
Situácia, keď sa rodič ocitne vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, prináša so sebou množstvo právnych a praktických otázok týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti. Tento článok sa zameriava na analýzu právnych aspektov, možností riešenia a povinností rodičov v takýchto situáciách, s dôrazom na záujem dieťaťa.
Základným princípom je, že samotná skutočnosť, že rodič vykonáva trest odňatia slobody, ho nemôže zbaviť práva na rodinný život a v ňom obsiahnuté právo na styk s dieťaťom. Toto právo je chránené Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Právo na rodinný život nie je absolútne a môže byť obmedzené. Výkon trestu odňatia slobody predstavuje výrazné obmedzenie tohto práva. Zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a vykonávacia vyhláška č. 368/2008 Z. z. upravujú právo väzňov na kontakt s rodinou.
Odsúdený má právo prijímať návštevu blízkych osôb, teda aj detí, najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní dvoch hodín. Ďalšie podmienky návštev sú upravené v ústavných poriadkoch jednotlivých ústavov na výkon trestu. Návštevy sa spravidla vykonávajú v stredu, štvrtok a piatok, čo môže byť pre blízke osoby, obzvlášť maloleté deti, vzhľadom na pracovné povinnosti resp. povinnú školskú dochádzku, problematické.
Návšteva odsúdeného v ústave s minimálnym a stredným stupňom stráženia sa vykonáva spravidla priamym kontaktom, v ústave s maximálnym stupňom stráženia bezkontaktne prostredníctvom telekomunikačného zariadenia alebo cez perforovanú stavebnú prekážku. Riaditeľ ústavu môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o forme návštevy.
Prečítajte si tiež: Zneužívanie alkoholu mladistvými
Návštevy sa realizujú výlučne na základe iniciatívy odsúdeného formou "pozvánky". Dieťa alebo jeho blízka osoba nemôže sama iniciovať návštevu. Ak odsúdený niektorú blízku osobu na návštevu nepozve, táto osoba sa návštevy zúčastniť nemôže.
Zákon o rodine ukladá rodičom povinnosť sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Súčasťou tejto starostlivosti je aj osobný styk s dieťaťom. Kontakt s dieťaťom je významným predpokladom a základom pre výkon rodičovských práv a povinností.
Pri vážení záujmu dieťaťa o stály kontakt s rodičom so záujmom rodiča o absenciu takéhoto kontaktu by sa malo záujmu dieťaťa prikladať oveľa väčšia váha, ako prianiam rodiča. Ak je to v najlepšom záujme dieťaťa, je opodstatnené prinútiť rodiča, aby bol v kontakte so svojím dieťaťom.
Ak odsúdený rodič odmieta styk s dieťaťom, vynútený styk nemusí byť v najlepšom záujme dieťaťa. Kontakt s rodičom by mal byť spojený s náklonnosťou a emocionálnym teplom, ktoré dieťa potrebuje cítiť.
Skutočnosť, že otec je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, neznamená automatické zrušenie jeho výživnej povinnosti voči dieťaťu. Súd môže rozhodnúť o zmene výšky výživného na základe zmeny pomerov, napríklad ak sa zmenia príjmy otca alebo potreby dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Čo robiť, ak je cudzinec maloletý?
Ak sa zmenia pomery, napríklad príjem otca vo väzbe je nižší ako pred nástupom do väzenia, môže súd rozhodnúť o znížení výživného. Na druhej strane, ak sa zvýšia potreby dieťaťa, napríklad v dôsledku veku alebo zdravotného stavu, môže súd rozhodnúť o zvýšení výživného.
V praxi súd prihliada na to, či je otec vo väzbe pracovne zaradený a aký má príjem. Ak otec nemá žiadny príjem, môže súd rozhodnúť o dočasnom znížení alebo pozastavení výživného.
Ak je jeden z rodičov vo väzbe, druhý rodič má nielen právo, ale aj povinnosť sa o dieťa postarať. Súd pri rozhodovaní v tomto prípade musí prihliadať na záujem dieťaťa.
Ak ani jeden z rodičov nemôže zabezpečiť starostlivosť o dieťa, súd môže rozhodnúť o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti, ktorou sa rozumie osobná starostlivosť inej fyzickej osoby ako rodiča (najmä príbuzného maloletého) alebo pestúnska starostlivosť. Súd pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti uprednostňuje príbuzných dieťaťa, najmä starých rodičov.
V prípadoch, keď je potrebné rýchlo zabezpečiť starostlivosť o dieťa, súd môže nariadiť predbežné opatrenie, ktorým dočasne upraví pomery účastníkov konania. Predbežným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu.
Prečítajte si tiež: Podmienky obmedzenia spôsobilosti
Návrh na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je potrebné podať na miestne príslušný súd v obvode ktorého, má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. V návrhu treba opísať dôvody a všetky skutočnosti, prečo nemôžu rodičia maloletého dieťaťa zabezpečovať jeho starostlivosť. Návrh by mal taktiež obsahovať výšku výživného na maloleté dieťa, ako aj úpravu styku rodičov s maloletým dieťaťom. K návrhu na súd odporúčame priložiť najmä rodný list maloletého dieťaťa, ako aj osôb, ktorým má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, doklady o príjme osôb, ktorým má byť dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, výdavky na domácnosť, kde bude maloleté dieťa žiť, doklady preukazujúce výdavky na maloleté dieťa.
Ak je matka odsúdená na trest odňatia slobody a deti sú u jej matky, otec pracujúci v Česku má právo podať návrh na zmenu rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletým deťom. Súd môže zveriť deti do starostlivosti otca, ak má vytvorené zázemie a je schopný sa o ne postarať.
Ak bol 9-ročný syn zverený do náhradnej starostlivosti starých rodičov a následne opätovne zverený do starostlivosti matky, ale otec a starý otec sa odvolali, matka môže podať návrh na predbežné opatrenie, aby syn mohol u nej zostať až do odvolacieho pojednávania, ak je to v záujme dieťaťa.
Ak sa rodičia nemôžu alebo nechcú starať o dieťa, môže byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti starých rodičov. V takom prípade je potrebné podať návrh na príslušný okresný súd podľa bydliska dieťaťa a preukázať, že je to v záujme dieťaťa.