Malíková striedavá starostlivosť a násilie v rodine: Skryté dopady a hľadanie riešení

Domáce násilie predstavuje závažný celospoločenský problém, ktorý má mnoho podôb a skrytých dôsledkov. Často sa spája s pocitom moci a kontroly, ktoré páchateľ nad obeťou získava. Pandémia COVID-19 a s ňou spojené obmedzenia priniesli nové výzvy a riziká pre osoby žijúce v násilných vzťahoch. Tento článok sa zaoberá problematikou domáceho násilia v kontexte striedavej starostlivosti o deti, pričom analyzuje mechanizmy, ktoré násilníci používajú na udržanie kontroly, a tiež stratégie, ktoré obete môžu využiť na únik z násilného prostredia.

Izolácia ako nástroj násilníka

Snahou každého páchateľa násilia je izolovať ženu od vonkajšej podpory, informácií a možností pomoci. Páchateľ chce, aby žena nevychádzala von, najmä ak ju zbije. Existujú prípady, keď muž nepustil ženu von dva týždne, kým sa jej nezahojili zranenia. Pre páchateľov násilia sú súčasné podmienky „najideálnejšie“, aby ich násilie mohlo byť intenzívnejšie, zákernejšie, brutálnejšie a najmä skrytejšie. Skryté tak ostáva nielen násilie, ale aj jeho dôsledky. K tomu sa pridáva aj neistota, pokiaľ ide o budúcnosť, čo predstavuje absolútnu rozbušku.

Páchateľ potrebuje mať pocit, že má moc nad druhými, a násilie mu tento pocit moci pomáha dosiahnuť. Každý páchateľ násilia si potrebuje vytvoriť ideálne podmienky na to, aby mohol beztrestne robiť to, čo chce. To znamená, aby nebol pristihnutý pri násilí, aby o tom neboli dôkazy, aby to v rodine zostalo tajomstvom, aby o tom žene zabránil hovoriť a aby mal pod kontrolou nielen jej telo, ale aj myseľ. Chce ju odstrihnúť od rodiny, od vonkajšej podpory, od priateľov. V takejto situácii si žena snaží vytvárať ostrovy normálnosti, slobody, úniku, hľadá podporu, ktorú páchateľ systematicky likviduje.

Príkladom takejto kontroly môže byť sledovanie a monitorovanie pohybu žien cez aplikácie, po ktorom nasledovali nekonečné výsluchy o tom, prečo sedem minút stála pri smetiakoch, s kým tam bola a čo robila. Alebo rituálne večerné vypočúvanie, s ktorými mužmi sa počas dňa stretla, a každodenné prisahanie na kríž, že s nikým nič nemala. Stretávame sa s prípadmi, keď muži viedli doslova dochádzku žien domov. Tú potom pravidelne porovnávali s evidenciou ich dochádzky v práci, ktorú im museli nosiť odfotenú.

Presvedčenie o práve na násilie

Podľa skúseností odborníkov je každý páchateľ presvedčený o tom, že má právo tak konať. Je presvedčený, že je oprávnený ženu vychovávať, „trénovať“ a trestať. Vychádza to z presvedčenia násilných mužov, že vedia, ako sa má správať správna žena a správna matka, kde je jej miesto, čo všetko má dodržiavať, ako má vyzerať a čo má hovoriť. Ten predobraz je však nereálny a nesplniteľný. Navyše, vysoké nároky má muž len na ženu, nie na seba. Ona má byť poslušná a čakať ho doma, keď príde, ale on je slobodný a chodí si, keď chce a kam chce. A ak sa ho žena opováži spýtať, kde bol alebo kedy príde, tak to berie ako zásah do svojich práv a do súkromia. Používa dvojaký meter. Chce dosiahnuť absolútnu poslušnosť ženy, pričom konečným cieľom je moc a kontrola nad ňou.

Prečítajte si tiež: Domáce Násilie v Dobe Pandémie

V niektorých rodinách a spoločenstvách je ešte stále tolerované, že muži kontrolujú svoju ženu a o všetkom rozhodujú. A keď sa žena nespráva tak, ako si to muž predstavuje, má právo ju potrestať, lebo on sa na to cíti byť oprávnený. Ustanovil v rodine nejaký morálny kódex a pravidlá a žena ich má dodržiavať. Žiadnej žene v histórii sa však zatiaľ nepodarilo týmto požiadavkám vyhovieť. Takýto muž napríklad chce, aby žena sedela doma, nikam nechodila a starala sa o deti, ale zároveň chce, aby domov nosila 1 500 eur mesačne, inak je podľa neho príživníčka. Nedá sa mu vyhovieť a žena je nakoniec vždy vinná a potrestaná. Násilník navyše nepotrebuje dôvod na to, aby bol násilný.

Sexuálne násilie ako nástroj kontroly

Sexuálne násilie sa určite prekrýva s domácim násilím, ale nie je prítomné v každom násilnom vzťahu. Je to veľká zbraň na kontrolu ženy, na jej poníženie, keď jej muž nedá vydýchnuť napríklad ani večer. Súvisí to aj s presvedčením, že žena je vlastníctvo muža a že má napĺňať jeho očakávania a potreby.

Ženy vám naozaj porozprávajú, ako ich muž zbil a ako im nadával, ale stále majú ostych hovoriť o sexuálnom násilí. V mnohých prípadoch to pri prvých rozhovoroch väčšinou vôbec nepadlo. Ale keď už nám žena dôverovala, prišlo na rad aj sexuálne násilie. Je to však individuálne. Môžete so ženou hovoriť pol roka, no je to pre ňu také veľké tabu, hanba a poníženie, že to z nej vyjde až po mesiacoch. A potom sú ženy, ktoré o tom budú hovoriť otvorene už na prvom stretnutí.

Pomoc obetiam násilia

Polícia dokáže veľmi veľa. Môže napríklad okamžite konať a na desať dní páchateľa vykázať z domácnosti. Keď sa žena odhodlá a zavolá políciu, mali by konať v tej chvíli. Niekedy sa však stane, že aj keď žena zavolá políciu, muža nevykážu, ale prejdú dni, týždne a ona je s ním naďalej zavretá v byte. On však už vie, že zavolala políciu a požiadala o jeho vykázanie, takže môže byť úplne odbrzdený a môže sa chcieť žene pomstiť.

Počas nich má žena možnosť obrátiť sa na súd a požiadať o nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze vstupu muža do spoločného obydlia a o zákaze priblíženia sa násilného muža k žene. V takomto prípade trvajú účinky vykázania až dovtedy, kým o návrhu ženy nerozhodne súd. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie, zákaz vstupu do obydlia môže trvať aj niekoľko mesiacov, prípadne aj rokov. A to až do času, kým súd v riadnom konaní nerozhodne.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Funguje to tak, že žena privolá políciu, tá príde, vyzve násilného človeka, aby si vzal nevyhnutné veci, odovzdal kľúče a odišiel z domácnosti. Dostane tiež pokyn, že sa doma nemá zdržiavať. Ak tam má veci, ktoré potrebuje k práci, má si ich vziať. Policajtom musí oznámiť miesto svojho pobytu, aby mu tam mohli doručovať písomnosti. Ak by potom potreboval niečo z bytu, nemôže si po to ísť osobne. Žena mu môže veci zbaliť a odovzdať tomu, kto mu ich doručí. Žena zavolá na políciu, že podala žiadosť o vykázanie. Oni mužovi oznámia, že lehota sa predĺžila a on už sa do toho bytu nemôže vrátiť.

Vplyv pandémie na striedavú starostlivosť a násilie

Striedavá starostlivosť by mala ďalej fungovať tak ako doteraz a epidémia by na nej nemala nič meniť. Existujú však výnimky, napríklad situácie, keď by dieťaťu mohla hroziť bezprostredná ujma. Napríklad ak má dieťa alebo rodič nariadenú povinnú izoláciu - najmä v prípade karantény z dôvodu diagnostikovania ochorenia COVID-19, nariadenej karantény v dôsledku ich príchodu zo zahraničia alebo v prípade, ak sa dieťa alebo rodič, s ktorým dieťa žije v spoločnej domácnosti, dostali do kontaktu s osobou, ktorej bolo diagnostikované toto ochorenie.

Keďže deti nechodia do školy, niektorí rodičia to začínajú zneužívať na svojvoľnú úpravu styku mimo rozhodnutia súdu. A to nielen pri striedavej starostlivosti, ale celkovo pri styku detí s otcom alebo matkou. Napríklad si povedia: Však keď ráno dieťa nejde do školy, tak ho priveziem, kedy chcem.

Na to, aby mohla striedavá starostlivosť fungovať bez vážnejších negatívnych dosahov na deti v budúcnosti, by mala medzi rodičmi fungovať aspoň základná komunikácia a základný slušný vzťah. Bývalí partneri by mali vedieť oddeliť svoje problémy, aj tie nedoriešené a neuzavreté, od svojho vzťahu s deťmi a od rodičovstva. Ak si jeden z rodičov cez deti vybíja svoju nevraživosť voči druhému rodičovi, stačí mu byť s dieťaťom od piatka do nedele a nepotrebuje na to striedavú starostlivosť. Ak rodičia vedia komunikovať, dohodnúť sa, vymieňať si informácie a chcú, aby ich deti netrpeli ich nevydareným vzťahom, nepotrebujú, aby im do výchovy a styku s deťmi zasahovali súdy, pretože sú schopní dohodnúť sa aj bez nich. Na to však treba dvoch.

Podľa skúseností odborníkov súdy ani sociálku nezaujíma násilie, ktoré matka zažívala zo strany otca. Pritom dnes už máme v zákone o rodine ustanovenie, že pri zverovaní detí do osobnej starostlivosti by sa malo prihliadať aj na to, či bol jeden z rodičov násilný voči druhému. Ale často sa na to neprihliada, aj preto, že ženám sa nedarí dokázať násilie zo strany partnera. Násilník sa ospravedlňuje tým (ale robia to aj ľudia, ktorí by mali stáť na strane ženy a detí), že veď bol násilný len k svojej žene a detí sa ani nedotkol.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Deti sú veľmi ovplyvniteľné oboma týmito faktormi. O nikom nemôžeme hovoriť, že je dobrý rodič, ak vystavuje svoje deti pohľadu na to, ako fyzicky alebo psychicky týra druhého rodiča. Aj sledovanie násilia na druhom rodičovi je vážne psychické týranie dieťaťa a spôsobuje mu to vážnu traumu. Ak sa žene nepodarí dokázať, že jej partner bol násilný, deti môžu skončiť v striedavej starostlivosti a týranie môže pokračovať alternatívnym spôsobom. Otec detí už síce nemá kontrolu nad ženou, no snaží sa ju kontrolovať prostredníctvom detí. Ak sú deti posledným mostom, ktorý vedie k žene, tak po ňom bude chodiť. Bude sa snažiť ničiť ich puto a jej obraz v očiach detí, bude znižovať jej rodičovskú autoritu, zosmiešňovať ju, porušovať režim alebo diéty detí alebo nabádať deti k neposlušnosti voči druhému rodičovi.

Rozhovory s ľuďmi, ktorí vyrastali v striedavej starostlivosti a dnes sú už dospelí, poukazujú na to, že to bolo veľmi zlé obdobie ich života, a ak by o tom dnes mohli rozhodnúť, dali by prednosť domovu u jedného z rodičov. Bolo to pre nich náročné nemať jedno miesto, stále sa presúvať, byť stále zbalený, chodiť inou cestou do školy, mať iné pravidlá u rodičov, iný režim, aj keď rodičia bývali pomerne blízko. Deti to vykoreňuje.

Body zlomu a rozhodovanie o ukončení násilného vzťahu

Epidémia môže pozitívne ovplyvniť rozhodovanie žien v násilných vzťahoch. Výsledky výskumov ukazujú, že s každou ženou sa dá identifikovať bod zlomu, ktorý upevňuje a urýchľuje jej rozhodnutie o odchode. Bod zlomu je v tomto prípade udalosť, ktorá funguje ako akcelerátor a mení jej pohľad na seba, na partnera, na vzťah. Začína partnera vidieť takého, aký je, a nie takého, akého by ho chcela mať. Súčasne prichádza k poznaniu, že násilný partner sa nikdy nezmení, a prestane sa na túto nádej upínať. Takou udalosťou môže byť napríklad situácia, keď na ženu vážne zaútočil pred deťmi alebo keď vážne zranil dieťa. Keď teraz budú ženy aj muži prichádzať o prácu a bude sa zvyšovať intenzita a závažnosť násilia, môže to viesť k tomu, že žena zažije veľa takýchto bodov zlomu vo veľmi krátkom čase. O tomto sa však dozvieme až vtedy, keď ženy budú môcť v bezpečí rozprávať o tom, čo sa stalo. Niektorým ženám teda môže epidémia „pomôcť“ dospieť k definitívnemu rozhodnutiu o ukončení násilného vzťahu. Budú to však najmä ženy s vysokou mierou sociálnej podpory, tie, ktoré sú finančne sebestačné, ktorých partneri budú vykázaní alebo ktoré majú kam ísť. Potom tu máme skupinu žien, ktoré nemajú kam ísť. Nemajú prácu, nemajú našetrené peniaze ani podporu rodiny a blízkych. Tam je to oveľa zložitejšie.

A čo týraní muži?

Pod textami o domácom násilí sa pravidelne objavuje otázka: A čo týraní muži? Toto nie je súťaž. Akoby jedno vylučovalo druhé. Akoby sme nedokázali uznať, že násilie môžu zažívať ženy aj muži. Muži, ktorí zažívajú násilie od svojich partneriek, to majú tiež zložité.

tags: #malikova #striedaava #starostlivost #nasilie #v #rodine