
Vianočný príspevok je štátna sociálna dávka, ktorá sa vypláca za podmienok ustanovených zákonom č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku. Slovenská komora exekútorov (SKE) upozornila, že vianočné príspevky k dôchodkom nepodliehajú exekúciám. Čo to znamená pre dôchodcov a ako postupovať, ak exekútor siahne na váš účet?
Podľa zákona o poskytovaní vianočného príspevku je tento príspevok štátnou sociálnou dávkou. Exekučný poriadok v § 111 ods. 2 jasne stanovuje, že štátne sociálne dávky nepodliehajú exekúcii. Je teda nesporné, že vianočný príspevok ako štátna sociálna dávka má objektívnu exekučnú imunitu.
Penzista, ktorému Sociálna poisťovňa vykonáva exekučné zrážky z dôchodku, môže potrebovať potvrdenie pre exekútora, že časť jeho príjmu na bankovom účte v decembri je práve vianočný príspevok. Žiadať o takéto potvrdenie môže dôchodca osobne v ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne alebo v Informačno-poradenskom centre ústredia Sociálnej poisťovne.
Advokát JUDr. Filip Varga spochybňuje možnosť vyplatenia vianočného dôchodku povinnému v prípade, ak bola pripísaná na jeho zablokovaný účet v banke. Podľa jeho názoru, pripísaním vianočného príspevku na účet povinného v banke, sa tento príspevok stane majetkom banky a "tu sa nezvratne zmieša s inými prostriedkami banky”.
SKE si uvedomuje svoju zodpovednosť pre zvyšovanie vymožiteľnosti práva, ako aj potrebu znižovania entropie spoločnosti, ktorú nútený výkon rozhodnutí vyvoláva. Preto sa snaží napomáhať ochrane ústavou garantovaných práv účastníkov exekučného konania, bez ohľadu na to, či vystupujú na strane povinného alebo oprávneného.
Prečítajte si tiež: Riešenie exekúcie na bankový účet
Základnou otázkou je, či ustanovenia § 111 a 112 EP (Pohľadávky nepodliehajúce exekúcii) sa majú vzťahovať iba k exekúcii prikázaním iných peňažných pohľadávok podľa § 105 a nasl. EP alebo aj na exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke podľa § 94 a nasl. EP.
Do zákona č. 142/1950 Zb. o konaní v občianskych právnych veciach (občiansky súdny poriadok) bol novelou č. 63/1955 Zb. doplnený § 527a, podľa ktorého osobitné predpisy vylučujúce alebo obmedzujúce použitie prostriedkov na iné než určené účely nie sú dotknuté ustanoveniami o exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke.
Socialistické zákonodarstvo podľa všetkého nepredpokladalo situáciu, že na účte fyzickej osoby by sa mohli nachádzať prostriedky, ktoré sú ex lege účelovo viazané.
V Českej republike bola uvedená norma zmenená zákonom č. 30/2000 Sb., ktorým sa mení zákon č. 99/1963 Sb., občanský soudní řád, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSŘ”). Slovné spojenie „právnických osôb” sa vypustilo, čo sa zdôvodnilo zosúladením s ostatnými ustanoveniami upravujúcimi výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v banke.
Najvyšší súd Českej republiky však už v roku 1997 judikoval, že: „Podle ustanovení § 310 o. s. ř. předpisy vylučující nebo omezující použití pohledávek právnických osob z účtu u peněžního ústavu (banky) k jinému než stanovenému účelu nejsou dotčeny ustanovením o přikázání pohledávky z účtu u peněžního ústavu (banky); totéž analogicky platí, jde-li o pohledávky fyzických osob.”
Prečítajte si tiež: Neplatíte výživné? Pozrite si svoje možnosti
Podľa Najvyššieho súdu Českej republiky v zmysle ustanovenia § 310 OSŘ nie sú výkonom rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v banke postihnuté iba finančné prostriedky, ktoré boli na účet vložené, ako výnos z účelovo viazaných pohľadávok, o ktorých občiansky súdny poriadok ustanovuje, že celkom alebo čiastočne nepodliehajú výkonu rozhodnutia (súd odkazuje priamo na § 317 ods. 1 a 2 a § 319 OSŘ) a finančné prostriedky účelovo určené podľa § 317ods. 3 OSŘ, ale aj finančné prostriedky, o ktorých osobitné zákony ustanovia, že môžu byť použité iba na určené účely.
Preto sa prikláňame k takej interpretácii, že sa ustanovenia § 111 a 112 uplatnia (argumentum a simili) aj na exekúciu vedenú prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Ak teda bola na účet v banke vložená pohľadávka, ktorá exekúcii nepodlieha, rovnako aj jej výnos (pohľadávka z účtu v banke) nepodlieha exekúcii.
Podstatné je, že hodnoty, resp. záujmy, ktoré chráni ustanovenie § 111 EP sa po pripísaní nepostihnuteľnej pohľadávky na účet v banke nijakým zásadným spôsobom nemenia. Uvedené by podľa nášho názoru platilo aj bez analogického použitia ustanovenia § 102 Exekučného poriadku, ktoré je predovšetkým zamerané na ochranu rôznych dotácií z verejných zdrojov. Na druhej strane rozšírenie dopadu tohto ustanovenia aj na účty fyzických osôb je zrejme nevyhnutné.
Z judikatúry vyplýva, že námietku povinného, že výkonom rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu povinného v banke budú postihnuté účelovo viazané prostriedky, ktoré možno použiť len na vopred určený účel, skúma súd v konaní o zastavení výkonu rozhodnutia.
V exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 rozhoduje súd o zastavení exekúcie, resp. čiastočnom zastavení exekúcie, z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. d) EP, ak exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii.
Prečítajte si tiež: Cena nehnuteľnosti pri exekúcii
Zákonom č. 2/2017 Z.z. bola zásadným spôsobom novelizovaná tretia časť EP. Nový koncept excindácie je upravený v § 44 EP. Právo namietať neprípustnosť exekúcie má aj povinný, hoci zrejme spravidla pôjde o tretiu osobu.
Recentná odborná literatúra sa nezhoduje v otázke, či je možné rozšírenú možnosť excindácie použiť aj na uplatnenie objektívnej exekučnej imunity pri exekúcii vedenej prikázaním pohľadávky.
Ak je teda exekúcia vedená prikázaním pohľadávky z účtu v banke, je banka ako dlžník zodpovedná za posúdenie, či pohľadávka alebo jej časť nepodlieha exekúcii. Exekúciu, ktorá postihuje účet v banke, na ktorom sú prostriedky nepodliehajúce exekúcii, teda nie je potrebné zastaviť a exekútor nemusí účet odblokovať.
Domnievame sa, že použitie § 44 EP na exekúciu vedenú prikázaním pohľadávky nie je vylúčené. V § 44 ods. 7 písm. a) EP sa totiž predpokladá, že sa uplatní aj na spory o rozsah exekúcie podľa § 61q a nasl. EP (exekučná imunita).
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že súd, resp. v určitých prípadoch exekútor, je oprávnený exekúciu zastaviť v prípade, ak má byť postihnutá pohľadávka z účtu povinného banke, ktorá exekúcii nepodlieha. Zároveň banka, ktorej bol doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného v banke by nemala zablokovať prostriedky, ktoré exekúcii nepodliehajú.
Ustanovenie § 104 ods. 2 bolo do Exekučného poriadku doplnené čl. III zákona č. 144/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. júna 2010.
Účelom tohto ustanovenia je zabezpečenie možnosti jednoduchého a rýchleho uplatnenia nepostihnuteľnej sumy z účtu v banke. Je však významné v tom, že upravuje účinný postup uplatnenia nepostihnuteľnosti určitej pohľadávky z účtu povinného v banke.
Ak porovnáme hodnoty, ktoré chráni ustanovenie § 104 ods. 2 a § 111 EP zistíme podobnosti, ktoré svedčia v prospech analogického použitia tohto postupu. Nie je totiž žiaden hodnotový, či racionálny dôvod pre uprednostnenie ochrany nepostihnuteľnej časti mzdy pred ochranou sociálnych dávok.
Exekučný poriadok je právny predpis, ktorý bol od prijatia v septembri 1995 novelizovaný už viac ako päťdesiatimi zákonmi, a to často s osobitnou úpravou intertemporality. Väčšina jeho novelizácií bola navyše nesystémová a kauzistická, ako typický príklad tzv. ad hoc legislatívy. Tieto skutočnosti robia z Exekučného poriadku mimoriadne zložitý právny predpis, ktorý je náročný na interpretáciu. Použitie objektívneho teleologického výkladu a analógie je v tejto situácii nevyhnutnou požiadavkou pre praktickú aplikovateľnosť právnej normy.