Dedenie dlhov po exekútorovi: Čo potrebujete vedieť

Proces dedenia je spojený s prechodom majetku a záväzkov zo zosnulého na jeho dedičov. Ak bol zosnulý v exekúcii, situácia sa stáva zložitejšou. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na dedenie dlhov, vrátane dlhov voči exekútorovi, a na práva a povinnosti dedičov v takýchto prípadoch.

Zodpovednosť dediča za dlhy poručiteľa

Dedič zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, avšak len do hodnoty nadobudnutého dedičstva. Dôležité je uvedomiť si, že dedič zodpovedá za všetky dlhy, ktoré vznikli počas poručiteľovho života, ak smrťou poručiteľa nezanikli. Zanikajú len tie, ktoré mal osobne vykonať dlžník, napr. vyživovacia povinnosť.

Ak je dedičstvo predlžené, dedičia sa môžu s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Pre veriteľov to môže byť výhodné v tom, že majú dohľad nad tým, za koľko sa zdedený majetok predá.

Notár v konaní o dedičstve len formálne deklaruje prechod práv a povinností. Hoci notár v dedičskom konaní dlh do dedičstva nezaradí, ak sa veriteľ neprihlásil, neznamená to automaticky, že dlh zanikol.

Konvokácia: Ochrana dedičov pred neznámymi dlhmi

Ako ochranu dedičov pred dlhmi, ktoré by sa mohli objaviť neskôr, možno použiť v rámci dedičského konania tzv. konvokáciu - ide o výzvu veriteľom formou verejnej vyhlášky. Veritelia sú v tomto prípade vyzvaní, aby prihlásili svoje pohľadávky v stanovenej lehote s poučením, že pokiaľ pohľadávky neprihlásia, dedičia už za tieto dlhy ďalej nezodpovedajú.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

Uvedené však platí len v prípade, ak na úhradu pohľadávok tých veriteľov, ktorí svoje pohľadávky oznámili, bude použitá celá hodnota dedičstva. Pohľadávky, ktoré majú v uspokojovaní prednosť, stanovuje zákon - náklady pohrebu, trovy konania, výživné, dane a poplatky, zabezpečené pohľadávky, ostatné pohľadávky.

Dedenie majetku nepatrnej hodnoty

Ak poručiteľ nezanechá žiaden majetok, resp. zanechá len majetok nepatrnej hodnoty, súd prostredníctvom notára vydá túto hodnotu tomu, kto sa postaral o pohreb. V tomto prípade nejde o dedenie v pravom zmysle slova. Osoba nie je ani označená ako dedič, pretože dedičské konanie sa v prípade nepatrného majetku zastavuje. Osoba nezodpovedá za poručiteľove dlhy a to ani v rozsahu vydaného nepatrného majetku.

Odmietnutie dedičstva

Pokiaľ je dedičstvo predlžené, dedič môže svoje dedičstvo odmietnuť. Môže to urobiť ústnym vyhlásením na súde, alebo písomným vyhlásením adresovaným súdu. Ak má dedič zástupcu, tento zástupca môže za dediča dedičstvo odmietnuť len vtedy, ak ho na to jeho splnomocnenie výslovne oprávňuje.

Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol súdom (notárom) o tomto práve poučený, avšak z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť. K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť svoje vlastné výhrady alebo podmienky a takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti. Takéto vyhlásenia by potom nemali účinky odmietnutia dedičstva.

Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva už nemožno odvolať, ale takisto nemožno odvolať ani to, ak dedič vyhlási, že dedičstvo neodmieta - preto musí dedič vždy vopred dôsledne a pokojne zvážiť, čo prehlási a nekonať pod vplyvom emócií alebo pod vplyvom citového nátlaku ostatných dedičov.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri splátkovom kalendári

Je však treba mať na pamäti, aby dedičstvo odmietli aj potomkovia dediča, pretože ak dedič dedičstvo odmietne, nastupujú zo zákona na jeho miesto jeho potomkovia, prípadne ich deti. Pokiaľ všetci dedičia dedičstvo odmietnu, pripadne majetok štátu vrátane dlhov.

Nie vždy je však odmietnutie dedičstva najvhodnejším riešením, predovšetkým ak je predmetom dedenia i nehnuteľnosť v podielovom či bezpodielovom spoluvlastníctve.

Komunikácia s veriteľmi

Zdedenie dlhov môže dediča zastihnúť v rozličných životných situáciách. Najdôležitejšie je vždy začať komunikovať s veriteľom. V prípade úmrtia blízkeho a vedomosti o tom, že má úver, je potrebné čo najskôr kontaktovať veriteľa. Banka môže napríklad úročenie pozastaviť až do skončenia dedičského konania. Podobne aj iní veritelia sú často ochotní počkať až do skončenia dedičského konania a nekonajú ďalšie kroky, ktoré by navýšili dlh.

Táto komunikácia s veriteľmi je mimoriadne dôležitá najmä preto, lebo dedičské konanie či iné vysporiadanie dedičstva môže trvať aj rok alebo niekoľko rokov a ak veritelia o smrti poručiteľa nevedia, alebo s nimi nikto nekomunikuje, môžu konať ďalej.

Často je predmetom dedičstva nehnuteľnosť zaťažená hypotekárnym úverom. Pokiaľ bol poručiteľ poistený pre prípad smrti a nejde o situáciu vylúčenú z poistenia, poisťovňa zvyčajne splatí dlh priamo banke. Predmetom dedenia môže byť však aj úver, ktorý nie je poistený.

Prečítajte si tiež: Dôsledky zmien vo vymáhaní Sociálnej poisťovne

Ak dedič má finančné prostriedky na vyplatenie úveru, nie je potrebné čakať na koniec dedičského konania. Ak dedič nemá finančné prostriedky na vyplatenie celého úveru, môže podpísať s veriteľom dohodu o pristúpení k záväzku. Ak nie je v možnostiach dediča splácať splátky tak, ako boli dohodnuté za poručiteľovho života, môže požiadať banku o predĺženie doby splatnosti úveru a tým o zníženie mesačnej splátky.

Oddlženie splátkovým kalendárom (osobný bankrot)

Mnoho dedičov si uvedomuje potenciálne riziká do budúcnosti. Ak je výška dlhov neúnosná, zároveň je predmetom dedičstva nehnuteľnosť a sú splnené podmienky pre oddlženie splátkovým kalendárom, je vhodné ešte počas života poručiteľa iniciovať toto konanie o oddlžení splátkovým kalendárom.

Oddlžením dlžník dosiahne ochranu pred veriteľmi, zastavenie exekučných konaní a možnosť zbaviť sa časti dlhov, pričom veriteľom bude povinný platiť dlhy v splátkach len v rozsahu súdom určeného splátkového kalendára. Ak dôjde k schváleniu tohto splátkového kalendára, tak v prípade smrti dlžníka bude zaväzovať aj jeho dedičov.

Samotné oddlženie má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti pohľadávok vylúčených z uspokojenia. Tieto pohľadávky nadobudnú charakter tzv. naturálnych obligácií.

Štádiá vymáhania dlhov a ich vplyv na dedičstvo

Prechod dlhov môže nastať v ich rôznych štádiách - mimosúdne vymáhanie, súdne vymáhanie, exekučné vymáhanie. Ak sa na vec pozrieme z hľadiska štádia vymáhania, prioritou by mali byť pohľadávky, ktoré ešte nie sú vymáhané súdne, pri súdnom vymáhaní totiž vznikajú ďalšie náklady v súvislosti so súdnymi poplatkami i trovami advokáta.

Pokiaľ dedičia vstupujú vo fáze, keď sú dlhy vymáhané súdne, súd z úradnej povinnosti postupuje tak, že konanie preruší do skončenia dedičského konania alebo pokračuje v konaní s domnelými dedičmi. Ide len o procesnoprávne rozhodnutie súdu, čiže na zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa to nič nemení.

Dedičia môžu uplatňovať tie isté námietky voči dlhu a voči veriteľovi, ako by mohol aj zosnulý dlžník (napr. môžu namietať premlčanie, zánik dlhu úhradou, v prípade úveru jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť, ak došlo k porušeniu zákona o spotrebiteľských úveroch a pod.).

Pokiaľ je dlh vymáhaný v exekučnom konaní, je potrebné zdôrazniť, že smrť dlžníka je vždy dôvodom na odklad exekúcie, a to až do skončenia dedičského konania.

Odporovateľnosť právneho úkonu a dedičstvo

Vzhľadom na vysoké množstvo dlhov, ktoré dedič má, je vysoko pravdepodobné, že veritelia využijú tzv. inštitút odporovateľnosti právneho úkonu upravený v Občianskom zákonníku. V zmysle daného inštitútu má veriteľ možnosť odporovať tomu právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, resp. ktorým došlo k ukráteniu veriteľa, a to napr. medzi dlžníkom a jemu blízkou osobou.

Právny úkon, teda napr. darovacia zmluva, ktorému by veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a teda napr. dané dedičstvo, ktoré by dedič daroval dcére. Ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech, a teda v danej situácii napr. právo na finančnú náhradu vo výške nadobudnutého dedičstva voči dcére.

V súvislosti s inštitútom odporovateľnosti je rovnako nevyhnutné zdôrazniť, že i prípadné odmietnutie dedičstva je možné považovať za úkon, ktorému môžu veritelia odporovať.

Exekúcia a dedičstvo

K zriadeniu záložného práva na nehnuteľnosti proti vôli dediča môže dôjsť výlučne prostredníctvom exekútora, a to vo forme zriadenia exekučného záložného práva. Exekútor môže uvedené záložné právo k nehnuteľnosti zriadiť výlučne so súhlasom oprávneného (teda veriteľa), a to až po začatí exekučného konania. S predmetnou nehnuteľnosťou nie je možné v danom prípade nakladať. Vo Vašom prípade by teda ale najskôr muselo dôjsť k vydaniu právoplatných exekučných titulov (napr. rozsudkov, platobných rozkazov, a pod.).

Príklady z praxe a odpovede advokátov

Otázka: Môže exekútor siahnuť na dom, ak mama si vzala pôžičky od nebankoviek a nie je schopná ich splácať? Rodinný dom je na meno otca.

Odpoveď: Ak je dom výlučne vo vlastníctve otca, exekútor nemôže na dom siahnuť, pretože dlhy mamy neprechádzajú automaticky na otca, pokiaľ nie je spoludlžníkom alebo ručiteľom.

Otázka: Komu ostane dom, ak dedo nemá závet a má tri deti? Otec býva s dedom a stará sa o neho. Môžu nás ostatné deti vyhodiť z domu?

Odpoveď: Ak dedo nemá závet, dedičstvo sa bude riešiť podľa zákona. V prvej dedičskej skupine budú dediť všetky tri deti rovnakým dielom. V prípade sporov o ďalšie užívanie nehnuteľnosti, všetky rozhodnutia ohľadom nakladania s dedičstvom budú musieť byť prijaté jednotne všetkými dedičmi, alebo väčšinou ich hlasov podľa veľkosti ich podielov. Odporúča sa prevod majetku ešte za života.

Otázka: Môže mi exekútor nariadiť záložné právo na byt, ak už naň má záložné právo banka, ktorej splácam hypotéku?

Odpoveď: Exekučné záložné právo môže byť zriadené aj exekútorom napriek tomu, že na nehnuteľnosti viazne záložné právo banky. K predaju nehnuteľnosti v exekučnom konaní by mohlo teoreticky dôjsť len v prípade súhlasu banky.

Otázka: Som dlžníkom RTVS v sume 700 €, a preto mi bola uvalená exekúcia na rodinný dom. Majú na to právo?

Odpoveď: Podľa zákona nemožno vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt, ak ide o drobnú exekúciu (do 2 000 eur). Predaj nehnuteľnosti by mohol prísť do úvahy len pri dlžnej sume nad 2000 € a že by bolo preukázané, že exekútor nemôže pohľadávku vymôcť iným spôsobom. Predaj nehnuteľnosti za zákonom splnených podmienok podlieha však schváleniu súdu.

tags: #mam #exekutora #mozem #dedit