Spotreba a disponibilný dôchodok: Vzájomný vzťah a jeho dopad na ekonomiku

Spotreba, úspory a investície sú kľúčové prvky, ktoré významne ovplyvňujú fungovanie ekonomiky ako celku. Medzi týmito prvkami zohráva dôležitú úlohu vzťah medzi spotrebou a disponibilným dôchodkom. Tento článok sa zameriava na analýzu tohto vzťahu, jeho determinanty a dopady na ekonomiku.

Význam spotreby a úspor pre ekonomiku

Celkové úspory a investície patria medzi najdôležitejšie makroekonomické veličiny, ktoré ovplyvňujú tempo ekonomického rastu, HDP a zamestnanosť. Spotreba tvorí najväčšiu časť HDP a zahŕňa konečnú spotrebu domácností a konečnú spotrebu štátu. Jej súčasťou sú statky dlhodobej spotreby (vybavenie domácností, autá), statky krátkodobej spotreby (potraviny, odevy, energia) a služby (bývanie, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, rekreácia).

Spotrebná funkcia a jej vzťah k dôchodku

Vzťah medzi spotrebou a dôchodkom je vyjadrený pomocou spotrebnej funkcie:

C = f(Y)

kde:

Prečítajte si tiež: Spotreba ako funkcia príjmu

• C - spotreba
• Y - dôchodok

Ak rastie disponibilný dôchodok, rastie aj dopyt po spotrebných statkoch. Spotreba je teda funkciou dôchodku. Podľa Keynesovho základného psychologického zákona, spotreba rastie vždy, ak rastie dôchodok, ale absolútny prírastok spotreby je vždy menší ako východiskové zvýšenie dôchodku. Znamená to, že ak spotrebiteľovi rastie dôchodok, zvýši sa aj jeho spotreba. Spotreba je klesajúcou funkciou dôchodku.

Soukop tvrdí: „Spotreba má v uzavretej ekonomike podľa Keynesa dve základné zložky. Prvou zložkou je autonómna spotreba (Ca), jej výška je nezávislá na veľkosti disponibilného dôchodku domácností. I pri nulovom disponibilnom dôchodku domácnosti predsa len niečo spotrebúvajú, napr. základné potraviny. Zdrojom financovania sú skoršie úspory. Druhou zložkou je tzv. indukovaná spotreba (c YD), ich výška závisí na disponibilnom dôchodku domácností. Potom možno spotrebnú funkciu vyjadriť rovnicou: C = Ca + cYD (Soukop et al, 2007, s.

Spotrebná funkcia podľa Samuelsona vyjadruje vzťah medzi úrovňou disponibilného dôchodku a domácností. usporia, bude hraničný sklon k spotrebe nulový. Pokiaľ spotrebujú celý dodatočný dôchodok, hraničný sklon k spotrebe sa bude rovnať jednej. (Samuelson et al, 1992, s.

Úspory a ich závislosť od dôchodku

Úspory (S) predstavujú tú časť dôchodku, ktorá sa nespotrebuje:

S = Y - C

Prečítajte si tiež: Príjem vápnika u seniorov: Odporúčania

alebo

Y = C + S

C = Y - S

Vzťah medzi úsporami a dôchodkom opisuje funkcia úspor:

S = f(Y)

Prečítajte si tiež: Vzťah spotreby a príjmu

Úspory sú funkciou disponibilného dôchodku. Ak rastie dôchodok, rastú aj úspory a ich podiel na dôchodku sa zvyšuje. Úspory sú rastúcou funkciou dôchodku. Ľudia s nízkym dôchodkom zvyčajne nesporia. Ak majú možnosť požičať si, majú záujem o negatívne úspory, teda minú viac ako zarobia. Úspory predstavujú nespotrebovanú časť dôchodku.

Grafické znázornenie vzťahu spotreby a úspor k disponibilnému dôchodku

Pomocou priamky zvierajúcej uhol 45 stupňov je možné zistiť, či výdavky na spotrebu sú väčšie alebo menšie ako disponibilný dôchodok:

• Bod A - negatívne úspory (výdavky na spotrebu sú vyššie ako disponibilný dôchodok)
• Bod B - výdavky na spotrebu sa rovnajú disponibilnému dôchodku (bod leží na priamke uhla 45 stupňov)
• Body C, D, E, F - pozitívne úspory (výdavky na spotrebu sú nižšie ako disponibilný dôchodok)

Hraničný sklon k spotrebe a hraničný sklon k úsporám

Vzťah medzi spotrebou (C) a dôchodkom (Y), vyjadrený ako C/Y, sa nazýva sklon k spotrebe. Vyjadruje podiel spotreby na dôchodku.

Pomer medzi prírastkom spotreby a prírastkom dôchodku sa nazýva hraničný sklon k spotrebe. Hraničný sklon k spotrebe (c) je dodatočné množstvo, ktoré ľudia spotrebujú, nám ako sa zmení spotreba, pokiaľ sa zmení disponibilný dôchodok o jednotku. (Soukop et al, 2007, s.

Faktory ovplyvňujúce spotrebu domácností

Okrem disponibilného dôchodku existuje množstvo ďalších faktorov, ktoré ovplyvňujú spotrebu domácností:

• Očakávania: Každý spotrebiteľ uvažuje o svojej budúcej spotrebe rôzne a vytvára si tzv. spotrebný plán. Autori tejto hypotézy predpokladajú, že spotrebitelia si volia spotrebný plán, podľa toho, či predpokladajú, že sa ich deti budú vedieť o seba postarať. Mladé rodiny majú vysokú spotrebu v porovnaní s pracovným dôchodkom. Keďže predpokladajú, že v budúcnosti sa ich dôchodok zvýši, budú si viac požičiavať. V strednom veku nastáva zníženie spotreby, keďže si domácnosti budú vytvárať úspory na obdobie odchodu do dôchodku.
• Štátna politika: Výdavky domácností značne ovplyvňuje štátna politika. Výdavky slovenských domácností boli v minulosti deformované, t.j. výdavky boli vybavované štátom, takže domácnosť nepotrebovala až toľko zdrojov peňazí v hotovosti na spotrebu.
• Naturálne príjmy: Veľkosť peňažných výdavkov ovplyvňujú aj naturálne príjmy domácností.
• Spotrebiteľské preferencie: Preferencie spotrebiteľov sa menia v čase a sú ovplyvnené rôznymi faktormi, ako sú reklama, móda, kultúra a spoločenské normy.
• Úrokové sadzby: Vyššie úrokové sadzby motivujú k sporeniu a znižujú spotrebu, zatiaľ čo nižšie úrokové sadzby podporujú spotrebu.
• Inflácia: Vysoká inflácia znižuje reálnu hodnotu dôchodkov a úspor, čo môže viesť k zníženiu spotreby.
• Dostupnosť úverov: Ľahšia dostupnosť úverov umožňuje domácnostiam financovať spotrebu aj v prípade, že nemajú dostatočný disponibilný dôchodok.

Spotreba a disponibilný dôchodok v kontexte Slovenskej republiky

V Slovenskej republike sa realizuje zisťovanie o príjmoch, výdavkoch a spotrebe súkromných domácností prostredníctvom Výberového zisťovania o rozpočtoch domácností (VZBD). V roku 2004 boli aplikované odporúčania Eurostatu pre aplikáciu do VZBD členských štátov v našom systéme vykazovania. Do roku 2012 sa realizovalo zisťovanie o príjmoch, výdavkoch a spotrebe súkromných domácností, v rokoch 2013 a 2014 sa vykonávalo len zisťovanie o príjmoch domácností v prvom štvrťroku. Ďalšie zisťovanie o príjmoch, výdavkoch a spotrebe domácností sa realizovalo v roku 2015. Údaje za roky 2013 a 2014 boli odhadnuté mikrosimulačnou metódou na základe údajov z výberového zisťovania VZBD za rok 2012 s použitím dostupných externých informácií, prognóz a odborných odhadov demografických, sociálnych a ekonomických ukazovateľov pre roky 2013 a 2014. V rokoch 2016 a 2017 sa zbierali len údaje o príjmoch domácností v prvom štvrťroku. V roku 2014 bol implementovaný redizajn VZBD (aplikovaný vo VZBD 2015). Cieľom redizajnu bolo zlepšenie kvality zisťovania, zníženie záťaže respondentov a modernizácia zberu údajov prispôsobená európskym trendom. Zmeny sa okrem iného týkali aj úpravy dotazníka, zmeny metodiky pri zisťovaní veľkých pravidelných výdavkov domácností a pri zisťovaní nákupov vybraných položiek do zásoby. Výberovou jednotkou bol byt. Adresné zoznamy domácností v trvalo obývaných bytoch slúžia ako podpora výberu jednotiek. Spravodajskou jednotkou podľa VZBD je súkromná domácnosť. Za člena domácnosti sa považovala každá osoba, ktorá spĺňala vyššie uvedené podmienky, bez ohľadu na rodinný vzťah. Do zisťovania boli zahrnuté osoby, ktoré žijú v domácnosti len dočasne (najmenej šesť mesiacov) a spĺňajú podmienku spoločného hospodárenia (stravovanie a bývanie). Zisťovanie nezahŕňalo kolektívne domácnosti, ako sú kláštory, väznice, internáty, domovy dôchodcov, nemocnice atď.

Príjmy a výdavky domácností

Hrubý peňažný príjem predstavuje sumu všetkých peňažných príjmov každého člena v domácnosti, napr. mzdy (vrátane dane z príjmu a povinného sociálneho poistenia, t. j. príspevkov do zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne), príjmy z družstiev, finančná suma, ktorú živnostník poskytol z vlastného podnikateľského príjmu na potreby domácností, sociálne príjmy, prijaté finančné dary, odškodnenie od poisťovní, ceny z lotérií, príjmy z obnoseného oblečenia atď. Čistý peňažný príjem sa vypočíta z hrubého peňažného príjmu odpočítaním dane z príjmu a povinného sociálneho poistenia (t. j. Príjem v naturáliách predstavuje súčet spotreby v naturáliách a darov v naturáliách. Spotrebné výdavky predstavujú sumu výdavkov vynaložených na tovary a služby. Celkový disponibilný príjem domácnosti sa vypočíta ako súčet zložiek hrubého osobného príjmu všetkých členov domácnosti plus zložky hrubého príjmu na úrovni domácnosti (napr. príjem z prenájmu majetku alebo pozemku, pravidelné prijaté prevody medzi domácnosťami) mínus pravidelné dane z majetku, pravidelné vyplácané prevody medzi domácnosťami (napr. Ekvivalizovaná stupnica sa používa na výpočet ekvivalizovanej veľkosti domácnosti. Ekvivalizovaný disponibilný príjem sa vypočíta ako disponibilný príjem domácnosti delený ekvivalizovanou veľkosťou domácnosti. Miera ohrozenia chudobou je podiel osôb s ekvivalentným disponibilným príjmom pod 60 % národného mediánu ekvivalentného príjmu. Tento ukazovateľ je definovaný pre rôzne skupiny osôb a domácností.

• Príjem zamestnanca v hotovosti alebo v naturáliách - premenná predstavuje príjem zamestnanca, ktorý dostáva príjem za výkon na základe existencie pracovnoprávneho vzťahu (štátnozamestnanecký vzťah, služobný vzťah a členský vzťah) vo forme mzdy, platu, odmeny za vykonanú prácu a iných druhov odmien, ktoré sa považujú za príjem zo závislej činnosti.
• Príjem zamestnanca v naturáliách - od roku 2007 premenná zahŕňa zložky príjmu súvisiace so služobným vozidlom a príslušné náklady (napr. pohonné látky zadarmo, poistenie vozidla, príslušné dane a poplatky) poskytované na osobné použitie a aj iné naturálne zložky, ktoré zamestnávateľ poskytol zamestnancovi v predchádzajúcom kalendárnom roku (napr.
• Dávky pre invalidov - v rámci premennej sa zbierajú informácie o invalidnom dôchodku, príspevku pre osoby so zdravotným postihnutím, pravidelných a jednorazových finančných príspevkoch na kompenzáciu a iných pravidelných a jednorazových peňažných dávkach (napr.
• Dávky v chorobe - do dávok v chorobe sa zahŕňa nemocenské, ošetrovné, iné peňažné dávky, napr.
• Dávky pozostalým - premenná zahŕňa vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok, pohrebný príspevok a iné pravidelné a jednorazové peňažné dávky (napr.
• Príspevky súvisiace s rodinou/deťmi - príspevky súvisiace s rodinou/deťmi poskytujú finančnú podporu domácnostiam na výchovu detí.
• Príspevky súvisiace so vzdelávaním - premenná pozostáva z grantov, štipendií a inej pomoci na vzdelávanie, ktorú dostávajú študenti.
• Sociálne vylúčenie inde neklasifikované - premenná zahŕňa pomoc v hmotnej núdzi, štipendiá (prospechové štipendium pre študentov stredných a základných škôl a študentov školiacich stredísk) a iné peňažné dávky (jednorazové alebo pravidelné peňažné dávky poskytované domácnosti, ktoré sa podieľajú na výdavkoch obce alebo inej organizácie).
• Príjem z prenájmu majetku alebo pozemku - príjem z prenájmu majetku alebo pozemku sa vzťahuje na príjem získaný z prenájmu majetku, napr.
• Hodnota tovaru vyrobeného na vlastnú spotrebu - premenná sa vzťahuje na potraviny a nápoje vyrobené a spotrebované v rámci tej istej domácnosti.
• Pravidelné peňažné prevody medzi domácnosťami - zbierajú sa informácie o ročnej sume, ktorú domácnosti zaplatili počas posledného kalendárneho roka iným domácnostiam alebo jednotlivcom, ako napr.
• Príspevky do individuálnych súkromných dôchodkových plánov - premenná príjmu zahŕňa príspevky do individuálnych dôchodkových plánov súvisiacich so starobou, pozostalými, chorobou, invaliditou a nezamestnanosťou, napr. na základe zmluvy s doplnkovými dôchodkovými plánmi (III.
• Dôchodky z individuálnych súkromných plánov - zahŕňa dôchodok vyplácaný z individuálneho dôchodkového plánu na základe dôchodkového poistenia, ktoré si jednotlivci uzatvorili z vlastnej iniciatívy, nezávisle od svojich zamestnávateľov (III.
• Mäso v jatočnej hmotnosti je hmotnosť zabitého mäsa bez kostí.

Trendy v spotrebe

Analýza údajov VZBD umožňuje sledovať trendy v spotrebe slovenských domácností a identifikovať faktory, ktoré ju ovplyvňujú. Medzi najvýznamnejšie trendy patrí:

• Rast spotreby v dôsledku rastu disponibilného dôchodku: S rastom ekonomiky a zvyšovaním miezd rastie aj disponibilný dôchodok domácností, čo sa prejavuje v raste spotreby.
• Zmeny v štruktúre spotreby: S rastom životnej úrovne sa mení aj štruktúra spotreby domácností. Zvyšuje sa podiel výdavkov na služby, rekreáciu a vzdelávanie, zatiaľ čo podiel výdavkov na základné potreby, ako sú potraviny a odevy, klesá.
• Vplyv demografických zmien: Demografické zmeny, ako je starnutie populácie a znižovanie počtu členov v domácnostiach, ovplyvňujú aj spotrebu. Starší ľudia majú odlišné spotrebiteľské preferencie ako mladí ľudia a menšie domácnosti majú odlišné potreby ako veľké rodiny.

tags: #spotreba #a #disponibilný #dôchodok #vzťah