Premlčanie Trestného Stíhania Mladistvých: Komplexný Prehľad

Tento článok poskytuje podrobný pohľad na premlčanie trestného stíhania mladistvých v Slovenskej republike, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívu a jej dopady. Cieľom je objasniť zložité aspekty premlčacích lehôt, ich prerušenia a vplyvu na práva obetí a páchateľov.

Úvod do Premlčania Trestného Stíhania

Premlčacia doba je právny inštitút, ktorý obmedzuje čas, počas ktorého môže štát stíhať trestný čin. Poskytuje ochranu páchateľom, aby neboli stíhaní neobmedzene dlho po spáchaní činu. Dĺžka premlčacej doby závisí od závažnosti trestného činu.

Trestný zákon Slovenskej republiky (zákon č. 300/2005 Z. z.) v § 87 stanovuje, že premlčacia doba začína plynúť dňom, keď bol trestný čin spáchaný. Napríklad, pri majetkových trestných činoch (podvod, krádež) sa premlčacia doba pohybuje od 3 do 10 rokov, v závislosti od výšky spôsobenej škody. Po uplynutí tejto doby štát nemôže páchateľa stíhať. Existujú však aj trestné činy, ktoré sa podľa § 88 Trestného zákona nepremlčujú, najmä tie, ktoré sú uvedené v dvanástej hlave osobitnej časti Trestného zákona.

Trestná Zodpovednosť Mladistvých

Trestný zákon a Trestný poriadok reagujú na osobitné postavenie mladistvého, v dôsledku čoho podmienky trestnej zodpovednosti, trestania a trestného stíhania mladistvých modifikujú vo viacerých otázkach. Za mladistvého sa považuje osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila štrnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku, pričom mladistvým je aj osoba, ktorej vek nie je známy a u ktorej existuje dôvod domnievať sa, že je osobou mladšou ako 18 rokov, a to až kým sa nepreukáže opak. Trestná zodpovednosť mladistvého mladšieho ako pätnásť rokov, je postavená na koncepcii tzv. relatívnej trestnej zodpovednosti, ktorá vyžaduje pre jeho trestnú zodpovednosť dosiahnutie určitého stupňa rozumovej a mravnej vyspelosti. V prospech mladistvého páchateľa je oproti všeobecnej právnej úprave upravený tzv. materiálny korektív, na základe ktorého prečin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá. Ak mladistvý páchateľ naplní skutkovú podstatu zločinu alebo ak závažnosť spáchaného prečinu nie je malá, Trestný zákon upravuje z hľadiska vyvodzovania trestnej zodpovednosti voči mladistvému zúžený okruh trestov, ktoré možno mladistvému páchateľovi uložiť, znižuje výmeru jednotlivých trestných sadzieb, počíta s osobitným druhom ochranného opatrenia v podobe ochrannej výchovy a rozdielne upravuje niektoré ďalšie inštitúty v porovnaní so všeobecnou právnou úpravou.

Rozdiely v Trestnom Konaní Mladistvých a Dospelých

Trestné stíhanie mladistvých sa líši od stíhania dospelých v niekoľkých kľúčových aspektoch:

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

1. Dôraz na Výchovu a Nápravu: Pri mladistvých sa kladie väčší dôraz na výchovu a nápravu ako na samotný trest.
2. Ochranné Opatrenia: Súd môže namiesto trestu uložiť ochranné opatrenia, ako napríklad ochrannú výchovu.
3. Zúžený Okruh Trestov: Pre mladistvých platí zúžený okruh trestov, ktoré im môžu byť uložené.
4. Znížené Trestné Sadzby: Výmera trestných sadzieb je pre mladistvých znížená.

Prerušenie Premlčacej Doby

Trestný zákon účinný od 1.1.2006 upravuje prerušenie premlčania trestného stíhania v ustanovení § 87 ods.3 Tr. zák., pričom obdobne ako Trestný zákon účinný do 31.12.2005 stanovuje dve podmienky, ktorých naplnenie počas plynutia zákonom stanovenej premlčacej doby spôsobuje jej prerušenie a tým aj jej predĺženie, nakoľko prerušením premlčania začína celá nová premlčacia doba plynúť znova (§ 87 ods.4 Tr. zák.). Tieto dve zákonom stanovené podmienky spôsobujúce prerušenie plynutia premlčacej doby sú na sebe navzájom samostatné (vyplýva to z použitia spojky „alebo“, ktorá ich v § 87 ods.3 Tr. zák. spája), čo znamená, že každá z nich môže, sama o sebe, spôsobiť prerušenie plynutia premlčacej doby, avšak podľa okolností každého jednotlivého prípadu môže dôjsť aj k ich vzájomnej kumulácii. Prerušenie plynutia premlčacej doby teda spôsobuje:

1. vynesenie obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúce úkony orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúce k trestnému stíhaniu páchateľa (§ 87 ods.3 písm. a) Tr. zák.)

Uvedené ustanovenie vychádza z toho, že prerušenie premlčania trestného stíhania je síce inštitút hmotno-právnej povahy, avšak je podmienený procesnými úkonmi vykonanými v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku. Prvým úkonom, ktorý spôsobuje prerušenie premlčania trestného stíhania, je preto vynesenie obvinenia konkrétnej osobe podľa § 206 ods.1 Tr. por. (záznam o dočasnom odložení vynesenia obvinenia v zmysle § 205 Tr. por. plynutie premlčacej doby neprerušuje, ale spôsobuje spočívanie premlčacej doby podľa § 87 ods.2 písm. d) Tr. zák.). Trestný zákon síce používa spojenie „vynesenie obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide“, avšak túto dikciu zákona je potrebné vykladať tak, že vynesenie obvinenia sa musí týkať toho istého skutku o akom je následne meritórne rozhodované. Vyplýva to z toho, že podstatou uznesenia o vynesení obvinenia (ako aj celého trestného stíhania) je opis skutku, ktorý síce vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu, avšak, na rozdiel od právnej kvalifikácie, sa totožnosť skutku nemôže zmeniť počas celého trestného stíhania (skutok sa môže rôznym spôsobom upravovať, ale totožnosť konania, prípadne totožnosť následku musí zostať zachovaná, t. j. vychádza sa zo zásady, že trestné stíhanie sa vedie o skutku a nie o jeho opise). To, že podstatným pre prerušenie plynutia premlčacej doby trestného stíhania je vynesenie obvinenia pre konkrétny skutok a nie pre konkrétny trestný čin možno teda vyvodiť z toho, že Trestný poriadok umožňuje zmeniť právnu kvalifikáciu počas celého trestného stíhania a preto nemožno vidieť len v zmene právnej kvalifikácie prekážku prerušenia premlčania trestného stíhania (1). V opačnom prípade, by bolo potrebné vzniesť obvinenie vždy, keď dôjde k zmene právnej kvalifikácie, aby sa tak prerušilo plynutie premlčacej doby konkrétneho trestného činu. Napríklad, ak bolo vynesene obvinenie pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods.1 Tr. zák. tak týmto procesným úkonom došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby (ohľadne skutku vymedzenom v uznesení) a ak v ďalšom priebehu trestného stíhania príde k zmene právnej kvalifikácie napríklad na prečin sprenevery podľa § 213 ods.1 Tr. zák. je takáto zmena, z hľadiska prerušenia premlčacej doby, bezvýznamná, nakoľko k prerušeniu plynutia premlčacej doby už došlo predchádzajúcimi procesnými úkonmi, ktoré sa týkali prečinu podvodu podľa § 221 ods.1 Tr. zák.. V praxi sa vyskytli určité problémy v tom, či dôjde k prerušeniu premlčania v prípadoch, ak v priebehu trestného stíhania došlo k zmene Trestného zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší v tom smere, že sa zmení právna kvalifikácia na miernejšiu ako bol skutok právne kvalifikovaný v uznesení o vynesení obvinenia, pričom k tejto miernejšej právnej kvalifikácii sa vzťahuje kratšia premlčacia doba. Napríklad ak bolo vynesene obvinenie po štyroch rokoch od spáchania skutku pre prečin s premlčacou dobou päť rokov a počas trestného stíhania dôjde k takej zmene Trestného zákona, že skutok je možné kvalifikovať len ako miernejší prečin s premlčacou dobou tri roky. Je potom otázkou či je tento miernejší prečin už premlčaný (vzhľadom k tomu, že došlo k vyneseniu obvinenia až po štyroch rokoch od spáchania skutku) alebo bola premlčacia doba účinne prerušená procesnými úkonmi vykonanými pred zmenou Trestného zákona a k premlčaniu trestného stíhania nemohlo prísť. Riešenie je potrebné vidieť opätovne v tom, že prerušenie trestného stíhania je síce inštitút hmotno-právnej povahy, avšak je podmienený procesnými úkonmi vykonanými v zmysle Trestného poriadku. Procesné úkony sa vždy vykonávajú a posudzujú podľa Trestného poriadku účinného v čase, kedy boli tieto úkony vykonané, pričom platí to, že pokiaľ boli procesné úkony vykonané spôsobom, ktorý zodpovedal zákonnej úprave, ich účinky zostanú zachované. Ak teda došlo k vyneseniu obvinenia v priebehu zákonom stanovenej premlčacej dobe (po štyroch rokoch od spáchania skutku pre prečin s premlčacou dobou päť rokov) došlo aj k prerušeniu premlčania a neskoršia, pre páchateľa priaznivejšia, zmena Trestného zákona a zmena právnej kvalifikácie na tom nič nemôže zmeniť, pretože pôsobí až do budúcnosti. Ustanovenie o časovej pôsobnosti Trestných zákonov (§ 2 ods.1 Tr. zák.) nemožno vykladať tak široko, aby sa s odkazom na toto ustanovenie fakticky spätne anulovali účinky procesných úkonov uvedených v § 87 ods.3 písm. a) Tr. zák., ktoré boli riadne vykonané za účinnosti skoršieho znenia Trestného zákona.(2) Pri vyššie použitom príklade však bude potrebné, v ďalšom priebehu konania nasledujúcom po zmene právnej úpravy, vychádzať už z trojročnej premlčacej doby a ak by medzi jednotlivými procesnými úkonmi orgánov činných v trestnom konaní a súdu uplynula lehota dlhšia ako tri roky došlo by k premlčaniu trestného stíhania. Ak však pôjde o situáciu, keď súd dospeje k záveru, že žalovaný skutok je trestným činom s miernejšou trestnou sadzbou v porovnaní s trestným činom, pre ktorý bolo začaté a doposiaľ vedené trestné stíhanie (t. j. nejde o zmeny v Trestnom zákone spôsobujúce zmeny v právnej kvalifikácii, ale ide o zmeny v právnej kvalifikácii vykonané na základe vykonaného dokazovania), pričom táto zmena sa premietne aj do inej, kratšej premlčacej doby činu, potom sa musí zaoberať aj otázkou premlčania trestného stíhania vo vzťahu k tejto miernejšej právnej kvalifikácii skutku. Je teda povinný posúdiť aj okolnosť, či bolo vynesene obvinenie ešte v tejto kratšej dobe (judikatúra NS ČR R 6/2007).

Pokiaľ však podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu už zanikla trestnosť činu uplynutím premlčacej doby, zatiaľ čo podľa Trestného zákona neskoršieho, ktorý za taký istý trestný čin (aj s rovnakými trestnými sadzbami) stanovuje dlhšiu premlčaciu dobu, by sa tak nestalo, nemožno so zreteľom na ustanovenie § 2 ods.1 Tr. zák. aplikovať neskorší Trestný zákon. Nad rámec uvedeného možno dodať, že ak je už raz trestný čin podľa Trestného zákona premlčaný (t. j. premlčacia doba uplynula bez prerušenia v zmysle § 87 ods.3 Tr. zák.) jeho dodatočné prehlásenie za čin nepremlčaný (alebo dodatočné nezapočítanie už ubehnutej premlčacej doby) nemôže znamenať opätovný vznik premlčaním zaniknutej trestnej zodpovednosti a to ani vtedy, ak sa tak stane zákonom. Zákaz retroaktivity nepriaznivejšieho zákona totiž platí bezvýhradne (3). Problémovým sa môže javiť stanovenie okamihu, kedy pri vynesení obvinenia dochádza k prerušeniu premlčania, teda či účinok prerušenia premlčania nastáva už dňom vydania uznesenia o vynesení obvinenia policajtom alebo prokurátorom, prípadne či tento účinok nastáva až dňom doručenia uznesenia o vynesení obvinenia obvinenému. Česká odborná literatúra, ktorá má, aj napriek niektorým odlišnostiam, podobnú právnu úpravu prerušenia premlčania sa prikláňa k názoru, že účinok prerušenia premlčania nastáva až skutočným doručením uznesenia o začatí trestného stíhania obvinenému (ide o obdobu uznesenia o vynesení obvinenia) (4). Tento právny názor však nemožno použiť a aplikovať na území SR, pretože Trestný zákon v ustanovení § 87 ods.3 písm. a) Tr. zák. výslovne stanovuje, že premlčanie trestného stíhania sa prerušuje vynesenie obvinenia, čím sa má zjavne na mysli vydanie (vyhotovenie) uznesenia orgánom činným v trestnom konaní bez ohľadu na to kedy bude oznámené obvinenému. V opačnom prípade by zákonodarca musel v § 87 ods.3 písm. a) Tr. zák. výslovne uviesť, že premlčanie trestného stíhania sa prerušuje oznámením uznesenia o vynesení obvinenia a až po ňom nasledujúcimi úkonmi (teda samotné vynesenie obvinenia a úkony, ktoré boli vykonané do jeho oznámenia obvinenému by premlčanie neprerušovali), čo evidentne nie je možné vyvodiť zo znenia § 87 ods.3 písm. a) Tr. zák. K uvedenému je potrebné uviesť, že sťažnosť proti uzneseniu o vynesení obvinenia nemá odkladný účinok a preto je takéto uznesenie vykonateľné (§ 184 ods.2 Tr. por.) dňom jeho vydania a účinok prerušenia premlčania trestného stíhania nastane aj napriek tomu, že uznesenie o vynesení obvinenia nie je ešte právoplatné. V tejto súvislosti je však potrebné dodať, že účinky vydania uznesenia o vynesení obvinenia sú len „predbežné“, nakoľko predpokladom ich ďalšieho trvania je to, aby uznesenie o vynesení obvinenia zostalo aj naďalej v platnosti. Ak oprávnený orgán, buď na podklade sťažnosti alebo postupom podľa § 230 ods.2 písm. e) Tr. por. (prípadne generálny prokurátor postupom podľa § 363 Tr. por. a nasledujúce), zruší uznesenie o vynesení obvinenia pôjde, z hľadiska procesno-právneho, už o neexistujúce uznesenie, ktoré naďalej nemôže mať a ani nemá žiadne právne účinky. V takomto prípade bude potrebné vychádzať z toho, že premlčacia lehota plynula bez prerušenia, akoby k vydaniu uznesenia o vynesení obvinenia nikdy nebolo došlo. V Českej republike sa však vyskytlo aj rozhodnutie, ktoré vychádza z právneho názoru, že aj uznesenie o vynesení obvinenia zaťažené určitými formálnymi nedostatkami, ktoré je neskôr, po jeho zrušení, nahradené novým uznesením, má účinky spočívajúce v prerušení premlčania trestného stíhania pre ten istý skutok (rozhodnutie NS 56/2009 - T), pričom podstatným je to, aby pôvodným uznesením o vynesení obvinenia, ktoré bolo neskôr zrušené, nebolo vynesene obvinenie len čisto formálne a účelovo len v záujme prerušenia plynutia prelmčacej lehoty. Podľa môjho názoru sa však len celkom výnimočne dá spätne zistiť, či zrušené uznesenie o vynesení obvinenia bolo alebo nebolo vydané len formálne a to len za účelom prerušenia plynutia premlčacej doby. Z tohto dôvodu je súladnejšie s princípom právnej istoty a zákazom ľubovôle štátnych orgánov to, ak sa k zrušujúcemu uzneseniu o vynesení obvinenia bude pristupovať tak, akoby nikdy vydané nebolo a ak ani nebude zakladať žiadne právne účinky.

Napriek uvedenému môžu nastať situácie, keď vydanie uznesenia o vynesení obvinenia nespôsobí prerušenie plynutia premlčacej doby (prípadne keď premlčacia doba začne v podstate plynúť až oznámením uznesenia o vynesení obvinenia). Ide o situácie, keď je vynesene obvinenie bezprostredne po spáchaní trestného činu (začiatok plynutia premlčacej doby a vydanie uznesenia o vynesení obvinenia tu v podstate splynú do jedného okamihu), prípadne ide o pokračovanie v trestnej činnosti a trestný čin ešte nebol dokončený. Prerušenie plynutia premlčacej doby totiž môže zásadne nastať len vtedy, ak premlčacia doba začala aj skutočne plynúť. V tomto smere treba pripomenúť, že Trestný zákon síce vôbec nestanovuje okamih, od ktorého začína plynúť premlčacia doba (je chybou, že zákonodarca opomenul v novom Trestnom zákone upraviť takú podstatnú otázku), avšak súdna prax a právna veda vychádzajú z názoru, že premlčacia doba začína plynúť od spáchania trestného činu, teda od okamihu, kedy bol trestný čin dokonaný, respektíve v prípade pokračujúcich, trvajúcich a hromadných trestných činov, od okamihu, kedy bola trestná činnosť dokončená. Rozhodná je doba ukončenia konania, avšak pokiaľ je znakom skutkovej podstaty účinok, prípadne ťažší účinok, potom premlčacia doba začína bežať od vzniku účinku alebo ťažšieho účinku. Pri počítaní premlčacej doby je pritom potrebné vychádzať zo znenia ustanovenia § 136 Tr. zák. s tým, že premlčacia doba začne plynúť nasledujúceho dňa po tom, kedy nastala udalosť významná pre jej začiatok. Pri určovaní dĺžky premlčacej doby je nutné vychádzať z trestných sadzieb uvedených v osobitnej časti Trestného zákona, pričom konkrétna dĺžka premlčacej doby sa odvíja len od trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona a to bez ohľadu na to, aký konkrétny trest bude možné pác…

Vplyv Novely Trestného Zákona z roku 2024

Novela Trestného zákona z roku 2024 (zákon č. 40/2024 Z.z.) priniesla zmeny v premlčacích dobách, vrátane ich skrátenia pre určité trestné činy. Retrospektívny účinok novely navyše spôsobuje, že ak premlčacia doba už uplynula, prípad môže byť zastavený - aj keď páchateľ bol formálne obvinený pred novelou.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Kontroverzie a Kritika Novely

Novela Trestného zákona vyvolala rozsiahle diskusie a kritiku. Medzi hlavné body kritiky patria:

• Zvýšenie hraníc škody: Zvýšenie hraníc škody pri majetkových trestných činoch, čo viedlo k zníženiu trestných sadzieb a kratším premlčacím dobám.
• Skrátenie premlčacích dôb: Skrátenie premlčacích dôb pri mnohých trestných činoch, čo obmedzuje možnosť stíhania páchateľov.
• Nekoncepčný prístup ku korupcii: Nedostatočné zohľadnenie závažnosti korupčných trestných činov.
• Zvýhodňovanie členov organizovaných skupín: Umožnenie účinnej ľútosti pri daňových trestných činoch pre členov organizovaných skupín.

Príklady Dopadov Novely

1. Zníženie Trestných Sadzieb: Pri cca 120+ trestných činoch s trestnou sadzbou "… až na tri roky" dôjde k zmene premlčacej doby na 3 roky, čo sa týka aj skutkov, ktoré majú dnes premlčaciu dobu 20 rokov (pri škode/prospechu rozsahu nad 133.000 eur do 250.000 eur, napr. daňový podvod).
2. Zmena Premlčacích Dôb: Zločiny s hornou hranicou trestnej sadzby "… až na 10 rokov" (dnes ich je 106), pri ktorých je dnes premlčacia doba 20 rokov sa po novele Trestného zákona premlčí za 10 rokov.

Práva Obetí a Premlčacia Doba

Premlčacia doba má zásadný vplyv na životy obetí a páchateľov. Mnohé obete, často potrebujú roky, aby získali odvahu nahlásiť trestný čin. Keď sa nakoniec rozhodnú konať, môžu zistiť, že premlčacia doba už uplynula a stíhanie páchateľa nie je možné.

Príklad z Praxe

Pani Nováková bola obeťou sexuálneho násilia v roku 2005. Hoci dlho váhala, v roku 2024 sa rozhodla, že konečne podá trestné oznámenie. Po podaní oznámenia však zistila, že premlčacia doba na tento trestný čin uplynula iba niekoľko mesiacov pred tým, ako sa rozhodla konať. Novela Trestného zákona z roku 2024 by jej v budúcnosti umožnila dosiahnuť spravodlivosť, pretože premlčacia doba bola predĺžená na 20 rokov.

Štatistiky a Výskumy

Výskumy spoločnosti Foundation for Survivors of Abuse (FSA) ukazujú, že priemerný čas, kedy sa obete sexuálneho násilia rozhodnú prehovoriť, môže byť až 14 rokov po čine, čo často znamená, že premlčacia doba už uplynula. Podľa štúdií publikovaných na stránke survivingabuse.org, mnohé krajiny a štáty už pristúpili k zrušeniu premlčacích dôb pre sexuálne zločiny.

Moderné Technológie a Premlčacia Doba

Moderné technológie - ako je predovšetkým DNA analýza - zvyšujú šance na usvedčenie páchateľov aj po mnohých rokoch. To vedie k úvahám o potrebe prehodnotenia premlčacích dôb, najmä pri závažných trestných činoch.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

tags: #premlcanie #trestneho #stihania #mladistvych