Vedľajší účastník v spotrebiteľských sporoch: Podmienky a právna úprava

Spotrebiteľské spory predstavujú špecifickú oblasť občianskeho práva, v ktorej je spotrebiteľ považovaný za slabšiu stranu. Z tohto dôvodu právna úprava poskytuje spotrebiteľom zvýšenú ochranu. Jedným z nástrojov ochrany spotrebiteľa je inštitút vedľajšieho účastníka, ktorý umožňuje, aby sa do sporu na strane spotrebiteľa zapojila aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv. Vstup vedľajšieho účastníka do konania má za cieľ poskytnúť spotrebiteľovi odbornú pomoc a zabezpečiť, aby jeho práva boli v konaní účinne chránené.

Právna úprava vedľajšieho účastníctva

Inštitút vedľajšieho účastníctva v občianskom súdnom konaní upravuje Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa § 82 CSP, vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, s výnimkou práva uzavrieť zmier alebo uznať nárok. To znamená, že vedľajší účastník môže predkladať dôkazy, navrhovať vykonanie dôkazov, vyjadrovať sa k veci samej a podávať opravné prostriedky.

Podmienky pre vstup vedľajšieho účastníka do konania

Právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv, sa môže zúčastniť konania ako vedľajší účastník popri navrhovateľovi alebo odporcovi. Dôležitou podmienkou je, aby sa podstata sporu týkala práv spotrebiteľa. Vstup vedľajšieho účastníka do konania je možný na základe jeho vlastného návrhu alebo na základe výzvy súdu. Súd môže vyzvať právnickú osobu na účasť v konaní, ak sa domnieva, že jej účasť by mohla prispieť k objasneniu veci alebo k ochrane práv spotrebiteľa.

Práva a povinnosti vedľajšieho účastníka

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva ako účastník konania. Môže predkladať dôkazy, navrhovať vykonanie dôkazov, vyjadrovať sa k veci samej a podávať opravné prostriedky. Vedľajší účastník má tiež právo na náhradu trov konania, ak bol v konaní úspešný.

Spotrebiteľský spor

Civilný sporový poriadok v druhej hlave tretej časti upravuje tzv. spory s ochranou slabšej strany, kde zavádza osobitné ustanovenia pre spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory a individuálne pracovnoprávne spory. Predkladateľ bol toho názoru, že prísne dopady kontradiktórneho koncentrovaného sporu, ktorý zavádza Civilný sporový poriadok, nebudú žiaduce na určité subjekty, ktorými sú spotrebitelia, zamestnanci a subjekty domáhajúce sa ochrany z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Tak znie jeho definícia zakotvená v Civilnom sporovom poriadku. Jednotlivé definičné znaky už ďalej nie sú pre účely procesnoprávnej úpravy zadefinované. Čiže alfou a omegou je ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Rozhodujúca je teda povaha účastníkov zmluvy a nie právny predpis, ktorým sa zmluva spravuje. Kameň úrazu je však častokrát vo vymedzení „obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti“ účastníka zmluvy. Môže byť za spotrebiteľa považovaná fyzická osoba, ktorá síce nie je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, avšak v zmluvnom vzťahu vykonáva činnosť typickú pre podnikateľov napríklad ako mandatár na základe mandátnej zmluvy? Pri finančnom sprostredkovaní je to ošetrené v § 2 ods. 5 Zákona č. 186/2009 Z.z.

Prečítajte si tiež: Vedľajší účastník konania v slovenskom práve

Zastupovanie spotrebiteľa

Možnosti zastúpenia spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore sú širšie. Okrem zastúpenia všeobecným zástupcom alebo advokátom (vo výnimočných prípadoch podľa § 5b ods. 3 zákona č. 327/2005 Z.z. Pokiaľ spotrebiteľa zastupuje všeobecný zástupca alebo právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa alebo ak spotrebiteľ nemá zástupcu, tak platí, že môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej a ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. Ak by bol spotrebiteľ zastúpený advokátom, tak táto výnimka neplatí, spotrebiteľ stráca postavenie slabšej strany v konaní, pretože disponuje kvalifikovanou právnou pomocou. Podotýkame tiež, že ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené (§ 89 ods.

Zmena právnej úpravy

Zdôrazňujeme, že kým podľa súčasnej právnej úpravy v § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, podľa novej právnej úpravy už intervencia tohto typu nie je prípustná. Občianske združenia založené na ochranu práv spotrebiteľov môžu podľa novej právnej úpravy spotrebiteľa buď zastupovať na základe plnomocenstva, alebo môžu vystupovať ako tzv.

Poučovacia povinnosť súdu

Poučovacia povinnosť vo všetkých sporoch s ochranou slabšej strany je vo vzťahu k slabšej strane širšia, než všeobecná poučovacia povinnosť. Nová právna úprava v oblasti dokazovania zavádza úpravu, podľa ktorej súd v zásade vykonáva len tie dôkazy, ktoré sú navrhnuté, dôkazy bez návrhu nevykonáva (okrem vykonávania dôkazov z verejných registrov a zoznamov v niektorých prípadoch, dôkazov na zistenie či sú splnené procesné podmienky, či rozhodnutie bude vykonateľné a na zistenie cudzieho práva). Iná je však situácia v spotrebiteľských sporoch, kde je badateľný zásadný odklon od všeobecnej úpravy procesného dokazovania. Zákon sa tu prikláňa k tzv. vyšetrovaciemu princípu, čo je odôvodnené zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov. Predkladateľ zjednodušene skonštatoval, že súd sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám. Zákon preto znie tak, že „Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ďalšiu výnimku v oblasti vykonávania dôkazov sme už naznačili pri zastúpení spotrebiteľa. Ak spotrebiteľ nie je zastúpený advokátom, môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. Čo to znamená? Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, a teda prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Táto zákonná koncentrácia konania môže byť ešte sprísnená tzv. sudcovskou koncentráciou konania podľa § 153, kedy sudca nemusí prihliadnuť na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené včas, t. j. strana ich mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Spotrebiteľské spory sa v zásade majú prejednávať na pojednávaní.

Rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania

Súd môže rozhodnúť o veci bez nariadenia pojednávania, ak a) to ustanovuje zákon, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur (ide o sprísnenie podmienok oproti doterajšej právnej úprave, ktorá v § 115a ods. Keďže ustanovenie § 297 má vo vzťahu k všeobecnému sporovému konaniu špeciálny charakter, ustanovenie § 177 CSP sa neuplatní. Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ustanovenia o spojení vecí sa použijú iba na prípady, ak by sa viedlo viacero spotrebiteľských sporov. Vylučuje sa možnosť spojiť na spoločné konanie spotrebiteľský a iný právny spor medzi sporovými stranami. Zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. Kým dovolanie podľa § 421 ods. Výnimka z povinného zastúpenia a spísania dovolania advokátom. Spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu bude oslobodený od súdnych poplatkov rovnako, ako je tomu aj v súčasnosti.

Judikatúra

Právna veta: Vedľajší účastník, ktorý má v konaní rovnaké práva ako účastník konania, pričom všetci účastníci v občianskom súdnom konaní majú rovnaké postavenie a musia mať rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, má nesporne právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, ktorým môže byť i advokát. Zo žiadneho zákonného ustanovenia pritom nevyplýva, že by takéto oprávnenie vedľajší účastník nemal mať.

Prečítajte si tiež: Úloha vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní

Právní věta: Rozhodcovská doložka, ktorá v danom prípade núti spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, vykazuje znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a neplatného zmluvného dojednania; takou doložkou nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok.

Príklad z praxe

Ako dôvod odmietnutia odporu združenia na ochranu spotrebiteľa Okresný súd Humenné uviedol: „Na pojednávaní dňa … žalovaný potvrdil, že v danej veci mu bol doručený políciou platobný rozkaz do vlastných rúk, pričom odpor voči nemu nepodal. Taktiež uviedol, že nechce, aby niekto iný za neho podával nejaké opravné prostriedky tak, aby museli byť pojednávania. Je si vedomý svojho dlhu, preto nepodával odpor proti platobnému rozkazu, aj keď nemá peniaze na vyplatenie dlhu.“, ďalej okresný súd uviedol „Navyše, podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 6Cdo/207/2011, účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie [to však napríklad neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor]. Ustanovenie § 93 ods. 3 O. s. Okresný súd Humenné sa riadil judikátom NS SR sp. zn. 6Cdo/207/2011 a nesúhlasným stanoviskom odporcu. No napriek týmto dôvodom Krajský súd v Prešove rozhodol, ako je uvedené vyššie, čo ma zaujalo a myslím si, že by mali zbystriť pozornosť aj dodávatelia. Vôľa odporcu - spotrebiteľa podľa KS v Prešove nie je dôležitá. Nie je podstatné, že dlh na pojednávaní odporca uznal a neželá si, aby za neho tretí subjekt podával opravné prostriedky.

Prečítajte si tiež: Civilný sporový poriadok a vedľajší účastník

tags: #vedľajší #účastník #v #spotrebiteľských #sporoch #podmienky