Práva a povinnosti otca pri starostlivosti o maloleté dieťa

Úvod

Starostlivosť o maloleté dieťa je komplexný proces, ktorý zahŕňa množstvo práv a povinností pre oboch rodičov. V prípade, že rodičia nežijú spolu, je potrebné upraviť výkon týchto práv a povinností tak, aby bol zabezpečený najlepší záujem dieťaťa. Tento článok sa zameriava na práva a povinnosti otca v situácii, keď je dieťa zverené do starostlivosti matky, a to s ohľadom na slovenskú legislatívu a súdnu prax.

Dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

Základným princípom slovenského rodinného práva je snaha o dosiahnutie dohody medzi rodičmi o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Zákonodarca vychádza z presvedčenia, že dohoda, ktorú si rodičia vytvoria sami a ktorá odráža skutočné záujmy a potreby dieťaťa, ako aj rodičov v konkrétnych podmienkach, funguje lepšie ako autoritatívne rozhodnutie súdu. Rodičovskú dohodu upravuje zákon o rodine.

Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Rodičovskú dohodu môžu uzavrieť rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že "nežiť spolu“ neznamená automaticky "nebývať spolu“. Pod výrazom "žiť spolu" sa myslí úroveň a kvalita vzájomného vzťahu medzi rodičmi. V praxi rodičia "nebudú spolu žiť" predovšetkým vtedy ak medzi nimi existujú vážne nezhody, nevytvárajú bezpečné prostredie pre seba navzájom a ani pre dieťa, nepodieľajú sa na úhrade spoločných nákladov, neorganizujú spoločne trávený čas, či nezabezpečujú spoločné potreby.

Rodičovskú dohodu môžu uzavrieť rodičia maloletého dieťaťa ak:

Prečítajte si tiež: Ochrana záujmov detí

  • spolu nežijú: z toho vyplýva, že nezáleží na tom, či sú rodičia dieťaťa manželmi alebo nie. Dôležité je, že spolu nežijú (buď nikdy ani nezačali žiť spolu alebo prestali spolu žiť). Keďže v takejto situácii dieťa nemôže byť s oboma rodičmi súčasne, je potrebné, aby sa rodičia na starostlivosti o dieťa dohodli.
  • rozvádzajú sa alebo
  • spolu nežijú a rozvádzajú sa: v prípade, že rodičia sa rozvádzajú, rodičovskú dohodu je možné uzavrieť aj na čas do rozvodu, najmä ak je predpoklad, že rozvodové konanie bude dlho trvať (napr. jeden z manželov bráni rozvodu, alebo sú skutkové okolnosti komplikované). Zároveň táto dočasná dohoda môže byť v znení, ktoré bude platiť aj po rozvode a súd ju schváli priamo v rozsudku o rozvode. Ak sa rodičia na úprave podmienok starostlivosti o dieťa nedohodnú, rozhodne o nich súd v rozvodovom konaní.

Napriek tomu, že zákon nepredpisuje povinnú písomnú formu rodičovskej dohody, v praxi je písomná forma bežná a zväčša žiadúca. Vytvorená a podpísaná dohoda rodičov je platná. Navyše, rodičia si môžu nechať dohodu schváliť súdom. Súd schvaľuje dohodu rozsudkom a následne sa dohoda stáva vykonateľnou, teda vynútiteľnou súdnou cestou (napr. ak povinný rodič nebude hradiť výživné, odovzdávať dieťa na styk alebo inak porušovať podmienky dohody, oprávnený rodič sa môže dožadovať plnenia povinností súdnou cestou).

Ak sú rodičia aj manželmi, ktorí sa rozvádzajú môžu medzi sebou uzavrieť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Vyhnú sa tak rozhodnutiu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode zo strany súdu.

Pri formulovaní obsahu jednotlivých ustanovení dohôd majú rodičia dostatočnú voľnosť na to, aby sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti dohodli podľa ich špecifických podmienok. V prípade, že rodičia plánujú nechať si svoju dohodu schváliť súdom, mali by už pri jej formulácii myslieť aj na, čo všetko súd posudzuje.

Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a úprava styku otca

V prípadoch, keď sa rodičia nedohodnú, súd rozhodne o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Najčastejšie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, ako to vyplýva aj z poskytnutých informácií. Súd zároveň upraví styk druhého rodiča s dieťaťom.

Prečítajte si tiež: Maloletý a otec: Čo potrebujete vedieť

Úprava styku otca s dieťaťom je nevyhnutná v prípade, že sa rodičia nevedia dohodnúť na tom, kedy a na ako dlho k styku rodiča s dieťaťom dôjde. Úprava styku by mala pokrývať bežné dni pracovného týždňa, dni počas sviatkov a prázdnin, často sa upravuje aj styk počas dní narodenín dieťaťa, poprípade aj ostatných členov rodiny. V prípade, že rodičia rátajú aj s tým, pobyt dieťaťa bude u rodiča, ktorému nie je zverené do osobne starostlivosti viacdňový, poprípade môžu ísť na spoločné viacdňové výlety, môžu sa dohodnúť, že rodič dieťa riadne zbalí. Napríklad: dieťa bude mať so sebou zbalené adekvátne oblečenie na príslušný počet dní, dieťa si so sebou vezme príslušné vybavenie.

Z poskytnutých informácií vyplýva, že v danom prípade bol styk otca s maloletým H. upravený viacerými rozhodnutiami súdu. Napríklad, uznesením zo dňa 18.12.2019, č.k. je otec oprávnený stretnúť sa so synom dňa 25.12.2019 v čase od 14.00 hod. v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod., dňa 29.12.2019 v čase od 14.00 hod. v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod., dňa 02.01.2020 v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod. stretnutie s otcom umožniť. Uznesením zo dňa 01.07.2020, č.k. nepretržite do dňa 02.08.2020 do 17.00 hod. a odo dňa 24.08.2020 v čase od 9.00 hod. do dňa 30.08.2020 do 17.00 hod. dieťa na stretnutie s otcom včas a riadne pripraviť a stretnutie s otcom umožniť.

Je dôležité, aby matka rešpektovala rozhodnutie súdu a umožnila otcovi styk s dieťaťom v rozsahu, ktorý bol určený. Marenie styku otca s dieťaťom môže mať negatívny vplyv na psychický vývoj dieťaťa a môže viesť k súdnym sankciám pre matku.

Vyživovacia povinnosť otca

Okrem práva na styk s dieťaťom má otec aj povinnosť prispievať na jeho výživu. Výška výživného sa určuje na základe odôvodnených potrieb dieťaťa, schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, osobnej starostlivosti rodiča o dieťa, starostlivosti o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú, a najlepšieho záujmu dieťaťa.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima.

Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce súdne rozhodnutia

Z poskytnutých informácií vyplýva, že otec maloletého H. platil výživné na dieťa v sume 150,- eur mesačne.

Pri financovaní potrieb dieťaťa je veľmi užitočné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky vznikajú počas starostlivosti jedného z rodičov a tento rodič ich uhrádza podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Sú to najčastejšie výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, šk. potreby a pod. Spoločné výdavky vznikajú bez ohľadu nato, u ktorého rodiča dieťa je a rodičia by ich mali uhrádzať spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcom vyhodnotení dôvodnosti a výšky takéhoto výdavku. Týmito výdavkami sú školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod.

Právo otca na informácie o dieťati

Otec má právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati od matky, ktorej je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Toto právo zahŕňa informácie o zdravotnom stave dieťaťa, jeho školskom prospechu, záujmoch a aktivitách. Matka by mala otcovi poskytovať tieto informácie pravidelne a bez zbytočných prieťahov.

Zastupovanie a správa majetku dieťaťa

Prípad, kedy maloleté dieťa zastupuje iba jeden z rodičov nastane, ak bol druhý rodič pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená.

V praxi v bežných veciach maloletého dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy, sledujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa. V podstatných veciach maloletého dieťaťa rozhodujú rodičia vždy spoločne. V prípade ak sa rodičia nedokážu dohodnúť o podstatnej veci dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

Zmena rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností

Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže nastať napríklad vtedy, ak sa zmení bydlisko jedného z rodičov, ak sa zhorší zdravotný stav dieťaťa alebo ak jeden z rodičov zanedbáva starostlivosť o dieťa.

V danom prípade matka žiadala zverenie maloletého H. nahradenia súhlasu otca so zmenou trvalého pobytu z adresy R. XXXX/XX, L.. Syn plakal, utekal, odmietal sa obliecť, bola privolaná aj policajná hliadka.

Striedavá osobná starostlivosť

Striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté dieťa spočíva v osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, pri ktorej sa rodičia striedajú vo vopred určených časových intervaloch striedania. Intervaly striedania môžu byť s rovnomerne alebo nerovnomerný rozložením času. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždňový interval, príp. dvojtýždňový. Nie je vhodné ak sú intervaly príliš dlhé, pretože dieťa tak stráca kontakt s rodičom, u ktorého nie je. Pri školopovinných deťoch je vhodný spomínaný týždenný/dvojtýždenný cyklus striedania. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, príp. nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami.

Spoločná osobná starostlivosť

Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorí rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi, t .j. stavu, ako keď rodičia dieťaťa vykonávajú rodičovské práva a povinnosti ako manželia prípadne nezosobášení partneri spoločne s minimálnym zásahom zo strany štátu a je vhodná najmä pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá a teda túto formu starostlivosti umožňuje. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy spoločnej osobnej starostlivosti je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou. Súčasne je vždy kritériom najlepší záujem dieťaťa teda zverením dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti musí byť naplnená podmienka najlepšieho záujmu dieťaťa a zároveň musia tým byť zaistené jeho potreby.

Úprava styku s blízkymi osobami

K úprave styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami dochádza v prípadoch, kedy je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa (maloletý má s blízkou osobou vybudovaný vzťah a jeho prerušenie by malo na maloletého negatívny dopad) a vtedy ak to vyžadujú pomery v rodine. K úprave styku maloletého s blízkymi osobami dochádza na základe návrhu, ktorý na príslušný súd podávajú priamo dotknuté blízke osoby. Blízkou osobou sa rozumie osoba podľa ustanovenia § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, teda „Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“

tags: #maloletý #v #starostlivosti #otca #práva #a