
Tento článok sa zaoberá komplexnou problematikou nárokov na odstupné a odchodné v kontexte pracovného pomeru, invalidného dôchodku a výpovede, pričom zohľadňuje rôzne situácie a ustanovenia Zákonníka práce. Cieľom je poskytnúť ucelený prehľad pre zamestnancov aj zamestnávateľov, aby sa vedeli orientovať v spleti právnych predpisov a správne uplatňovať svoje práva a povinnosti.
Odstupné je finančná kompenzácia, ktorá patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru za určitých okolností. Nárok na odstupné vzniká vtedy, ak zamestnávateľ ukončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce, alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
Konkrétne ide o tieto dôvody:
Zamestnancovi patrí odstupné aj v prípade, ak s ním zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, okrem prípadu ak si zamestnanec spôsobil pracovný úraz porušením predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci alebo pod vplyvom omamných látok.
Dôležité je zdôrazniť, že dosiahnutie dôchodkového veku alebo vznik nároku na dôchodok nie je výpovedným dôvodom, ak zamestnanec naďalej spĺňa predpoklady výkonu práce podľa osobitných právnych predpisov alebo vnútorných predpisov zamestnávateľa. Ak zamestnanec dáva výpoveď, nie je povinný uviesť dôvod. Ak zamestnanec dá výpoveď z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, nemá nárok na odstupné.
Prečítajte si tiež: Práca popri invalidnom dôchodku
Výška odstupného pri výpovedi závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u daného zamestnávateľa. Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce platí:
Výška odstupného pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Zákonníka práce je vyššia ako pri výpovedi. Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce platí:
Odchodné je jednorazová suma, ktorú zamestnávateľ vypláca zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (s poklesom schopnosti pracovať viac ako 70 %). Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak mu bol priznaný pred dovŕšením veku potrebného na nárok na starobný dôchodok, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak o tento dôchodok požiada do jedného roka od skončenia pracovného pomeru.
Je dôležité rozlišovať medzi odstupným a odchodným. Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok.
Prečítajte si tiež: Práca popri invalidnom dôchodku: Na čo si dať pozor
Poberanie plného invalidného dôchodku (s poklesom schopnosti pracovať o viac ako 70 %) neznamená, že človek nemôže pracovať. Zákon nezakazuje osobám s invalidným dôchodkom pracovať a výška zárobku nie je nijako obmedzená. Práca nie je dôvodom na automatické odňatie invalidného dôchodku. Dôležité však je, aby poberateľ invalidného dôchodku naďalej spĺňal zdravotné podmienky na priznanie invalidity. Sociálna poisťovňa môže kedykoľvek skontrolovať zdravotný stav a posúdiť, či stále existuje nárok na invalidný dôchodok.
Ak lekárska posudková činnosť zistí zlepšenie zdravotného stavu pod hranicu 70 % poklesu schopnosti pracovať, dôchodok môže byť odňatý alebo znížený.
Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie.
Ak zdravotný stav zamestnanca so zdravotným postihnutím podľa lekárskeho posudku neumožňuje, aby naďalej vykonával doterajšiu prácu, zamestnávateľ je povinný preradiť ho na inú, pre neho vhodnú prácu.
Pracovný pomer môže skončiť niekoľkými spôsobmi:
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a invalidný dôchodok
Zamestnanci so zdravotným postihnutím požívajú osobitnú ochranu. Zamestnávateľ môže dať tomuto zamestnancovi výpoveď len po predchádzajúcom súhlase príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce.