s čistými príjmami. Rozdiel medzi hrubým a čistým príjmom (výdavkom) sú platby - odvody, ktoré odvádza každá ekonomicky aktívna osoba. Veľkosť peňažných výdavkov ovplyvňujú aj naturálne príjmy domácností. Správanie domácností však ovplyvňujú aj ďalšie faktory ako počet členov domácností, štruktúra domácností, systém sociálneho zabezpečenia v prípade nezamestnaností a choroby, výška daňového zaťaženia a pod. Tieto faktory ovplyvňujú aj ďalší finančný stav a postoj domácností k svojim príjmom.

Prečítajte si tiež: Vzťah spotreby a príjmu

Hraničný sklon k spotrebe

Hraničný sklon k spotrebe (c) je dodatočné množstvo, ktoré ľudia spotrebujú. Pomer medzi prírastkom spotreby a prírastkom dôchodku sa nazýva hraničný sklon k spotrebe. Hraničný sklon k spotrebe nám hovorí ako sa zmení spotreba, pokiaľ sa zmení disponibilný dôchodok o jednotku. Samuelson tvrdí, že spotrebná funkcia vyjadruje vzťah medzi úrovňou disponibilného dôchodku a domácností. Ak rastie dôchodok, vtedy spotreba absolútne rastie. Jej podiel na dôchodku sa ale znižuje. Znamená to že, ak spotrebiteľovi rastie dôchodok, zvýši sa aj jeho spotreba. Spotreba je klesajúcou funkciou dôchodku. Vyjadruje vzťah medzi celkovou úrovňou spotrebných výdavkov a úrovňou disponibilného dôchodku spotrebiteľov.

Ak rastie dôchodok, rastie aj dopyt po spotrebných statkoch. Vzťah medzi spotrebou a dôchodkom opisuje spotrebná funkcia: C = f(Y), kde C-spotreba, Y-dochodok Ak rastie dôchodok, spotreba absolútne rastie, ale aj jej podiel na dôchodku sa znižuje. Spotreba je teda funkciou dôchodku. Podľa Keynesovho základného psychologického zákona: Spotreba rastie vždy, ak rastie dôchodok, ale absolútny prírastok spotreby je vždy menší ako východiskové zvýšenie dôchodku.

Spotrebný plán a hypotéza racionálnych očakávaní

Každý spotrebiteľ uvažuje o svojej budúcej spotrebe rôzne. Vytvárajú si tzv. spotrebný plán. Autori tejto hypotézy predpokladajú, že spotrebitelia si volia spotrebný plán, podľa toho, či predpokladajú, že sa ich deti budú vedieť o seba postarať. Mladé rodiny majú vysokú spotrebu v porovnaní s pracovným dôchodkom. Keďže predpokladajú, že v budúcnosti sa ich dôchodok zvýši, budú si viac požičiavať. V strednom veku nastáva zníženie spotreby, keďže si domácnosti budú vytvárať úspory na obdobie odchodu do dôchodku.

Úspory a ich vzťah k disponibilnému dôchodku

Úspory domácností predstavujú to, čo zostane z bežného príjmu po uhradení výdavkov na bežnú spotrebu. Úspory (S) predstavujú tú časť dôchodku, ktorá sa nespotrebuje : S = Y - C, Y = C + S, C = Y - S.

Úspory - označujeme ich “S“ z anglického slova saving a predstavujú tú časť disponibilných príjmov, ktoré domácnosti nespotrebujú, ale ich odložia pre budúce použitie tzv. budúcu spotrebu. Najdôležitejším činiteľom, ktorý ovplyvňuje výšku úspor, je výška DI domácností. Pri úsporách predstavuje ako odmenu za ich tvorbu úroková miera, ak sa zvýši, zvýši sa aj S alebo DI. Ak sa dôchodok zvýši, zvýši sa aj spotreba a po prekročení určitej úrovne dôchodku sa začne na spotrebu používať len jeho časť a ostatná pripadne na úspory. Uspory su fciou dochodku. Ak rastie dochodok, rastu aj uspory a ich podiel na dochodku sa zvysuje. Uspory su rastucou fciou dochodku. Ludia s nizkym dochodkom nesporia. Ak maju moznost pozicat si, maju zaujem o negativne uspory, teda minaju viac ako zarobia, Uspory predstavuju nespotrebovanu cast dochodku.

Prečítajte si tiež: Ekonomické dopady spotreby a disponibilného dôchodku

Funkcia úspor

Vzťah medzi úsporami a dôchodkom opisuje funkcia úspor: S= f(Y). Úspory sú funkciou dôchodku. Ak rastie dôchodok, rastú aj úspory a ich podiel na dôchodku sa zvyšuje. Úspory sú rastúcou funkciou dôchodku. Ľudia s nízkym dôchodkom nesporia. Ak majú možnosť požičať si, majú záujem o negatívne úspory, teda míňajú viac ako zarobia.

Sklon k spotrebe a sklon k úsporám

Na kvantifikáciu vzájomných vzťahov medzi dôchodkom, úsporami a spotrebou nám slúžia dva ukazovatele:

1. sklon k spotrebe = C/DI (podiel, ktorý znázorňuje akú veľkú časť zo svojho DI domácnosť použije na nákup tovarov a služieb)
2. sklon k úsporám = S/DI (podiel, ktorý predstavuje, akú časť zo svojho DI domácnosť usporí)

Súčet sklonu k spotrebe a k úsporám sa rovná 1. Pre potreby hospodársko-politických opatrení ekonómov zaujímajú viac hraničné (dodatočné, prírastkové) veličiny sklonu k úsporám a spotrebe (MPC, MPS). Hovoria, v akom pomere domácnosť delí svoj dodatočný peňažný dôchodok na spotrebu a úspory:

1. Hraničný sklon k spotrebe (MPC) = C / DI Vyjadruje o koľko sa zmení spotreba (C) ak dôchodok vzrastie alebo klesne o 1 peňažnú jednotku.
2. Hraničný sklon k úsporám (MPS) = S / DI Vyjadruje o koľko sa zmenia úspory (S) ak dôchodok vzrastie alebo klesne o 1 peňažnú jednotku.

Každá dodatočná jednotka dôchodku sa musí rozdeliť medzi spotrebu a úspory. Národné hospodárstvo pozostáva z obrovského počtu domácností, preto ekonómovia pracujú s odhadnutými priemernými veličinami MPC a MPS.

Investície a ich vplyv na ekonomiku

Investície môžeme charakterizovať ako sumu kapitálových výdavkov vynaložených na získanie konkrétneho aktíva s cieľom získať v budúcnosti zisk. Predstavujú teda plánované zvýšenie reálneho kapitálu a zásob podniku. Investície domácností predstavuje napr. investícia do nehnuteľností.

Investície môžeme rozdeliť z rôznych hľadísk a to:

• Podľa toho, do ktorej časti aktív investujeme:
  • Hmotné/vecné, ktorých výsledkom je DHM (pozemky, budovy…)
  • Nehmotné, ako je nákup licencií, patentov, know - how, ktoré tvoria NIM.
  • Finančné, ktorých cieľom je nákup rôznych cenných papierov.
• Z hľadiska obratu majetku a viazanosti kapitálu:
  • Investície do stálych aktív (pozemky, budovy - sporenie na aktíva)
  • Investície do obežných aktív (zásob, pohľadávok, krátkodobého finančného majetku)
• Z časového hľadiska:
  • Dlhodobé
  • Krátkodobé

Okrem toho poznáme tiež tzv. hrubé investície. Hrubé investície = obnovovacie (reštitučné) + čisté (netto, rozvojové): I = Io + Ic, kde Io - sú určené na zlepšenie, rozšírenie alebo zvýšenie výrobnej kapacity existujúcich investičných statkov a Ic - výdavky na nákup nových investičných statkov = rozdiel hrubých investícii a odpisov. (Ic = I - odpisy). Vychádza sa z predpokladu, že odpisy = Io (obnovovacím investíciám).

Vzťah úspor a investícií

Úspory predstavujú potencionálny zdroj na financovanie investícií, lebo je to tá časť dôchodku, ktorá nebola použitá na spotrebu, a teda môže byť použitá na investovanie.

Efekty plynúce z investícií:

• Dôchodkový efekt investícií - spočíva v podpore predaja kúpyschopného dopytu
• Kapacitný efekt investícií - spočíva v ekonomickom raste

Podstata investícií spočíva v tom, že očakávané výnosy z investícií musia byť vyššie ako samotné náklady na investíciu vynaložené. Tieto vynaložené náklady ovplyvňuje cena kapitálového statku a úroková miera. Investície vyvolávajú rast HDP a zároveň predstavujú vyšší prírastok výstupu ekonomiky ako je samotná hodnota investície.

Investičný multiplikátor

Investičný multiplikátor [ m ] je to koeficient, ktorý vyjadruje koľkokrát sa zvýši výstup ekonomiky ak sa investície zvýšia o 1 jednotku. Môže priniesť niekoľko násobne vyšší efekt v podobe prírastku HDP. Platí: Čím menej domácností sporí, tým je multiplikačný efekt investícií väčší; vyjadrené zo vzťahu m = 1 / MPS.

Prírastok investícií v praxi znamená zvýšenie objemu výroby v podnikoch vyrábajúcich investičné statky, toto zvýšenie výroby si vyžaduje zamestnať dodatočné pracovné sily. Týmto dôjde k vyplácaniu dodatočných dôchodkov, z ktorých sa dá 2/3 na spotrebu a 1/3 sa usporí. Tieto nákupy vyvolajú rast agregátneho dopytu, na základe ktorého výrobcovia opäť rozšíria výrobu po požadovaných výrobkoch a zamestnajú ďalších pracovníkov. Dôchodky, ktoré im vyplatia, sa použijú obdobným spôsobom ako v predchádzajúcom prípade. Na tento prírastok výroby opäť zareagujú výrobcovia spotrebných tovarov, zamestnajú dodatočných pracovníkov a celý proces tvorby prírastkov dôchodkov, agregátneho dopytu a HDP sa niekoľkokrát opakuje. Multiplikačný efekt investícií sa vyčerpá, keď suma dosiahnutých úspor sa bude rovnať výške prírastku investícií, ktorý tento celý multiplikačný reťazec vyvolal. Toto celé funguje pod podmienkou, že výrobcovia majú voľné výrobné kapacity a môžu získať nové pracovné sily.

Investičný akcelerátor

Investičný akcelerátor vyjadruje to, že prírastok dôchodkov znamená rast dopytu a ten vyvolá dopyt po investíciách.

Význam spotrebnej funkcie v ekonómii

Spotrebné funkcie majú významný dopad na ekonomickú politiku a prognózy. Na základe odhadov spotrebných funkcií môžu ekonómovia predpovedať, ako sa zmení spotreba v reakcii na zmeny v dôchodkoch, dane, úrokoch a iných faktoroch. Spotrebná funkcia je kľúčovým konceptom v ekonometrii a ekonomickej analýze. Jej pochopenie a modelovanie pomáhajú ekonómom lepšie porozumieť správaniu spotrebiteľov a predvídať ekonomické trendy.

tags: #makroekonomia #spotreba #disponibilny #dochodok #vztah