Mandátna Zmluva a Dohody Medzi Spoločníkmi: Rozdiely a Využitie

Úvod

V podnikateľskom prostredí sa často stretávame s rôznymi typmi zmlúv, ktoré upravujú vzťahy medzi jednotlivými subjektmi. Medzi najčastejšie patria mandátna zmluva a dohody medzi spoločníkmi. Tento článok sa zameriava na podrobné porovnanie týchto dvoch typov zmlúv, ich charakteristické znaky, využitie a rozdiely, aby čitatelia získali komplexný prehľad a vedeli sa správne rozhodnúť, ktorý typ zmluvy je pre ich potreby najvhodnejší.

Mandátna Zmluva: Základný Prehľad

Definícia a Právna Úprava

Mandátna zmluva je jedným zo zmluvných typov obstarávateľského charakteru, upravená v ustanoveniach § 566 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Táto zmluva sa zaraďuje medzi relatívne obchody v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Právna úprava mandátnej zmluvy sa využíva aj pri iných zmluvných typoch, ktoré na ňu čiastočne odkazujú, napr. pri komisionárskej zmluve, zmluve o obchodnom zastúpení či zmluve o inkase. Takmer totožný predmet záväzku ako mandátna zmluva formuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) v ustanoveniach upravujúcich tzv. príkaznú zmluvu.

Subjekty a Náležitosti Mandátnej Zmluvy

Pri mandátnej zmluve rozlišujeme dve zmluvné strany: mandatára a mandanta. Medzi základné náležitosti mandátnej zmluvy patria:

• Určenie zmluvných strán: Presné definovanie, kto je mandatár a kto je mandant.
• Určenie obchodnej záležitosti: Táto záležitosť má pre mandanta väčšinou vzťah k jeho podnikateľskej činnosti a môže spočívať v uskutočnení nejakej činnosti alebo právnych úkonov. Podstatou je, aby mala záležitosť obchodný charakter.
• Dojednanie o odplate: Mandátny vzťah sa nepripúšťa bezodplatne. Mandatárovi vzniká nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Výnimku tvorí prípad, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, v zmysle § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Vznik a Forma Mandátnej Zmluvy

Mandátna zmluva vzniká už samotnou dohodou o podstatných náležitostiach a nevyžaduje sa jej písomné vyhotovenie. S výnimkou § 566 Obchodného zákonníka je právna úprava mandátnej zmluvy dispozitívna, čo umožňuje účastníkom upraviť jej obsah podľa vlastných potrieb.

Povinnosti Mandatára

Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou (§ 567 ods. 1 Obchodného zákonníka). Táto odborná starostlivosť znamená výrazne väčšiu starostlivosť ako len bežná starostlivosť. Mandatár sa môže odchýliť od pokynov mandanta len v prípade, že je to pre zabezpečenie záujmov mandanta naliehavo nevyhnutné a zároveň nie je možné včas zabezpečiť súhlas. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Mandatár nemusí záležitosť zariadiť osobne, ale môže spôsobiť zánik záväzku splnením aj prostredníctvom tretej osoby, pokiaľ to nevylučuje samotná zmluva. Ak by mandatár porušil zmluvné ustanovenia, zodpovedal by za škody, ktorú svojim konaním spôsobil.

Prečítajte si tiež: Mandátna zmluva a vlastníci bytov

Plnomocenstvo a Zodpovednosť Mandatára

Samotná mandátna zmluva nenahrádza plnomocenstvo. Pokiaľ bude musieť mandatár zrealizovať úkony voči tretím osobám, bude na to potrebovať písomné udelenie plnomocenstva. Udelenie plnej moci je jednostranným právnym úkonom mandanta, v ktorom mandant vymedzí rozsah úkonov, ktoré je mandatár oprávnený v jeho mene a na jeho účet realizovať vo vzťahu k tretím osobám. Udelenie plnomocenstva môže byť aj súčasťou mandátnej zmluvy. Mandatár zodpovedá za škodu na prevzatých veciach podľa § 570 Obchodného zákonníka, pričom jediným liberačným dôvodom je, že škodu nebolo možné odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Tieto veci je možné dať poistiť.

Ukončenie Mandátnej Zmluvy

Mandátna zmluva môže byť ukončená niekoľkými spôsobmi:

• Výpoveď mandantom: Mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať. Ak výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť, nadobúda účinnosť dňom, keď sa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť.
• Výpoveď mandatárom: Mandatár môže zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi, ak z výpovede nevyplýva neskorší čas.

V oboch prípadoch je dôležité, aby strana, ktorá zmluvu vypovedáva, upozornila druhú stranu na opatrenia potrebné na zabránenie vzniku škody.

Aplikácia na Zmluvu o Výkone Funkcie Konateľa

Ustanovenia mandátnej zmluvy môžeme aplikovať aj na zmluvu o výkone funkcie konateľa. Vyplýva to z § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene.

Dohody Medzi Spoločníkmi: Rámec a Charakteristika

Definícia a Typy Dohôd

Dohody medzi spoločníkmi sú zmluvy, ktoré upravujú vzájomné vzťahy spoločníkov v spoločnosti. Tieto dohody nie sú priamo upravené v Obchodnom zákonníku ako zmluvný typ, ale sú uzatvárané na základe § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý umožňuje podnikateľom uzavrieť aj také zmluvy, ktoré zákonom nie sú upravené ako zmluvný typ (tzv. inominátne zmluvy). Medzi typické dohody medzi spoločníkmi patria:

Prečítajte si tiež: Mandátna zmluva v stavebníctve

• Zmluva o vzájomnej spolupráci: Zmluvné strany sa dohodnú, že budú vykonávať činnosť, ktorá smeruje k vzájomnej spolupráci a koordinácii.
• Rámcová zmluva o obchodnej spolupráci: Všeobecne sa využíva tam, kde budú následne v druhej etape dojednané podmienky, ktoré neboli upravené v dohode medzi zmluvnými stranami.

Zmluva o Vzájomnej Spolupráci

Zmluvou o vzájomnej spolupráci sa zmluvné strany dohodnú, že budú vykonávať činnosť, ktorá smeruje k vzájomnej spolupráci, koordinácii. Keďže ide o nepomenovanú zmluvu, práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia predovšetkým úpravou, ktorá je obsiahnutá priamo v zmluve. Pokiaľ však zmluva určité otázky nerieši, zmluvné strany sa riadia všeobecnou právnou úpravou pre obchodno-záväzkové vzťahy. Uvedenú zmluvu je vhodné a výhodné použiť vtedy, keď si podnikatelia chcú zabezpečiť vzájomnú spoluprácu, ktorá môže spočívať napr. v tom, že jeden z podnikateľov poskytne druhému finančný príspevok a druhá zmluvná strana sa zaviaže podnikateľa propagovať. Častá je aj vzájomná spolupráca podnikateľov a škôl. Predmetom vzájomnej spolupráce môže byť napríklad záväzok podnikateľa umožniť študentom vykonať prax či poskytnúť materiálnu pomoc škole a záväzok školy poskytnúť spoločnosti študentov na predajných a reklamných podujatiach spoločnosti. Zmluvu o vzájomnej spolupráci uzatvárajú často za účelom skvalitnenia poskytovaných služieb v cestovnom ruchu aj ubytovacie zariadenia a rôzne aquaparky, wellness centrá či podobné zariadenia slúžiace na oddych a regeneráciu. Predmetom vzájomnej spolupráce je najčastejšie poskytnutie zľavy ubytovaným hosťom a propagácia relaxačného zariadenia.

Rámcová Zmluva o Obchodnej Spolupráci

Keďže rámcová zmluva o obchodnej spolupráci nie je osobitne upravená žiadnym právnym predpisom a nie je možné zaradiť ju pod žiaden zmluvný typ, aj v tomto prípade ide o nepomenovanú zmluvu. Všeobecne sa rámcová zmluva využíva tam, kde budú následne v druhej etape dojednané podmienky, ktoré neboli upravené v dohode medzi zmluvnými stranami. Rámcová zmluva o obchodnej spolupráci je súčasťou určitého súboru zmlúv, pričom jej význam spočíva v tom, že sčasti určuje podmienky ostatných zmlúv. Podmienky dohodnuté v rámcovej zmluve sú teda spravidla súčasťou ostatných čiastkových zmlúv. Čo sa týka čiastkových zmlúv, ktoré bližšie upravujú práva a povinnosti zmluvných strán, tie môžu byť dojednané ako jednotlivé zmluvné typy alebo opätovne ako nepomenované zmluvy. Rámcovú zmluvu o obchodnej spolupráci využívajú najčastejšie podnikatelia, ktorí spolu dlhodobo a opakovane spolupracujú a realizované obchody chcú urýchliť a zjednodušiť. Do určitej miery môžeme rámcovú zmluvu prirovnať k všeobecným obchodným podmienkam, keďže jej význam spočíva v uľahčení a zjednodušení kontraktačného procesu. Rámcová zmluva spravidla len stanoví rámec práv a povinností zmluvných strán a podmienky ich vzájomnej spolupráce. Rámcová zmluva sa tak následne používa v spojení s ďalšou čiastkovou zmluvou, kde sa uvedú niektoré ďalšie náležitosti zmluvného vzťahu.

Vzťah Medzi Spoločnosťou a Spoločníkom/Konateľom

Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti v zmysle prvej vety § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Z vyššie uvedeného vyplýva, že konateľ ako aj spoločník s.r.o. môžu svoju funkciu vykonávať buď na základe zmluvy o výkone funkcie (niekedy sa ľudovo nazýva aj manažérska zmluva), alebo na základe mandátnej zmluvy (podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka). Zmluva o výkone funkcie je osobitným typom zmluvy uzatvorenej podľa § 66 ods. 6. Obchodného zákonníka, ktorý vyžaduje pre tento typ zmluvy písomnú formu a schválenie zo strany valného zhromaždenia (ak má spoločnosť jediného spoločníka, vyžaduje sa schválenie tejto zmluvy jediným spoločníkom pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia). Ak konateľ alebo spoločník nemá so spoločnosťou uzatvorenú písomnú zmluvu o výkone funkcie, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom alebo spoločníkom sa vždy primerane uplatnia ustanovenia obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, s prihliadnutím na skutočnosť, že mandátna zmluva nevyžaduje pre svoju platnosť a účinnosť písomnú formu. Zákonné ustanovenie neurčuje a ani nenariaďuje, aby na výkon funkcie konateľa a spoločníka s.r.o. bola zmluva o výkone funkcie povinne uzatvorená. Je na dohode zmluvných strán, či uzatvoria písomnú zmluvu o výkone funkcie, písomnú mandátnu zmluvu, alebo ústnu mandátnu zmluvu. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že ani jedna z týchto zmlúv, resp. Výkon funkcie konateľa a ani spoločníka nemá znaky závislej práce typické pre výkon práce v pracovnom pomere. Konateľ spoločnosti, príp. jej iný orgán, alebo spoločník môžu v rámci svojej funkcie zariaďovať len tie záležitostí spoločnosti, ktoré súvisia s výkonom jeho funkcie. Teda spoločník môže riadiť a kontrolovať spoločnosť a konateľ môže konať v mene spoločnosti navonok voči tretím osobám, ako aj podieľať sa na obchodnom vedení spoločnosti, teda má pôsobnosť aj vo vnútorných záležitostiach spoločnosti. Nie je podstatné, či konateľ je zároveň spoločníkom, alebo ide o osobu bez podielu na majetku spoločnosti. Vzťah medzi spoločnosťou a jej spoločníkom, či konateľom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti vždy považuje za obchodnoprávny vzťah. Nejedná sa o pracovnoprávny vzťah na základe Zákonníka práce. Avšak konateľ, resp. spoločník sa môže rozhodnúť, že bude popri tomto obchodnoprávnom vzťahu so spoločnosťou zároveň v pracovnom pomere so spoločnosťou (napr. konateľ spoločnosti bude popri funkcii konateľa zároveň zastávať pozíciu generálneho riaditeľa, administratívneho pracovníka, vodiča, či inú pracovnú pozíciu v rámci spoločnosti). V takom prípade bude mať popri zmluve o výkone funkcie alebo popri mandátnej zmluve uzatvorenú aj pracovnú zmluvu, príp. môže so spoločnosťou uzatvoriť aj inú pracovnoprávnu zmluvu (napr.

Odmeňovanie a Zmluva o Výkone Funkcie

Medzi podnikateľmi býva veľmi obľúbená zmluva o výkone funkcie, podľa ktorej konateľ, resp. spoločník nebude odmeňovaný za výkon svojej funkcie (pod pojmom „odmena“ sa nemá na mysli „podiel na zisku“, čiže dividenda). Takáto zmluva sa zvykne často kombinovať s pracovným pomerom konateľa, resp. spoločníka, ktorý poberá od spoločnosti mzdu ako každý iný zamestnanec a zároveň má uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, ktorá mu síce priznáva určité benefity, no odmena za výkon funkcie priamo dohodnutá nie je.

Zmluva o Výkone Funkcie vs. Mandátna Zmluva

Pri otázke, či je vhodnejšie upraviť vzťah medzi spoločnosťou a jej konateľom, resp. Zmluvu o výkone funkcie je vhodné uzatvoriť nie len z dôvodu, že v nej, na rozdiel od mandátnej zmluvy, nemusí byť definovaná odmena (odmena je prvým predpokladom zakladajúcim povinnosť platenia odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne), ale aj z dôvodu, že ustanovenia zmluvy o výkone funkcie majú dispozitívny charakter a účastníci zmluvy si môžu upraviť obsah tejto zmluvy podľa svojich osobitných podmienok. Od ustanovení mandátnej zmluvy sa môžu odchýliť a koncipovať ju iným spôsobom. Zmluva o výkone funkcie môže práva a povinnosti konateľa upraviť omnoho podrobnejšie a dôslednejšie, ako je to v prípade mandátnej zmluvy. Hoci obchodný zákonník neobsahuje osobitné ustanovenia o obsahu zmluvy o výkone funkcie (určuje len náležitosti formálne, keď pre platnosť zmluvy o výkone funkcie vyžaduje písomnú formu a schválenie zmluvy valným zhromaždením) zmluva by mala obsahovať predovšetkým určenie zmluvných strán, stanovenie rozsahu práv a povinností, ktoré má konateľ alebo spoločník pri výkone svojej funkcie, výšku a spôsob určenia odmeny (príp. dojednanie o bezodplatnosti), zákaz konkurencie, ukončenie funkcie (najmä odvolanie a odstúpenie z funkcie), o tzv. odchodnom a pod. Do zmluvy možno zakotviť aj rôzne benefity, ktoré chce spoločnosť konateľovi, resp. spoločníkovi ponúknuť (napr. Na rozdiel od zmluvy o výkone funkcie výhodou mandátnej zmluvy, je že pre jej platné uzavretie stačí, aby sa účastníci dohodli, a to aj ústne, na jej podstatných obsahových náležitostiach, ktorými sú identifikácia zmluvných strán, vymedzenie záležitosti, ktoré má konateľ alebo spoločník v mene spoločnosti vykonávať a výška jeho odmeny (teda pojmovým znakom mandátnej zmluvy je odplatnosť; musí byť v zmluve dohodnutá). Avšak, ak sa spoločnosť rozhodne uzatvoriť so svojim spoločníkom alebo konateľom mandátnu zmluvu, hoci zákon pre jej platné uzavretie nevyžaduje písomnú formu, aj napriek tomu sa odporúča uzatvoriť písomnú zmluvu, ktorá slúži ako dôkaz v prípade rozporu o obsahových náležitostiach tejto zmluvy. Okrem toho v prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú na ústnej forme mandátnej zmluvy, je výhodné, ak podmienky takejto zmluvy (najmä výšku odmeny a spôsob odmeňovania) potvrdí aj valné zhromaždenie vo svojom rozhodnutí.

Prečítajte si tiež: Mandátna zmluva alebo konateľ: Porovnanie

Tipy pre Výber Zmluvy

• Tip 1: Zmluvu o výkone funkcie je vhodné uzatvoriť najmä vtedy, ak spoločnosť nemá v pláne vyplácať konateľovi alebo spoločníkovi nejakú odmenu za výkon jeho funkcie. Mandátna zmluva je postavená na princípe odmeňovania mandatára (konateľa, resp. spoločníka).
• Tip 2: Pre tých, ktorí sú konateľmi alebo spoločníkmi s.r.o. a nie sú nikde zamestnaní, nie sú SZČO a nie sú ani poistencami štátu a chcú minimalizovať svoje odvodové zaťaženie, je vhodné uzatvoriť zmluvu o výkone funkcie, prípadne mandátnu zmluvu s nejakou nízkou buď pravidelnou alebo nepravidelnou odmenou, napr. 70 € mesačne alebo štvrťročne (zákon dolnú ani hornú hranicu odmeny nijako nelimituje).

Zmluva o Výkone Funkcie Konateľa vs. Spoločníka

Zmluva o výkone funkcie sa vzťahuje na všetkých členov orgánov obchodných spoločností, teda napr. na členov štatutárneho orgánu s.r.o. (konateľov), členov dozornej rady s.r.o. a taktiež na spoločníkov s.r.o.. V bežnej podnikateľskej praxi sa najčastejšie stretávame so zmluvou o výkone funkcie konateľa, avšak zmluva o výkone funkcie nie je obmedzená iba na vzťah medzi spoločnosťou a jej konateľom, ale týka sa aj jednotlivého spoločníka s.r.o. a to aj takého, ktorý je štatutárnym orgánom (konateľom) spoločnosti. Spoločník má v spoločnosti rozhodujúce postavenie. Môže sa sám podieľať na podnikateľskej činnosti spoločnosti, alebo môže túto činnosť ovplyvňovať iba svojimi rozhodnutiami. Je však potrebné poznamenať, že s týmto postavením je spojená aj určitá zodpovednosť. Spoločník má vo všeobecnosti iné práva a povinnosti ako konateľ s.r.o.. Konateľom s.r.o. môže byť len fyzická osoba. Na rozdiel od toho spoločníkom môže byť fyzická, ako aj iná právnická osoba. Konateľ môže konať v mene spoločnosti navonok voči tretím osobám, ale má pritom pôsobnosť aj vo vnútorných záležitostiach spoločnosti, teda podieľa sa na obchodnom vedení spoločnosti.

Odvodové Povinnosti

V praxi sa možno často stretnúť so situáciou, v ktorej funkciu konateľa s.r.o. a aj spoločníka s.r.o. vykonáva tá istá osoba, pričom funkciu konateľa a aj funkciu spoločníka s.r.o. vykonáva bez nároku na odmenu. Takýto konateľ a takýto spoločník nemá z titulu svojej funkcie povinnosť odvádzať poistné na sociálne poistenie, a v niektorých prípadoch ani na zdravotné poistenie (ak konateľ alebo spoločník s.r.o. vykonáva svoju funkciu bez nároku na odmenu a nie je popri tom nikde zamestnaný a nie je ani SZČO, alebo poistencom štátu, na účely povinného zdravotného poistenia sa musí stať samoplatiteľom, čo v praxi znamená to isté ako dobrovoľne nezamestnaná osoba). Ak by táto osoba nemala so spoločnosťou uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom s.r.o. ako aj na vzťah medzi spoločnosťou a spoločníkom s.r.o. by sa primerane uplatnili ustanovenia obchodného zákonníka o mandátnej zmluve. Môže nastať aj taká situácia, že spoločník s.r.o., ktorý je zároveň konateľom spoločnosti, bude ako spoločník vykonávať svoju funkciu bez nároku na odmenu, ale ako konateľ bude za výkon svojej funkcie poberať odmenu v nejakej určenej výške. Pre doplnenie: Zákon nestanovuje žiadnu sankciu, ak konateľ a/alebo spoločník s.r.o. vykonáva svoju funkciu bez nároku na odmenu a nemá pritom uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu (ide vtedy o prípad, keď sa na takýto vzťah primerane aplikuje ústna mandátna zmluva). Avšak aj napriek tomu, že zákon sankciu nestanovuje, pri absencii písomnej zmluvy je odplatnosť patrná a preto je vhodné, aby mal konateľ a/alebo spoločník s.r.o., ktorý chce vykonávať svoju funkciu bez nároku na odmenu, uzatvorenú písomnú zmluvu o výkone funkcie, v ktorej bude bezodplatnosť výslovne zakotvená. Zmluva o výkone funkcie bude mať význam v prípade preukázania skutočnosti, že žiadny nárok na odmenu nevznikol (a teda nevznikla ani prihlasovacia a odvodová povinnosť do sociálnej poisťovne a príp. Pre bližšie porovnanie odvodového zaťaženia si pozrite túto tabuľku.

Závislá Práca vs. Obchodnoprávny Vzťah

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase a na náklady zamestnávateľa. Ďalej podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Ak má práca znaky činnosti podľa osobitných predpisov (napríklad zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, Občiansky zákonník, Obchodný zákonník), nejde o závislú prácu a taká práca bude, resp. môže byť vykonávaná na základe zmluvného vzťahu podľa zákona o dobrovoľníctve (dobrovoľnícka zmluva), Občianskeho zákonníka (napr. zmluva o dielo, príkazná zmluva…) alebo podľa Obchodného zákonníka (na živnosť, mandátna zmluva…). Pri posudzovaní právneho vzťahu spoločníka voči vlastnej s.r.o. je dôležité rozlišovať medzi závislou prácou a obchodnoprávnym vzťahom. Práca spoločníka vo vlastnej spoločnosti nie je závislou prácou - pri výkone tejto práce nie sú prítomné znaky závislej práce - napríklad nie je možné hovoriť o vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa (s.r.o.) a podriadenosti zamestnanca (spoločníka) - kto je pri práci spoločníka nadriadeným a kto podriadeným - spoločník sám sebe? Snažiť sa o posudzovanie vzťahu spoločníka pracujúceho vo vlastnej spoločnosti optikou Zákonníka práce nemá logiku. Jednou zo základných úloh Zákonníka práce je najmä stanovovať základné práva zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi - definovať zákonný nárok na mzdu, rozsah pracovného času, nárok na príplatky a ďalšie výhody, nárok na dovolenku, náhradu mzdy pri pracovnom voľne, právo na zastupovanie a na kolektívne vyjednávanie atď. Právne vzťahy medzi spoločníkom či konateľom na jednej strane a spoločnosťou na strane druhej sú upravené Obchodným zákonníkom. Pre uzatváranie zmlúv medzi spoločníkmi, konateľmi a spoločnosťou s.r.o. sa uplatňujú ustanovenia Obchodného zákonníka.

Odmeňovanie a Pracovná Zmluva

Pri odmeňovaní na základe pracovnej zmluvy sa musí rešpektovať zákon o minimálnej mzde a ďalej minimálne mzdové nároky na základe stupňa náročnosti vykonávanej práce - viď § 120 Zákonníka práce. A napríklad pri stupni náročnosti 5 a štvrtinovom úväzku musí byť mzda najmenej 216 eur mesačne. Pri dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa musí rešpektovať minimálna hodinová mzda - v roku 2018 suma 2,76 eur na hodinu. Spoločník s.r.o., ktorý aktívne pracuje pre vlastnú spoločnosť, pracovnú zmluvu mať nemusí. Náplň svojej práce bude mať uvedenú v zmluve vo výkone funkcie alebo v mandátnej zmluve (viď vyššie). A v tejto zmluve bude mať uvedenú aj výšku svojej odmeny (ak vôbec). V praxi sa však stretávame s tým, že spoločník má vo vlastnej spoločnosti uzatvorenú pracovnú zmluvu, prípade dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ako uvidíme ďalej, svoj zmysel to má. Ale i tu treba zopakovať, že najmä pokiaľ ide o jednoosobovú s.r.o., ktorá inak nemá žiadnych zamestnancov, spoločník by si mal dobre rozmyslieť či vo vlastnej spoločnosti „sám so sebou“ uzavrie pracovnú zmluvu. Jeho spoločnosť sa v tom okamihu stane zamestnávateľom, musí viesť mzdovú agendu, komunikovať ako zamestnávateľ s daňovým úradom, Sociálnou poisťovňou, zdravotnou poisťovňou, zabezpečiť si bezpečnostného technika a pracovnú zdravotnú službu atď. To všetko v jednoosobovej s.r.o.

Stravovanie Konateľov

V súvislosti so zmenami v stravovaní zamestnancov sa objavujú otázky, či môže mať konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.), myslí sa tým konateľ, ktorý v s.r.o. Respektíve, aké sú možnosti s.r.o.

Poistenie Spoločníka/Konateľa

Ak má spoločník/konateľ v s.r.o. uzatvorenú pracovnú zmluvu alebo dohodu, zo mzdy alebo odmeny je povinne poistený v zdravotnej poisťovni ako zamestnanec presne tak, ako sú poistení iní zamestnanci pracujúci na pracovnú zmluvu alebo na dohodu. Spoločnosť ho prihlasuje do zdravotnej poisťovne ako zamestnanca na pracovnú zmluvu, resp. Ak má spoločník/konateľ v s.r.o. uzatvorenú pracovnú zmluvu alebo dohodu, zo mzdy alebo odmeny je povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec - presne ako iní zamestnanci pracujúci na pracovnú zmluvu alebo na dohodu. Spoločnosť ho prihlasuje do Sociálnej poisťovne ako zamestnanca na pracovnú zmluvu, resp. Výnimkou je v takomto prípade garančné poistenie, ktoré sa nevzťahuje na spoločníka, ktorý je súčasne konateľom vo svojej s.r.o.

Príjmy Spoločníka vo Vlastnej S.R.O.

Najskôr sa pozrieme na zmluvy podľa Obchodného zákonníka, ktoré môže mať uzavreté spoločník vo vlastnej s. r. o., resp. mal by mať uzavreté konateľ v s. r.

Mandátna Zmluva a Zmluva o Výkone Funkcie: Daňové a Odvodové Aspekty

Ak spoločník alebo konateľ, resp. iný člen orgánu spoločnosti má príjem v s. r. o. na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o pracovnej činnosti a podobne, tak podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa jedná o príjem zo závislej činnosti. Ak spoločník alebo konateľ, resp. iný člen orgánu spoločnosti má príjem z s. r. o. za prácu na základe zmluvy o výkone funkcie, mandátnej zmluvy, prípadne i bez zmluvy, tak v takomto prípade podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa jedná o ostatný príjem. V „reči“ zákona o dani z príjmov tak má spoločník, konateľ, resp.

tags: #mandatna #zmluva #a #dohody #medzi #spolocnikmi