Manažérska Zmluva pre Vedúceho Prevádzky: Vzor a Dôležité Aspekty

Úvod

Manažérska zmluva predstavuje dôležitý nástroj v pracovnoprávnych vzťahoch, najmä pri obsadzovaní vedúcich pozícií. Tento článok sa zameriava na manažérsku zmluvu pre vedúceho prevádzky, pričom analyzuje jej špecifiká, právny rámec a praktické aspekty. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a pomôcť zamestnávateľom a zamestnancom orientovať sa v tejto oblasti.

Právny Rámec Manažérskej Zmluvy

Na Slovensku neexistuje zákonná definícia pojmu "manažérska zmluva". Najvyšší súd SR ju definoval ako "osobitný, nepomenovaný typ zmluvy, ktorej obsahom sú niektoré pracovnoprávne záväzky, ale aj záväzky prekračujúce rámec pracovného práva". V praxi sa tento pojem používa pre pracovné zmluvy s manažérmi - vedúcimi zamestnancami.

Súbeh Pracovnej a Manažérskej Zmluvy

V praxi je možný súbeh pracovnej zmluvy a manažérskej zmluvy. Rovnako je možný súbeh vymenovania ako spôsobu založenia pracovného pomeru a manažérskej zmluvy. Kombinácia vymenovania (pracovnej zmluvy) a manažérskej zmluvy ako inominátnej (nepomenovanej) zmluvy v zmysle § 269 Obchodného zákonníka, resp. zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka, tiež nie je vylúčená.

V prípade súbehu pracovnej a manažérskej zmluvy je možné v manažérskej zmluve upraviť, že zamestnávateľ a zamestnanec sa v pracovnej zmluve uzatvorenej v určitý deň dohodli, že v manažérskej zmluve upravia mzdové a ďalšie podmienky, na ktorých majú zmluvné strany záujem v súvislosti s pracovným pomerom zamestnanca.

Vedúci Zamestnanci a Ich Postavenie

Zákonník práce nedefinuje pojem manažér, ale § 9 ods. 3 Zákonníka práce obsahuje legálnu definíciu pojmu vedúci zamestnanci.

Prečítajte si tiež: Sociálny Status Manažéra

Manažérska zmluva sa riadi ustanoveniami Zákonníka práce v prípade, ak manažér ako vedúci zamestnanec riadi svojich podriadených zamestnancov, jeho práca napĺňa znaky závislej práce a vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho podriadenosti. V takomto prípade bude manažér vykonávať závislú prácu v pracovnom pomere, ktorý je založený pracovnou zmluvou. S manažérmi, resp. vedúcimi zamestnancami, ktorí nevykonávajú pôsobnosť štatutárneho orgánu sa spravidla uzaviera pracovná zmluva, ktorá od pracovnej zmluvy uzatvorenej s nevedúcim zamestnancom, obsahuje aj práva a povinnosti vedúceho zamestnanca podľa § 82 Zákonníka práce, ale ktorá môže obsahovať aj výhody pre tohto zamestnanca plynúce z manažérskej funkcie (napr. trinásty, štrnásty plat, služobné vozidlo, služobný notebook) a iné podmienky.

Zakladanie Pracovného Pomeru s Vedúcim Zamestnancom

Pracovný pomer vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu sa riadi interným predpisom zamestnávateľa. Založeniu pracovného pomeru musí v prípadoch stanovených právnym predpisom alebo vnútorným predpisom predchádzať voľba a vymenovanie do funkcie. Ide o obligatórnu podmienku pre uzatvorenie pracovnej zmluvy. Pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní. Až uzatvorením pracovnej zmluvy dochádza k založeniu pracovného pomeru.

Obsah Manažérskej Zmluvy

Manažérska zmluva by mala obsahovať všetky podstatné náležitosti pracovnej zmluvy podľa Zákonníka práce. Okrem toho je vhodné upraviť aj ďalšie špecifické podmienky, ako napríklad:

• Rozsah právomocí a zodpovedností: Manažérska zmluva by mala jasne definovať rozsah právomocí a zodpovedností vedúceho prevádzky. To zahŕňa riadenie zamestnancov, zodpovednosť za hospodárske výsledky prevádzky, dodržiavanie bezpečnostných predpisov a ďalšie relevantné oblasti.
• Ciele a kritériá hodnotenia: Stanovenie merateľných cieľov a kritérií hodnotenia umožňuje objektívne posúdiť výkonnosť vedúceho prevádzky. Tieto ciele by mali byť realistické, dosiahnuteľné a v súlade so strategickými cieľmi spoločnosti.
• Mzda a odmeňovanie: Okrem základnej mzdy je dôležité upraviť aj systém odmeňovania, ktorý motivuje vedúceho prevádzky k dosahovaniu stanovených cieľov. Môže ísť o bonusy, prémie, podiel na zisku a iné formy odmeňovania.
• Povinnosť mlčanlivosti a ochrana obchodného tajomstva: Manažérska zmluva by mala obsahovať ustanovenia o povinnosti mlčanlivosti a ochrane obchodného tajomstva. Vedúci prevádzky má prístup k citlivým informáciám, preto je dôležité zabezpečiť ich ochranu.
• Konkurenčná doložka: Konkurenčná doložka obmedzuje vedúceho prevádzky v možnosti vykonávať činnosť, ktorá by mohla byť konkurenčná voči zamestnávateľovi, a to po skončení pracovného pomeru.
• Doba trvania zmluvy a podmienky ukončenia: Manažérska zmluva môže byť uzatvorená na dobu určitú alebo neurčitú. Je dôležité upraviť podmienky ukončenia zmluvy, vrátane výpovedných dôvodov a výpovedných lehôt.

Ochrana Obchodného Tajomstva

Ochrana obchodného tajomstva je kľúčová pre každú spoločnosť. V manažérskej zmluve je nevyhnutné venovať tejto problematike osobitnú pozornosť.

Definícia Obchodného Tajomstva

Obchodné tajomstvo je definované v § 17 Obchodného zákonníka ako "skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy, ktoré súvisia s podnikom a majú skutočnú alebo potenciálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje ich utajenie."

Prečítajte si tiež: Čo je Manažérska Komunitná Starostlivosť?

Pokiaľ by teda chýbala čo len jediná z týchto podmienok, nešlo by o obchodné tajomstvo v zmysle ustanovenia § 17 Obchodného zákonníka. Aj súdna prax sa prikláňa k identickému právnemu názoru. V zmysle rozsudku NS SR sp. zn. Obo 98/99 dojednanie zmluvných strán o tom, že určité náležitosti zmluvy tvoria predmet obchodného tajomstva, nepostačuje na to, aby sa tieto skutočnosti stali obchodným tajomstvom, pokiaľ nenapĺňajú pojmové znaky vymedzené ust. § 17 Obchodného zákonníka.

Príklady Obchodného Tajomstva

Za skutočnosti obchodnej povahy možno pokladať napríklad zoznamy zákazníkov, cenové kalkulácie, stratégie uplatňované v obchodnom rokovaní. K výrobným skutočnostiam patria najmä poznatky o technologických procesoch a o ich osobitnom priebehu a špecifických schopnostiach, ktoré sa pri týchto procesoch uplatňujú. Skutočnosti technickej povahy predstavujú najrozmanitejšie drobnejšie zlepšenia oproti súčasnému stavu techniky a tiež nové poznatky, ktoré by mohli byť patentovateľné, ale z rôznych dôvodov patentovo chránené nie sú, či ešte nie sú.

Ako obchodné tajomstvo sú, samozrejme, chránené iba informácie o tých skutočnostiach, ktoré sú v súlade s právnym poriadkom a neodporujú dobrým mravom.

Za všeobecný predmet obchodného tajomstva treba pokladať aj také informácie, ktoré vytvoril zamestnanec v rámci plnenia svojich pracovných povinností v podniku a za jeho prostriedky a o ktorých zamestnávateľ ešte ani nevie. Na takéto informácie sa vôľa podnikateľa ich utajiť môže vzťahovať len vo veľmi všeobecnej polohe.

Ochrana Informácií pri Rokovani o Uzavretí Zmluvy

Špeciálne sú chránené informácie poskytnuté pri rokovaní o uzavretí zmluvy. Obchodný zákonník v ustanovení § 271 hovorí o informáciách označených ako dôverné, tým dochádza aj k určitej ochrane aj tých poznatkov, ktoré nedosahujú intenzitu ochrany obchodného tajomstva, pretože nespĺňajú niektoré jeho znaky. Ide o kogentné ustanovenie zakazujúce pod sankciou vzniku povinnosti náhrady škody zneužitie informácií dôvernej povahy, určitý druh objektívnej zodpovednosti s charakterom predzmluvnej zodpovednosti, ktorej vznik nie je viazaný na uzavretie zmluvy. Zavinenie sa v danom prípade nevyžaduje. Pre jej vznik sa však vyžaduje, aby strana dala vhodným spôsobom najavo, že ide o informácie dôvernej povahy. Označenie informácií za dôverné je úplne v dispozícii zmluvnej strany a záleží na jej subjektívnom rozhodnutí. Na to, aby určité informácie požívali ochranu ako informácie dôverné, nie je rozhodujúce, či predzmluvné rokovania, pri ktorých boli tieto informácie použité, viedli k uzavretiu zmluvy alebo sa skončili bez jej uzavretia. Na porušenie povinnosti neprezradiť a ani nezneužiť dôverné informácie sa viaže zodpovednosť za vzniknutú škodu. Povinnosť nahradiť škodu sa až na vymedzenie protiprávneho úkonu spravuje všeobecnou úpravou náhrady škody (§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka).

Prečítajte si tiež: Krycí príspevok a manažérska výsledovka: Prepojenie

Právo Nakladať s Obchodným Tajomstvom

Právo nakladať s obchodným tajomstvom nie je viazané (na rozdiel od niektorých iných práv k predmetom priemyselného vlastníctva) na špeciálny zápis do registra práv. Vzniká a trvá spolu so vznikom obchodného tajomstva, ktoré spĺňa podmienky uvedené v § 17. Právo nakladať s týmto tajomstvom môže byť obmedzené osobitným zákonom.

Súhlas na využitie obchodného tajomstva sa zvyčajne udeľuje na základe licenčnej zmluvy s užívateľom v súlade s ust. § 508 a nasl. OBZ. Nie je vylúčené, aby súhlas využívať obchodné tajomstvo bol udelený jednostranným úkonom. Zmluvné dojednanie o práve využívať niektorú súčasť podnikového tajomstva bude často súčasťou iných licenčných zmlúv (napr. licenčnej zmluvy o využívaní vynálezu) či zmlúv komplexnejšej povahy (typicky napr. franchisingové zmluvy).

Právne Prostriedky Ochrany Obchodného Tajomstva

Pri porušení alebo ohrození práva na obchodné tajomstvo podľa ust. § 17 a nasl. OBZ prichádzajú do úvahy rovnaké právne prostriedky ochrany ako pri ochrane proti nekalej súťaži (žaloba na zdržanie sa konania, odstránenie závadného stavu, primerané zadosťučinenie, náhrada škody a vrátenie bezdôvodného obohatenia). Žalobu môže podať len ten subjekt, ktorému obchodné tajomstvo patrí. V zmysle § 20 OBZ sa na rozdiel od § 51 chráni nielen porušenie, ale už aj len ohrozenie práva na obchodné tajomstvo, pričom nie je rozhodujúce, aký je cieľ tohto ohrozenia alebo porušenia.

Ustanovenia § 44 ods. 2 písm. g) OBZ demonštratívne vypočítava čo možno zaradiť pod pojem nekalá súťaž, je ňou aj porušovanie obchodného tajomstva. tým, že sa mu tajomstvo zverilo alebo inak stalo prístupným (napr. vlastným alebo cudzím konaním priečiacim sa zákonu.

Vyzradenie obchodného tajomstva zo strany konajúcej osoby musí byť neoprávnené, teda bez povolenia súťažiteľa - nositeľa práv k predmetu obchodného tajomstva. Na druhej strane na naplnenie skutkovej podstaty porušenia obchodného tajomstva netreba preukazovať účel konajúcej osoby, pre ktorý obchodné tajomstvo vyzradila, odplatnosť či bezodplatnosť vyzradenia, zavinený charakter jej konania, ba dokonca ani jej znalosť protiprávnosti svojho konania. Nevyžaduje sa ani to, aby vyzradenie obchodného tajomstva malo za následok vznik skutočného prospechu tretej osobe. Rozhodujúci je objektívny výsledok - porušenie obchodného tajomstva.

Procesné Nároky pri Porušení Obchodného Tajomstva

Ako už bolo vyššie uvedené procesné nároky osôb, ktorých práva boli porušené alebo ohrozené nekalou súťažou, sú upravené v ustanovení § 53 Obchodného zákonníka, a to ako nárok zdržovací a odstraňovací a okrem toho nárok na primerané zadosťučinenie, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. Navyše má osoba dotknutá nekalou súťažou ešte možnosť domáhať sa ako úspešný účastník súdneho konania zverejnenia rozsudku podľa § 55 ods. 2 OBZ a za podmienok tam uvedených.

Zdržovacou žalobou sa žalobca môže domáhať, aby súd rušiteľovi zakázal určité konanie s cieľom zabrániť ďalšiemu ohrozovaniu alebo poškodzovaniu žalobcu nekalosúťažným konaním žalovaného. Zdržanie sa konania porušujúceho alebo ohrozujúceho svoje právo sa navrhovateľ môže domáhať iba v prípade, ak konanie ktoré je v rozpore so zákonom, stále trvá, alebo hrozí že sa bude opakovať. Predmetom zdržovacej žaloby v zásade by mal byť zákaz konania, naplňujúceho niektorú zo skutkových podstát nekalej súťaže, v danom prípade porušenie obchodného tajomstva, pričom požadovaný zákaz by mal byť v žalobnom petite vymedzený tak presne a určito, aby pri jeho prevzatí do súdneho rozhodnutia išlo o výrok vykonateľný. Súd je pritom v zmysle § 153 ods. 2 OSP zásadne viazaný znením žalobného návrhu. Z rozsudku NS SR, sp. zn.

Odstraňovacou žalobou sa žalobca domáha odstránenia existujúceho závadného stavu určitým aktívnym konaním žalovaného rušiteľa.

Primerané zadosťučinenie je náhradou za spôsobenú nemajetkovú ujmu, ktorá spočíva predovšetkým v zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, resp. do dobrého mena fyzickej osoby. Formy, v akých možno primerané zadosťučinenie poskytnúť, sú rôzne, môže to byť ospravedlnenie, ale aj vyplatenie peňažnej sumy. Poskytnutie zadosťučinenia v peniazoch prichádza do úvahy najmä v prípade, ak ujma - svojou povahou nemajetková - bude mať negatívne majetkové dopady (najčastejšie v podobe straty klientely), ktoré ani zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia nebude môcť zvrátiť. Zákon spresňuje, že zadosťučinenie poskytnuté poškodenému súťažiteľovi musí byť primerané. Primeranosť poskytnutého zadosťučinenia sa bude zrejme vzťahovať nielen na výber formy zadosťučinenia, ale aj na určenie rozsahu zadosťučinenia. Pokiaľ ide o rozsah, možno teda povedať, že na rozdiel od žalobného nároku na náhradu škody, kde priznaná náhrada odškodňuje v zásade všetku spôsobenú škodu, poskytnuté zadosťučinenie bude spôsobenú ujmu nahrádzať iba primerane.

Priznanie náhrady škody bude podmienené splnením všeobecných podmienok náhrady škody podľa ust. § 373 a nasl. Predmetom náhrady škody je teda skutočne spôsobená škoda a ušlý zisk. Podľa § 380 súčasťou odškodňovanej škody sú aj náklady vynaložené poškodeným v dôsledku porušenia povinnosti rušiteľom.

Aj úspech žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia získaného nekalosúťažným konaním bude podmienený splnením všeobecných podmienok vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predpokladom vzniku záväzkov z bezdôvodného obohatenia je skutočnosť, že sa niekto obohatil na úkor iného a že toto obohatenie je bezdôvodné. (bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2), plnením z neplatného právneho úkonu (§ 451 ods. 2), plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2), získané z nestatočných zdrojov (§ 451 ods.

Trestnoprávna Ochrana Obchodného Tajomstva

V obzvlášť závažných prípadoch prichádza do úvahy aj ochrana prostriedkami trestného práva - § 264 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov /Trestný zákon/ - trestný čin ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva

Z formulácie § 20 Obchodného zákonníka je tiež zrejmé, že ochrana obchodného tajomstva prislúcha voči každej právnickej i fyzickej osobe. Voči zamestnancom podniku možno z takéhoto porušenia vyvodiť aj rôzne druhy sankčných opatrení predvídaných pracovným právom.

Všeobecná úprava obchodného tajomstva, obsiahnutá v ust. § 17 až 20 Obchodného zákonníka, dopĺňa ochranu poskytovanú právnou úpravou vynálezov, ochranných známok, dizajnov, úžitkových vzorov a podobných inštitútov. K ochrane dochádza priamo zo zákona a nevyžaduje sa dodržanie formálno-právneho postupu. Vzhľadom na uvedené možno poukázať na skutočnosť, že práva k obchodnému tajomstvu radíme medzi tzv. priemyselné práva. Povaha obchodného tajomstva je však výnimočná v tom, že ide o právo, ktorého vznik netreba nikde registrovať. Ide o prostriedok ochrany predovšetkým takých dôležitých skutočností, ako sú ešte nepatentované vynálezy alebo rôzne postupy a metódy, ktoré podnikateľ nechce alebo nemôže chrániť registráciou na Úrade priemyselného vlastníctva, alebo nespĺňajú požiadavku na ochranu podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). Prihláškou k patentovej ochrane spravidla prestáva byť vynález obchodným alebo výrobným tajomstvom. Samozrejme, aj v prípade že dané skutočnosti možno zaradiť do niektorej kategórie duševného vlastníctva (napr. chránený softvér ako autorské dielo, ktoré však využíva podnikateľ výlučne pre svoje účely), môže zároveň požívať ochranu ako obchodné tajomstvo podnikateľa. Aj nehmotné statky, ktoré by inak boli nechránené, požívajú podľa Obchodného zákonníka vysoký stupeň ochrany, pokiaľ naplnia určené znaky.

Ochrana Obchodného Tajomstva v Interných Normách Zamestnávateľa

Takýmito vnútornými predpismi je napr. znehodnotiť písomnosti, vrátane poznámok na papieri, ktoré už nie sú potrebné a obsahujú údaje, ktoré sú predmetom tajomstva. Porušenie povinností vyplývajúcich z interného predpisu je porušením pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom s následkom rozviazania pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. skončenie pracovného pomeru výpoveďou (výpovedný dôvod v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce - „Výpoveď z dôvodov pre porušenie pracovnej disciplíny“)

Výber z uvedených alternatív je na vôli zamestnávateľa.

S úmyselným vyzradením tajomstva nepovolaným osobám je spojená trestná zodpovednosť podľa zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (Trestný zákon), resp. zodpovednosť podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Samotná trestná zodpovednosť, resp. zodpovednosť podľa zákona o priestupkoch neznamená upustenie od uplatnenia nároku na náhradu škody, ktorú zamestnanec svojim konaním spôsobí.

V zmysle § 264 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (Trestného zákona) kto vyzvedá obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, poštové tajomstvo, telekomunikačné tajomstvo alebo daňové tajomstvo v úmysle vyzradiť ho nepovolanej osobe alebo kto také tajomstvo nepovolanej osobe úmyselne vyzradí, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Zároveň ustanovenie § 265 Trestného zákona upravuje zneužívanie informácií v obchodnom styku. V zmysle uvedeného kto neoprávnene použije informáciu dosiaľ verejne neprístupnú, ktorú získal vo svojom zamestnaní, povolaní, postavení alebo vo svojej funkcii a ktorej zverejnenie podstatne ovplyvňuje rozhodovanie v obchodnom styku, a uskutoční alebo dá podnet na uskutočnenie zmluvy alebo operácie na organizovanom trhu cenných papierov alebo tovaru, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Rovnako sa potrestá, kto ako zamestnanec, člen štatutárneho orgánu, spoločník, podnikateľ alebo účast…

Štatutárny Orgán a Jeho Kompetencie

Štatutárne orgány majú komplexnú spôsobilosť konať v mene zamestnávateľa ako právnickej osoby. Kto je štatutárnym orgánom spoločnosti a v akom rozsahu je oprávnený konať za spoločnosť, sa každá tretia osoba dozvie z výpisu z obchodného registra, ktorý je verejným zoznamom.

Obchodný zákonník ustanovuje, kto je štatutárnym orgánom podnikateľských subjektov, právnických osôb, najmä jednotlivých druhov obchodných spoločností. Štatutárne orgány sú oprávnené vykonávať v mene zamestnávateľa všetky právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch.

Vedúci jednotlivých organizačných útvarov sú oprávnení vykonávať v mene zamestnávateľa právne úkony len v rozsahu svojho funkčného oprávnenia stanoveného organizačnými predpismi.

Zodpovednosť Zamestnanca

Zamestnanec, v pozícii vedúceho prevádzky, má voči zamestnávateľovi rozsiahle povinnosti. Medzi najdôležitejšie patrí:

• Zachovávať dôvernosť informácií: Zamestnanec je povinný zachovávať dôvernosť informácií o obchodných, technických, organizačných a iných skutočnostiach, o ktorých získa v súvislosti s výkonom práce vedomosť, a ktoré majú zostať utajené ako obchodné tajomstvo.
• Náhrada škody: V prípade porušenia uvedených povinností je zamestnanec povinný nahradiť zamestnávateľovi spôsobenú škodu.

Závislá Práca vs. Obchodnoprávny Vzťah

Odplatnú prácu môžu fyzické osoby vykonávať nielen vo vzťahu, ktorý sa zakladá a riadi právnymi predpismi pracovného práva, ale môže byť upravený aj normami obchodného práva. Skutočnosť, či sa právny vzťah zmluvných strán riadi predpismi pracovného alebo obchodného práva, je dôležitá z dôvodu úpravy právneho postavenia zmluvných strán, rozsahu ich práv a povinností, zodpovednosti za škodu a pod.

Rozlišovacím kritériom (či zabezpečiť výkon istých prác v rámci pracovnoprávnych alebo obchodnoprávnych predpisov) je definícia závislej práce. Závislou prácou sa v súlade s § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) rozumie „práca, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností“. V praxi sa možno stretnúť so zmluvami, ktoré sa spravidla označujú ako manažérske zmluvy. Teória aj prax považujú tieto zmluvy za zmluvy uzatvárané podľa predpisov obchodného práva alebo za zmluvy uzatvárané v rámci pracovného práva.

tags: #manažérska #zmluva #vedúci #prevádzky #vzor