Skúšobná doba a nárok na dovolenku: Všetko, čo potrebujete vedieť

Nastúpili ste do novej práce a máte v zmluve skúšobnú dobu? Gratulujeme! Skúšobná doba je bežnou súčasťou pracovného pomeru a slúži na to, aby si zamestnanec aj zamestnávateľ overili, či si navzájom vyhovujú. Čo presne skúšobná doba znamená, ako dlho môže trvať a aké máte práva, vrátane nároku na dovolenku? Na tieto a ďalšie otázky vám odpovieme v tomto článku.

Čo je to skúšobná doba?

Skúšobná doba je "testovacie obdobie" na začiatku pracovného pomeru. Je upravená v § 45 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Počas nej si zamestnanec a zamestnávateľ navzájom overujú, či sú pre seba tou správnou voľbou.

Dĺžka skúšobnej doby

Skúšobná doba môže byť dohodnutá maximálne na dobu 3 mesiacov. Pri vedúcich zamestnancoch v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je to až 6 mesačná skúšobná doba.

Dôležité je vedieť, že skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Výnimkou je situácia, keď počas skúšobnej doby nastanú prekážky v práci na strane zamestnanca, napríklad práceneschopnosť. V takom prípade sa skúšobná doba predlžuje o čas trvania týchto prekážok.

Dohoda o skúšobnej dobe

Skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne najneskôr v deň nástupu do práce. Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skúšobnej dobe len ústne, táto dohoda je neplatná. Dôležité je, aby bola skúšobná doba jasne uvedená v pracovnej zmluve.

Prečítajte si tiež: Podmienky dovolenky v skúšobnej dobe

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je jedným z najrýchlejších a najjednoduchších spôsobov ukončenia pracovného pomeru. Podľa § 72 Zákonníka práce, v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak.

To znamená, že ak sa rozhodnete odísť, nemusíte nič vysvetľovať. Rovnako to platí aj z druhej strany. Dôležité je, aby bola výpoveď písomná a doručená druhej strane. Zamestnávateľ vám nemusí výpoveď doručiť osobne.

Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Ide len o tzv. poriadkovú lehotu. Ak deň v oznámení o skončení pracovného pomeru nie je určený, pracovný pomer sa skončí dňom doručenia oznámenia druhej strane. Ak by bol v oznámení určený deň nasledujúci po uplynutí skúšobnej doby, pracovný pomer by sa skončil uplynutím posledného dňa skúšobnej doby.

Ochrana tehotných žien

Zvýšená ochrana sa vzťahuje na tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy. V takom prípade musí zamestnávateľ v skončení pracovného pomeru aj písomne odôvodniť, prečo s dotyčnou osobou končí pracovný pomer v skúšobnej dobe, pričom tento dôvod sa nesmie týkať tehotenstva, či materstva.

Dovolenka počas skúšobnej doby

Mnohí ľudia si myslia, že počas skúšobnej doby nemôžu čerpať dovolenku. Je to omyl, zákon to nezakazuje, práve naopak. Dovolenka slúži predovšetkým pre oddych a regeneráciu zamestnanca bez výpadku jeho stáleho príjmu.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Nárok na dovolenku

Na dovolenku máte podľa zákona nárok, ak pracujete na trvalý pracovný pomer na plný, ale aj čiastočný úväzok. V prípade, že pracujete na niektorú z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (o vykonaní práce, brigádnickej práci študentov, pracovnej činnosti), nárok na dovolenku nemáte.

Podľa § 101 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka.

Výpočet dovolenky

Ak ste u svojho nového zamestnávateľa odpracovali aspoň 60 dní, vypočítava sa vám pomerná časť dovolenky. V prípade, že ste 60 dní ešte neodpracovali, počet dní vašej dovolenky sa vypočíta za odpracované dni. Za každých 21 odpracovaných dní získate jednu dvanástinu vášho ročného nároku na dovolenku. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny.

Nezabúdajte, že máte k dispozícii iba alikvotnu cast dovolenky, pokial nastupujete pocas roka. Cize nemáte k dispozícii 20 dní dovolenky, ak napríklad nastupujete v októbri.

Čerpanie dovolenky

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Odporúča sa oznámiť svojmu zamestnávateľovi písomne zámer ukončiť pracovný pomer a zároveň požiadať o čerpanie zostávajúcej dovolenky ešte pred týmto ukončením.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Je v dĺžke 1 týždňa a máte na ňu nárok, ak pracujete pod zemou, pri ťažbe nerastov, razení tunelov a štôlní alebo vykonávate zvlášť ťažké či zdraviu škodlivé práce. Ak takto pracujete len časť kalendárneho roka, opäť vám patrí za každých 21 odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.

Príklad z praxe

32-ročná bezdetná Olívia nastúpila do nového zamestnania 1. januára, 31. mája zo zamestnania odíde. Odpracovala 60 dní, ale nie celý rok, preto má nárok na pomernú časť dovolenky. Ak si Olívia nájde nové zamestnanie, do ktorého nastúpi 1. septembra, opäť sa jej bude rátať pomerná časť dovolenky.

Zrušenie alebo odvolanie z dovolenky

Zamestnávateľ vám skutočne dovolenku zrušiť môže, aj vás môže z dovolenky odvolať. V tomto prípade vám ale musí preplatiť náklady, ktoré vám tým vznikli, napríklad storno poplatky za zrušený zájazd. Podmienkou však je, aby mal zamestnanec dovolenku preukázateľne odsúhlasenú zamestnávateľom, k čomu slúžia dovolenkové lístky.

Nevyčerpaná dovolenka

Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec.

Podľa zákona sa prepláca len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky. Ak plánujete dať v práci výpoveď, nezabudnite, že to ovplyvní aj počet dní dovolenky. Ak si dovolenku nemôžete vyčerpať, máte nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku.

Ďalšie dôležité informácie

Práceneschopnosť počas skúšobnej doby

Počas práceneschopnosti (PN) sa skúšobná doba pozastavuje. Výpoveď počas PN je neetická, ale nie vždy nezákonná. Skúšobná doba vás nechráni pred výpoveďou ako zvyšok pracovného pomeru.

Váš nárok na dovolenku závisí od toho, z akého dôvodu ste práceneschopný. Ak sa zamestnancovi stal pracovný úraz, za ktorý zodpovedá zamestnávateľ, jeho dovolenka sa nekráti. Lenže, ak ste PN z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá, môže (ale nemusí) vám dovolenku krátiť.

Materská a rodičovská dovolenka

Obdobie poberania materskej dovolenky, otcovskej dovolenky či rodičovskej dovolenky muža sa posudzuje ako výkon práce. Riadna dovolenka sa vám preto nekráti. V tomto období máte tak nárok na dovolenku za kalendárny rok v plnom rozsahu zákonného nároku. Rodičovská dovolenka, na ktorú sa nastupuje po skončení poberania materských dávok, už má iné pravidlá.

Stravné a príspevok na rekreáciu

Počas čerpania dovolenky, PN alebo inej prekážky v práci, ktorá trvá viac ako 4 hodiny, môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na stravovanie len vtedy, ak to má zakotvené v kolektívnej zmluve alebo internej smernici.

Príspevok na rekreáciu musí poskytnúť iba zamestnávateľ, ktorý má viac ako 49 zamestnancov. Jeho výška je v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur za rok. Ak máte pracovný pomer na kratší pracovný čas, maximálna suma príspevku sa pomerne zníži. Od 1. januára 2025 si môžete z rekreačného príspevku uplatniť aj výdavky na rekreáciu svojho rodiča alebo rodiča vášho manžela/manželky.

Ako úspešne zvládnuť skúšobnú dobu

Okrem právnych aspektov je dôležité vedieť, ako sa správať počas skúšobnej doby, aby ste si zabezpečili dlhodobé zamestnanie.

Adaptácia a onboarding

Efektívny adaptačný proces, známy aj ako onboarding, je kľúčový pre úspešné začlenenie nových zamestnancov do firmy. Dobrý onboarding nielenže urýchli proces integrácie, ale tiež zvyšuje angažovanosť zamestnancov a znižuje mieru fluktuácie. Zamestnávateľ má v tomto procese kľúčovú úlohu, keďže vhodne nastavená adaptácia môže mať dlhodobý pozitívny vplyv na produktivitu a spokojnosť nového člena tímu.

Tipy pre úspešný onboarding

1. Príprava pred nástupom: Zabezpečte, aby boli vopred pripravené všetky potrebné materiály, dokumenty, pracovné nástroje a prístupové údaje.
2. Úvodné školenie: Školenie by malo pokrývať nielen konkrétne pracovné povinnosti, ale aj celkovú firemnú štruktúru, hodnoty a víziu.
3. Mentorstvo: Pridelenie mentora alebo skúseného kolegu, ktorý pomôže rýchlo sa zorientovať v prostredí firmy.
4. Očakávania: Zamestnávateľ by mal na začiatku jasne definovať, čo očakáva od zamestnanca v rámci skúšobnej doby.
5. Spätná väzba: Poskytovanie pravidelnej a konštruktívnej spätnej väzby je nevyhnutné pre efektívnu adaptáciu.
6. Tímová integrácia: Noví zamestnanci sa musia čo najskôr stať plnohodnotnými členmi tímu.
7. Hodnotiaci rozhovor: Po ukončení skúšobnej doby je dôležité uskutočniť hodnotiaci rozhovor.

Ďalšie rady

• Prečítajte si Zákonník práce.
• Oboznámte sa s internými predpismi zamestnávateľa.
• Dochádzanie na čas je základom dobrého dojmu.
• Pozorujte firemnú kultúru.
• Buďte komunikatívni a nebojte sa klásť otázky.
• Snažte sa plniť úlohy kvalitne a včas.
• Priznávajte chyby a ponúkajte riešenia.
• Buďte otvorení spätnej väzbe.
• Majte pozitívny prístup k práci.

tags: #narok #na #dovolenku #pocas #skusobnej #doby