
Nárok na dovolenku po materskej a rodičovskej dovolenke je bežnou otázkou pracujúcich rodičov, ktorí sa po období starostlivosti o dieťa vracajú do zamestnania. Mnohé mamy - zamestnankyne sú prekvapené, keď ich zamestnávateľ (mzdárka, personálne oddelenie) oslovia ku koncu materskej dovolenky s tým, či si chcú čerpať dovolenku. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako sa posudzuje nárok na dovolenku v nadväznosti na materskú a rodičovskú dovolenku, s odkazom na ustanovenia Zákonníka práce.
Základný právny rámec nároku na dovolenku je obsiahnutý v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Podľa § 101 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny.
Inými slovami, ak Váš pracovný pomer u jedného zamestnávateľa trval počas celého kalendárneho roka, avšak v tomto kalendárnom roku ste neodpracovali aspoň 60 dní, tak za tento kalendárny rok nemáte nárok na dovolenku za kalendárny rok (podľa § 101 Zákonníka práce), ale iba na dovolenku za odpracované dni (podľa § 105 Zákonníka práce).
Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Podľa § 103 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej Zákonník práce) základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Ak zamestnanec dovŕšil vek najmenej 33 rokov alebo sa trvale stará o dieťa, má nárok na dovolenku vo výmere najmenej 5 týždňov, t. j. 25 pracovných dní. Ako uvádzate v texte Vašej otázky, v súčasnosti máte 32 rokov, a teda základná výmera Vašej dovolenky podľa ustanovenia § 103 ods. 1 Zákonníka práce je 4 týždne, čo pri štandardnom 5-dňovom pracovnom týždni predstavuje 20 dní platenej dovolenky. Iná, dlhšia výmera Vašej dovolenky môže byť dojednaná vo Vašej pracovnej zmluve, alebo v kolektívnej zmluve (ak taká je u Vašeho zamestnávateľa uzatvorená). Ak máte so zamestnávateľom dojednanú dlhšiu výmeru dovolenky, tak pri výpočte Vašich nárokov je potrebné vychádzať z tejto dlhšej výmery.
Základnou podmienkou vzniku nároku na dovolenku je odpracovať u zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku, t. j. zamestnancovi vznikne u zamestnávateľa nárok na dovolenku v tom prípade, ak počas nepretržitého trvania pracovného pomeru vykonáva prácu u tohto zamestnávateľa minimálne 60 dní. Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho pracovného pomeru a naň bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Za odpracovaný deň sa považuje deň, kedy zamestnanec odpracoval väčšinu svojej zmeny. Do počtu uvedených 60 odpracovaných dní sa započívajú aj niektoré situácie, v ktorých v skutočnosti fyzicky zamestnanec síce prácu nevykonáva, ale Zákonník práce túto situáciu označuje ako výkon práce. Za výkon práce sa podľa § 144a ods. 1 Zákonníka práce považuje napríklad aj čerpanie dovolenky alebo náhradného voľna za prácu nadčas. Doba riadnej dovolenky a doba materskej dovolenky a otcovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce sa posudzuje ako výkon práce.
Na druhej strane, a to konkrétne na účely dovolenky (nároku na dovolenku) sa za výkon práce nepovažuje odpracovanie neospravedlnenej absencie práce, dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca pre chorobu alebo úraz alebo čerpanie rodičovskej dovolenky a pod. Teda do minimálneho rozsahu 60 odpracovaných dní pre vznik nároku na dovolenku sa nepočíta čas, počas ktorého mal zamestnanec rodičovskú dovolenku alebo bol PN.
Pokiaľ by napríklad zamestnankyňa mesiac po nástupe do zamestnania zostala práceneschopná, aby jej vznikol nárok na dovolenku nebude stačiť, ak jej pracovný pomer bude trvať 60 dní, ale ak skutočne odpracuje 60 dní. Keďže obdobie práceneschopnosti sa do výkonu práce na účel dovolenky nepočíta, nárok jej vznikne až po tom, ako odpracuje aj ten počet dní, ktoré pripadli na obdobie jej práceneschopnosti. Je však potrebné uviesť, že tak, ako počet dní dovolenky Zákonník práce limituje len spodnou hranicou, aj v prípade splnenia podmienky odpracovania 60 dní je na slobodnej voľbe zamestnávateľa umožniť zamestnancovi čerpať dovolenku aj v takom prípade, resp. priznať nárok na dovolenku aj v takom prípade, pokiaľ ešte 60 dní neodpracoval.
Materská/otcovská a rodičovská dovolenka nie sú dovolenkou v pravom slova zmysle, teda dovolenkou na zotavenie, ktorej nárok je upravený pre každý rok zamestnania. Zamestnávateľ je povinný ich zamestnancovi/zamestnankyni, ktorí o to požiadajú, poskytnúť, a to v rozsahu stanovenom Zákonníkom práce.
Výmera materskej dovolenky je upravená v § 166 Zákonníka práce. Materskú dovolenku môže žena čerpať v dĺžke 34 týždňov, osamelá žena v dĺžke 37 týždňov a žena, ktorá porodila dve a viac detí zároveň až 43 týždňov. Podľa § 166 ods. 1, v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov (do 31. 12. 2010 28 týždňov). Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov (do 31. 12. 2010 37 týždňov) a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, 43 týždňov (do 31. 12.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Mužovi patrí otcovská dovolenka v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa v rozsahu:základná výmera 28 týždňov,osamelému mužovi 31 týždňov, pri starostlivosti o narodené dve alebo viac detí 37 týždňov.
Rodičovská dovolenka sa poskytuje na prehĺbenie starostlivosti o dieťa, a to na základe žiadosti či už zamestnanca alebo zamestnankyne. Rodičovská dovolenka sa poskytuje v rozsahu:do dňa, v ktorom dieťa dovŕši 3 roky veku, v prípade nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa vyžadujúceho osobitnú starostlivosti do dovŕšenia 6 rokov veku. Podľa § 166 ods. 2 na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.
Za obdobie čerpania materskej/otcovskej dovolenky vzniká zamestnancovi nárok na dovolenku. Materská dovolenka, ktorú matka čerpá pred pôrodom a po ňom sa považuje za výkon práce na účely nároku na dovolenku, rovnako to platí aj pri otcovskej dovolenke. Podľa § 144a čas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 („materská dovolenka muža“) sa posudzuje ako výkon práce (materská dovolenka nie je uvedená v § 144a ods. Nástup na materskú dovolenku či otcovskú dovolenku tak neovplyvní nárok na dovolenku, ani nedochádza k jej kráteniu.
V prípade čerpania rodičovskej dovolenky je situácia iná. Podľa § 144a ods. 3 písm. b/ Zákonníka práce, čerpanie rodičovskej dovolenky sa za výkon práce nepovažuje. Rodičovská dovolenka, ktorá nasleduje po materskej dovolenke a môže trvať až do dovŕšenia tretieho, resp. šiesteho roku veku dieťaťa v prípade zdravotných komplikácií, sa nepovažuje za výkon práce.
Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce „zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. Podľa § 109 ods. 1 zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval z dôvodu napr. čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Inými slovami, ak by ste mali nárok na dovolenku za kalendárny rok (odpracovali by aspoň 60 dní v danom kalendárnom roku), avšak v priebehu tohto kalendárneho roka ste nastúpili na rodičovskú dovolenku, tak zamestnávateľ môže Vašu dovolenku krátiť spôsobom uvedeným v § 109 ods. 1 Zákonníka práce. Dovolenku Vám zamestnávateľ môže krátiť iba za čas trvania rodičovskej dovolenky (za čas trvania materskej dovolenky krátenie neprichádza do úvahy). Ku kráteniu dovolenky podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) zamestnávateľ môže a nemusí pristúpiť (je to na jeho rozhodnutí).
Dovolenku za kalendárny rok, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok tým, že splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, môže zamestnávateľ krátiť za prvých 100 zameškaných pracovných dní z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods.
Pracovný pomer zamestnankyne vznikol 1. 10. 2020. Pracovný čas má rozvrhnutý na 5 dní v týždni (PO - PI) a má viac ako 33 rokov. V období od 15. 11. 2022 do 10. 7. 2023 zamestnankyňa čerpala materskú dovolenku. Následne nastúpila na rodičovskú dovolenku od 11. 7. 2023 až do konca roka 2023. Počas roka však z dôvodu rodičovskej dovolenky neodpracovala 124 pracovných dní, čiže dochádza ku kráteniu dovolenky.
Pre účely výpočtu je potrebné zameškané pracovné dni rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvorí prvých 100 zameškaných pracovných dní. Za toto obdobie budeme dovolenku krátiť o 1 dvanástinu ročného nároku na dovolenku. Zvyšný počet zameškaných pracovných dní (24 dní), je potrebné prepočítať počtom dní 21 (24 zameškaných pracovných dní/21 dní = 1,1428). Počet dní krátenia vypočítame ako 2/12 * 25 dní (celoročný nárok), t.j. 4,166 dňa.
Túto dovolenku máte právo vyčerpať po svojom návrate z rodičovskej dovolenky späť do zamestnania (v súlade s ustanovením § 113 ods. Podľa § 113 ods. Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku z dôvodu, že zamestnávateľ určil čerpanie dovolenky na dobu po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu ju tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka po skončení tejto materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.
Nevyčerpaná dovolenka sa Vám môže hodiť po skončení rodičovskej dovolenky, kedy by ste mali vrátiť do práce, ale ešte nemáte dieťa v škôlke. Nevyčerpaná dovolenka Vám môže pomôcť i pri optimalizácii dávky v nezamestnanosti po rodičovskej dovolenke a pri skončení pracovného pomeru. Čerpanie dovolenky môže ovplyvniť napríklad i výšku ďalšieho materského. Pozitívne aj negatívne.
Zamestnankyni vznikol pracovný pomer 1. 1. 2023. 1. 6. 2023 nastúpila na materskú dovolenku. V roku 2023 tak reálne odpracovala 103 pracovných dní (od 1. 1. 2023 do 31. 5. 2023). Následne čerpá materskú dovolenku, ktorá bude v trvaní 144 pracovných dní. Obdobie materskej dovolenky sa považuje za výkon práce na účel dovolenky. Za rok 2023 má zamestnankyňa nárok na dovolenku v celom rozsahu. Následne zamestnankyňa pokračuje v čerpaní materskej dovolenky do 25. 1. 2024. Od 26. 1. 2024 nastúpi na rodičovskú dovolenku, a to minimálne do konca roka 2024. V roku 2024 sa tak za výkon práce na účel dovolenky bude považovať len 18 dní (pracovné dni) materskej dovolenky. V roku 2024 tak zamestnankyni nárok na dovolenku nevznikne vôbec. Krátenie dovolenky za obdobie čerpania rodičovskej dovolenky zamestnávateľ aplikuje len v tom prípade, ak na príslušný rok pripadne minimálne 60 odpracovaných dní, teda len v prípade, ak vôbec nárok na dovolenku vznikne.
Zamestnankyňa ukončila čerpanie rodičovskej dovolenky 31. 5. 2023 a do práce nastúpila k 1. 6. 2023. Zamestnankyňa teda v roku 2023 zameškala 103 pracovných dní (čo je viac ako 100 dní), preto jej zamestnávateľ môže krátiť nárok na dovolenku za rok 2023, a to o 1/12 jej nároku. Z 25 dní dovolenky by jej tak mohol ubrať 2 dni. Ak by ale ukončila čerpanie rodičovskej dovolenky o 4 pracovné dni skôr, t. j. zameškala by len 99 pracovných dní, teda menej ako 100 dní, zamestnávateľ by jej nárok na dovolenku krátiť nemohol.