Máte právo na preštudovanie pracovnej zmluvy pred jej podpisom? Zákonník práce a vaše práva

Pracovná zmluva je základný dokument, ktorý upravuje vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Je dôležité, aby si obe strany boli vedomé svojich práv a povinností ešte pred jej podpísaním. Nielen zamestnanci, ale aj zamestnávatelia si musia dávať pozor pri uzatváraní pracovnej zmluvy.

Povinné náležitosti pracovnej zmluvy

Podľa § 43 Zákonníka práce musia byť v pracovnej zmluve povinne dohodnuté štyri podstatné náležitosti, bez ktorých by zmluva nebola platná. Ide o:

1. Druh práce: Zmluva musí presne definovať, akú prácu budete vykonávať. Hoci postačuje stručná charakteristika, ak je v zmluve uvedený len všeobecný názov pozície (napr. Asistent), bez ďalšieho spresnenia je to pre vás nevýhodné. Zamestnávateľ by vám totiž mohol priradiť aj úlohy, s ktorými ste nepočítali. Odporúča sa uviesť aj popis pracovnej činnosti. Ak napríklad zamestnávate mzdovú účtovníčku, od ktorej vyžadujete aj výpomoc asistentke riaditeľa s poštou, napíšte to aj priamo do zmluvy. Táto činnosť totiž neplynie priamo z pracovnej pozície účtovníčky, a pokiaľ si to nedohodnete, zamestnankyňa má právo odmietnuť takúto pridelenú prácu vykonávať.
2. Miesto výkonu práce: Môže ísť o konkrétnu adresu (napr. sídlo firmy), obec, časť obce alebo širšie určené miesto. Zvážte, či chcete ako miesto výkonu upraviť konkrétne vašu prevádzkareň, prípadne celú obec. Akákoľvek cesta mimo obvod pravidelného pracoviska bude pracovnou cestou, pre ktorú musíte získať súhlas zamestnanca a musíte zamestnancovi uhradiť cestovné náhrady. Upozorňujeme, že zamestnávateľ má možnosť prideľovať zamestnancovi prácu len v dohodnutom mieste výkonu práce a v rámci dohodnutého obvodu ho môže preradiť. Ak máte v jednej obci viac prevádzkarní, odporúčame ako miesto výkonu práce dohodnúť celú obec, aby ste zamestnanca v prípade potreby mohli preradiť do inej prevádzkárne. Odporúčame priamo v zmluve upraviť súhlas zamestnanca s vyslaním na pracovnú cestu. V opačnom prípade musíte tento súhlas od zamestnávateľa získať vždy, keď ho budete chcieť poslať na pracovnú cestu.
3. Mzda: Pracovná zmluva musí obsahovať dohodnutú sumu mzdy, ako aj podmienky jej vyplácania (napríklad termín splatnosti). Okrem výšky mzdy odporúčame v pracovnej zmluve dohodnúť aj spôsob vyplácania mzdy. Pokiaľ si so zamestnancom nedohodnete, že mu budete mzdu vyplácať na ním uvedený účet, zamestnávateľ musí vyplácať mzdu v pracovnom čase a na pracovisku. Upravte si aj dátum splatnosti mzdy, zo zákona sa vypláca mzda pozadu za uplynulý mesiac a je splatná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.
4. Dátum nástupu do práce: Dátumom nástupu do práce rozumieme deň, kedy začína pracovný pomer. Zamestnanec nemusí teda reálne v tento deň začať pracovať u zamestnávateľa. Ako dátum nástupu teda môžete dohodnúť napr. 1. septembra, aj keď tento deň pripadá na sviatok alebo na deň pracovného voľna.

Ďalšie dôležité body pracovnej zmluvy

Okrem povinných náležitostí je dôležité venovať pozornosť aj ďalším bodom pracovnej zmluvy:

• Trvanie pracovného pomeru: Zmluva môže byť uzatvorená na dobu určitú alebo neurčitú. Pokiaľ v zmluve nie je uvedené, na akú dobu sa uzatvára, zo zákona sa uzatvára na dobu neurčitú. Pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie na dva roky a možno ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.
• Skúšobná doba: Môže byť dohodnutá najviac na 3 mesiace a u vedúcich zamestnancov na 6 mesiacov. Ak je v zmluve uvedená dlhšia, platí len zákonná lehota. Dôležité je, že skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne najneskôr v deň nástupu do práce. Skúšobná doba bude neplatná aj vtedy, ak bude dohodnutá po vzniku pracovného pomeru (zamestnanec uzavrie písomnú pracovnú zmluvu až po nástupe do práce na základe ústnej dohody - do práce príde v napr. pondelok a zmluvu podpíše až v utorok). Skúšobnú dobu možno dohodnúť najviac na tri mesiace a nie je možné ju dohodnúť v prípade opätovne uzatváranej pracovnej zmluvy na dobu určitú s tým istým zamestnancom.
• Pracovný čas: Zmluva by mala špecifikovať dĺžku vášho týždenného pracovného času a počet dní dovolenky. Pracovný čas je časový úsek, po ktorý musí byť zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi a počas tejto doby môže zamestnávateľ zamestnancovi prideľovať prácu. Pracovný čas nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť 8 hodín a týždenne je maximálne 40 hodín (inak pôjde o prácu nadčas). Ak práce sa odvíja od aktuálnych potrieb a situácie, využite tzv. pružný pracovný čas. Pružný pracovný čas môže zamestnávateľ zaviesť prostredníctvom kolektívnej zmluvy alebo po dohode so zástupcami zamestnancov.
• Dovolenka: Zo zákona plynie, že zamestnanec má nárok na štyri týždne dovolenky, pokiaľ do konca roka dovŕši najmenej 33 rokov, tak päť týždňov dovolenky. Pokiaľ si teda so zamestnancom dohodnete inú výmeru dovolenky, odporúčame si túto výmeru upraviť priamo v pracovnej zmluvy, prípadne pre všetkých zamestnancov túto otázku upraviť v kolektívnej zmluve. So zamestnancom sa nemôžete dohodnúť, že výmera jeho dovolenky bude nižšia než zákonom stanovená výmera.
• Konkurenčná doložka: Zamestnávateľ sa tak môže so zamestnancom za pomoci konkurenčnej doložky v pracovnej zmluve dohodnúť, že maximálne jeden rok po skončení pracovného pomeru nebude vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Za takéto obmedzenie musí zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť primeranú náhradu, a to najmenej 50 % priemerného mesačného zárobku za každý mesiac plnenia tohto záväzku.

Právo na preštudovanie zmluvy pred podpisom

Neexistuje žiadna zákonom stanovená lehota, do ktorej musí uchádzač o zamestnanie pracovnú zmluvu podpísať. Máte plné právo si zmluvu dôkladne preštudovať, prípadne sa poradiť s právnikom. Ak vám nie je niečo jasné, pýtajte sa. Nebojte sa zmluvu odmietnuť, ak s ňou nie ste spokojní. Dobrá zmluva je základom pre transparentný a férový pracovný vzťah.

Čo robiť, ak už máte podpísanú nevýhodnú zmluvu?

Aj keď už zamestnanec podpísal pracovnú zmluvu, ktorá sa mu javí ako nevýhodná, resp. Treba rozlíšiť, či je problém len v nejasných alebo nevýhodných formuláciách, alebo ide o ustanovenia, ktoré sú v rozpore so Zákonníkom práce. Prvým krokom by mala byť konzultácia s právnikom. Ak zamestnávateľ odmietne a zmluva porušuje zákon, môžete podať podnet na Inšpektorát práce.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Elektronické uzatvorenie pracovnej zmluvy

Áno, pracovnú zmluvu možno uzatvoriť aj elektronicky, za určitých podmienok. Problém je, že ho nemá každý. Iný spôsob elektronického uzavretia pracovnej zmluvy môže byť problematický a neodporúčame ho.

Možnosť pridať vlastné podmienky do zmluvy

Áno, je to možné, pokiaľ sa na tom so zamestnávateľom dohodnete a ten je ochotný zmluvu s takýmto doplnením podpísať. Niekedy ide o „technické zmeny“, ktoré je potrebné urobiť z dôvodu zmeny legislatívy.

Dĺžka pracovnej zmluvy

Dĺžka pracovnej zmluvy závisí najmä od typu zamestnávateľa a od toho, do akej miery chce mať podmienky podrobne upravené. Niektoré zmluvy sú stručné a obsahujú len povinné náležitosti podľa zákona. Samotná dĺžka zmluvy však nič nehovorí o tom, či je pre zamestnanca výhodná alebo nevýhodná.

Pozor na všeobecné formulácie

Ak je ustanovenie napísané príliš neurčito, môže to viesť až k jeho neplatnosti. Často ide o nepresne alebo veľmi všeobecne formulované ustanovenia. Príkladom nejasnej formulácie môže byť pomerne obvyklá klauzula „Iné povinnosti podľa pokynov nadriadeného“. Je bežné, že pracovná zmluva obsahuje ustanovenie o plnení pokynov nadriadeného. Práve preto, z dôvodu ochrany zamestnanca ako slabšej strany v pracovnoprávnom vzťahu, našim klientom štandardne neodporúčame používať v pracovných zmluvách nepresne formulované frázy ako „iné“ či „akékoľvek“ povinnosti podľa pokynov nadriadeného, ale vztiahnuť tieto ďalšie pokyny na dohodnutý druh práce, resp.

V zásade platí, pri každej zmluve alebo dodatku, že by žiadna zo strán nemala podpisovať niečo, o obsahu čoho si nie je úplne istá. Text si treba pozorne prečítať a ujasniť si, ako navrhované zmeny ovplyvnia vaše práva a povinnosti.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Typy pracovných zmlúv

• Pracovná zmluva na dobu neurčitú: Je najbežnejším typom pracovnej zmluvy a poskytuje zamestnancovi najväčšiu istotu.
• Pracovná zmluva na dobu určitú: Je vhodná pre tých, ktorí hľadajú flexibilitu. S jedným zamestnancom sa môže uzatvoriť maximálne na 2 roky.
• Dohoda o prácach (napr. o vykonaní práce, o pracovnej činnosti): Sa od klasickej pracovnej zmluvy líši v mnohých aspektoch. Mnoho ľudí si zamieňa pracovnú zmluvu s dohodou (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti). Obmedzený: DVP (max. 350 hodín/rok), DPČ (max. Odvody sú nižšie, obmedzené práva (napr.

Ukončenie pracovného pomeru

• Dohoda o skončení pracovného pomeru: Už od slova DOHODA vám musí byť jasné, že s tým musíte súhlasiť obaja, že to musíte podpísať obaja. Dohoda je od slova dohodnúť sa a to znamená, že bez vášho podpisu k žiadnej dohode nedošlo. K podpisu vás zamestnávateľ nemôže nútiť. Nedajte sa do žiadneho podpisu dohody zbrklo dotlačiť. Nie ste povinný nič podpisovať. Ak zamestnávateľ potrebuje váš podpis, znamená to, že ste vo výhode, že ten podpis nemusíte dať zadarmo. Minimálne si môžete vyžiadať čas na preštudovanie dohody, na jej odfotenie. Vyjadriť sa môžete aj zajtra. Ak vám dohodu nebude chcieť dať k nahliadnutiu alebo si ju nebudete môcť zobrať so sebou, tak ju proste nepodpisujte. Žiadne také, že ale on povedal, že to musím podpísať teraz. Pamätajte: nič také ako výpoveď dohodou neexistuje. Dohoda je niečo iné a výpoveď je niečo iné. Vy nedostávate výpoveď dohodou. Ak nechcete skončiť k uvedenému dátumu alebo ak nechcete skončiť vôbec, proste dohodu nepodpisujte. Ak dohodu, s ktorou nie ste spokojný alebo spokojná, podpíšete, následne vám už nepomôže ani svätená voda. Takáto dohoda by mala byť pre vás férová. Malo by v nej byť uvedené odstupné aspoň v takej sume, aké by ste mali mať podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce. Dohoda nemá byť podpisovaná spätne. Bežne sa snažia zamestnávatelia takto „dohodnúť“ napríklad aj mesiac dozadu, ale snáď si nechcete spätne doplácať odvody.
• Výpoveď: Už zo slova výpoveď je zrejmé, že to bude niečo iné než dohoda. Kým pri dohode sa spolu navzájom dohodnete a dokument navzájom podpíšete, tak výpoveď je jednostranná. Čiže výpoveď nepodpisujete, nemusíte s ňou súhlasiť, stačí, že vám ju zamestnávateľ doručí. Výpoveď je platná a účinná odo dňa, kedy sa vám dostala do rúk. Môžete ju fyzicky dostať osobne na pracovisku, môžete ju dostať poštou. Nemyslite si, že sa výpovedi vyhnete, ak si ju zámerne na pošte nepreberiete. Po tom, čo si výpoveď na pošte vyberiete, alebo čo vám ju dá zamestnávateľ do rúk a vy mu len podpisom potvrdíte prevzatie, od tohto dátumu nastávajú účinky výpovede. Napríklad ak ste výpoveď dostali 15.5. a máte výpovednú dobu dva mesiace, tak tá začne plynúť nasledujúci mesiac - od 1. júna a skončí poslednými júlovým dňom, čiže 31. júla. Výpovedná doba sa líši podľa toho, ako dlho pracujete u zamestnávateľa, pozrite v Zákonníku práce § 62.
• Okamžité skončenie pracovného pomeru: Zamestnávateľ s vami môže skončiť pracovný pomer, iba ak ste hrubo porušili pracovnú disciplínu. Čo presne to znamená, to by malo byť uvedené vo vašom pracovnom poriadku. Napríklad pokiaľ ste hrubo porušili pracovnú disciplínu (napr. krádežou, prišli ste do práce opitý), môže s vami okamžite skončiť pracovný pomer. Tu sa ale tiež zisťuje, či ide naozaj o závažné porušenie. Napríklad ak 20 rokov poctivo pracujete a včera ste oslavovali narodenie vnuka a dnes z vás trochu tiahne, je to rozdiel, ako keď máte 30 rokov, nemáte žiadne deti a iba ste sa rozhodli vyhodiť si z kopýtka priamo v práci.

Práva zamestnanca pri výpovedi

Zamestnávateľ sa vám nemôže vyhrážať výpoveďou ani ak od vás chce podpísať dohodu o skončení alebo dodatok k pracovnej zmluve. Môže vás ale korektne informovať, že napríklad nepodpísaním dohody bude postupovať vydaním výpovede, pretože ste naozaj napríklad nadbytočný/á. Musíte vycítiť, či ide iba o sprosté vyhrážanie a kde zamestnávateľ korektne informuje, ako bude postupovať. Nesmie vám dávať bezprávne vyhrážky a hlavne nesmie podmieňovať podpis hocičoho nejakou finančnou sankciou.

Pracovný pomer na dobu určitú a vecné dôvody

Pri opätovnom predlžení alebo opätovnom dohodnutí pracovného pomeru platí podľa § 48 ods. Pričom podľa § 48 ods. Na ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky sa teda vyžaduje vecný dôvod. Vecné dôvody sú v Zákonníku práce v § 48 ods. 4 ustanovené taxatívne, teda iný vecný dôvod, ako ustanovuje Zákonník práce neprichádza do úvahy. Zamestnávateľ teda má možnosť napríklad uzatvoriť prvú pracovnú zmluvu na určitú dobu bez vecného dôvodu najdlhšie na dva roky a nad rámec dvoch rokov už nemôže túto pracovnú zmluvu opätovne predlžovať bez vecného dôvodu. Zákonník práce vyžaduje, aby sa vecný dôvod na predlženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu uviedol v pracovnej zmluve. Ak by pracovná zmluva neobsahovala vecný dôvod predlženia alebo opätovného dohodnutia pracovného pomeru na určitú dobu, v zmysle už vyššie uvedeného by bolo potrebné takýto pracovný pomer poväzovať za pracovný pomer na neurčitý čas z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu.

Odstúpenie od pracovnej zmluvy pred nástupom do práce

Ak ste už uzatvorili pracovnú zmluvu, do dňa začatia výkonu práce, dohodnutého v pracovnej zmluve, by ste mohli od pracovnej zmluvy odstúpiť, len ak ste pri jej uzatváraní konali v omyle, ktorý ale musel byť druhému účastníkovi zmluvy (zamestnávateľovi) známy. Dňom nástupu do práce vzniká pracovný pomer, ktoré je možné skončiť len jedným zo spôsobov, ktoré sú ustanovené v Zákonníku práce. Ak sa zamestnávateľ na skončení Vášho pracovného pomeru (alebo skončení pracovnej zmluvy ešte pred dňom nástupu do práce s Vami nedohodne) bolo by Vo Vašom pre Vás najjednoduchšie skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe (samozrejme za predpokladu, že ste sa na skúšobnej dobe a jej dĺžke v pracovnej zmluve dohodli). Pracovný pomer možno v skúšobnej dobe skončiť kedykoľvek bez uvedenia dôvodu. Toto písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe by ste mala zamestnávateľovi oznámiť aspoň tri dni pred dňom, ktorý v písomnom oznámení označíte ako deň skončenia pracovného pomeru.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

tags: #mám #nárok #na #preštudovanie #pracovnej #zmluvy