Mandátna Zmluva s Fyzickou Osobou: Dane a Odvody na Slovensku

Podnikateľské subjekty na Slovensku často uzatvárajú zmluvné vzťahy s fyzickými osobami. Tieto vzťahy môžu mať rôznu formu, od pracovnoprávnych vzťahov podľa Zákonníka práce až po obchodné vzťahy podľa Obchodného zákonníka. V tomto článku sa zameriame na mandátnu zmluvu s fyzickou osobou, jej daňové a odvodové aspekty.

Právny Rámec Mandátnej Zmluvy

Podnikateľské subjekty (obchodné spoločnosti a družstvá) v rámci svojej činnosti uzatvárajú s fyzickými osobami pracovnoprávne vzťahy podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ alebo len „ZP“) a obchodné vzťahy podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo len „OZ“). Podľa § 66 ods. 3 OZ sa vzťah medzi spoločnosťou a členom štatutárneho orgánu pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve podľa § 566 až § 576 OZ, pokiaľ z ich dojednaní so spoločnosťou alebo iných ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich ich povinnosti nevyplýva iné určenie práv a povinností.

Základné Charakteristiky Mandátnej Zmluvy

Mandátna zmluva je upravená v Obchodnom zákonníku (§ 566 - § 576). Na základe mandátnej zmluvy sa mandatár zaväzuje obstarať pre mandanta určitú obchodnú záležitosť v jeho mene a na jeho účet. Mandátna zmluve je vždy odplatná, aj keď odplata nie je dohodnutá.

Definovanie základného obsahu mandátneho vzťahu vymedzuje znenie § 566 ods. Po prvotnom oboznámení sa s textom tohto ustanovenia je možné v ňom vypozorovať základné črty pracovnoprávneho vzťahu, kedy obdobne ako v prípade pracovnej zmluvy, aj mandátna zmluva je záväzok niečo vykonať pre mandanta (zamestnávateľa) a na druhej strane povinnosť za vykonanú prácu zaplatiť mandatárovi (zamestnanec) odplatu. Tieto základné kontúry vidíme tiež pri pracovnej zmluve, kedy zamestnanec má povinnosť vykonávať dohodnutú prácu pre zamestnávateľa a ten je rovnako ako mandant povinný zamestnancovi zaplatiť mzdu (v prípade mandátnej zmluvy je to odplata).

Podstatou mandátnej zmluvy je vykonanie určitej obchodnej činnosti mandatárom pre mandanta. Mandantom je preto vždy podnikateľ, teda fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba, ktoré podnikajú v zmysle Obchodného zákonníka. Obchodná záležitosť, ktorú mandatár obstaráva pre mandanta musí súvisieť s podnikateľskou činnosťou mandanta. Obchodná záležitosť môže spočíva vo vykonaní určitých právnych úkonov alebo aj v uskutočnení akejkoľvek inej činnosti. V praxi sa mandátna zmluva používa pri zastupovaní v súdnom konaní, pri uzatváraní zmlúv, pri zastupovaní mandanta pri rokovaní, pri uzatváraní akýchkoľvek iných zmlúv.

Prečítajte si tiež: Mandátna zmluva a vlastníci bytov

Povinnosti Mandatára

Podľa § 567 ods. činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Dôležitou súčasťou mandátnej zmluvy, resp. zmluvy o výkone funkcie štatutárneho orgánu (konateľa s. r. o.) a člena štatutárneho orgánu (napríklad člena predstavenstva a. s., dozornej rady a. s. alebo s. r. o.) sú ustanovenia o záväzkoch oboch strán, teda o právach a povinnostiach obchodnej spoločnosti a člena štatutárneho orgánu, ochrane obchodného tajomstva, dobe výkonu funkcie a spôsobe ukončenia zmluvy. Z mandátnej zmluvy, resp.

Mandatár mandanta vždy zastupuje - to znamená, že mandatár koná v mene a na účet mandanta. Ide o rovnaké zastúpenie ako v prípade plnomocenstva. Splnomocnenec tiež koná v mene a na účet splnomocniteľa.

Odplata za Mandátnu Zmluvu

Mandátna zmluva, ako sme už uviedli, je vždy odplatná. To znamená, že mandatár nemôže konať bez nároku na odmenu. V takom prípade by už nešlo o mandátnu zmluvu, ale napríklad o príkaznú zmluvu. Platí preto, že ak odplata nie je dohodnutá, mandant musí uhradiť mandatárovi obvyklú trhovú cenu.

Forma Mandátnej Zmluvy

Vo všeobecnosti nemusí mať mandátna zmluva písomnú formu. Obchodný zákonník ju totiž nevyžaduje. Niektoré osobitné zmluvy - ako mandátna zmluva o obstaraní kúpy/predaja cenných papierov, pritom vyžadujú písomnú formu a podpornú aplikáciu Obchodného zákonníka.

Dane a Odvody pri Mandátnej Zmluve

Na základe týchto vzťahov vzniká fyzickým osobám nárok na zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a príjmy zo zisku vyplácané v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) a zákona č. 43/2004 Z. z. preddavky na poistné a poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z.

Prečítajte si tiež: Mandátna zmluva v stavebníctve

Významný prvok určujúci rozdiel medzi zamestnancom, ktorý má so svojím zamestnávateľom vytvorený pracovnoprávny vzťah, a osobou, ktorá sa síce de facto môže označovať za zamestnanca, avšak jej postavenie určuje Obchodný zákonník, je v platení odvodov a preddavkov na daň. V prípade, že máte „zamestnanca“ na mandátnu zmluvu, nevzniká vám povinnosť robiť úhrady do poisťovní a rovnako nevzniká povinnosť zrážať preddavky na daň z príjmu.

Zdaňovanie Príjmu z Mandátnej Zmluvy

V daňovom priznaní by sa mal takýto príjem zdaniť ako ostatný príjem „iný“ podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Takýto príjem patrí medzi pasívne príjmy, preto z neho nie je možné uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane ani daňový bonus.

Príjem fyzickej osoby dosiahnutý z činnosti vykonanej na základe zmluvného vzťahu, ak si vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov, môže znížiť základ dane o odmenu vyplatenú fyzickej osobe na základe vystaveného účtovného dokladu, sa nepovažuje za príjem z príležitostnej činnosti a takýto príjem sa zdaňuje ako ostatný príjem "iný" podľa § 8 zákona o dani z príjmov.

Odvody na Zdravotné Poistenie

Ak fyzická osoba dosahuje príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov, v zmysle zákona o zdravotnom poistení tento príjem podlieha zdravotným odvodom (na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia).

Odvody na Sociálne Poistenie

Ak konateľ alebo spoločník, resp. iný člen orgánu má príjem na základe pracovnej zmluvy alebo dohody mimo pracovný pomer, ide o príjem zo závislej činnosti. V tomto prípade má v spoločnosti postavenie zamestnanca a spoločnosť má postavenie zamestnávateľa. Zamestnávateľ je v tomto prípade povinný nahlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne a prihlásiť ho do príslušnej zdravotnej poisťovne.

Prečítajte si tiež: Mandátna zmluva alebo konateľ: Porovnanie

Ak spoločník/konateľ dostáva odmenu na základe zmluvy o výkone funkcie, mandátnej zmluvy, firma ho prihlasuje do Sociálnej poisťovne ako zamestnanca. V tomto prípade je dôležitá frekvencia vyplácania odmeny. Ak má nárok na pravidelnú odmenu (vyplácanú každý mesiac), ide o pravidelný príjem a preto sa z odmeny platí dôchodkové, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Ak je odmena vyplácaná nepravidelne (napríklad štvrťročne, polročne, ročne), ide o nepravidelný príjem. V tomto prípade sa platí z odmeny len dôchodkové poistenie. Či už ide o pravidelný alebo nepravidelný príjem, na spoločníka/konateľa sa nevzťahuje úrazové ani garančné poistenie.

Príležitostný Príjem a Oslobodenie od Dane

Ktorákoľvek fyzická osoba - teda občan, SZČO či dokonca spoločník eseročky - si môže občas čosi privyrobiť. Takýto príjem sa podľa považuje za tzv. ostatný príležitostný príjem fyzickej osoby a uplatňuje sa naňho oslobodenie od dane z príjmov do sumy 500 EUR ročne. Príjem do tejto sumy sa nikde neuvádza (v daňovom priznaní ani v ročnom zúčtovaní dane), neplatí sa z neho daň z príjmov ani odvody.

Povinnosť Registrácie ako Podnikateľ

Ak je príjem pravidelný, fyzická osoba by sa mala registrovať ako podnikateľ. Podľa Obchodného zákonníka sa podnikaním rozumie: „Sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.“ Nerozhoduje suma príjmu, ale jeho pravidelnosť a najmä cieľ.

Mandátna Zmluva verzus Pracovná Zmluva

Zamestnávatelia volia mandátnu zmluvu v mnohých prípadoch z dôvodu uvedenej blízkosti k pracovnoprávnemu vzťahu, avšak rovnako podstatná je tiež finančná otázka.

Rozdiely v Právach a Povinnostiach

Zámerne sme v nadpise nášho článku uviedli zamestnanca do úvodzoviek, pretože osoba, ktorá vykonáva prácu na základe mandátneho vzťahu, nemá status zamestnanca podľa Zákonníka práce. Ak máte osobu, ktorá má vytvorený mandátny vzťah s vašou spoločnosťou, nemôžete jej poskytovať napríklad stravné lístky alebo finančný príspevok na stravovanie. Takáto osoba nebude zodpovedať za škodu podľa Zákonníka práce, ktorú pri svojej činnosti spôsobí a, samozrejme, nevznikne jej ani nárok na dovolenku.

Pri vytváraní vzťahov založených na základe pracovnej zmluvy tu máme totiž zamestnanca, ktorý je povinný sa riadiť Zákonníkom práce a v ňom definovanými pravidlami a povinnosťami. Zamestnanec je povinný podľa ustanovenia § 81 písm.

Náhrada Škody

Vznik škody na majetku zamestnávateľa býva častým javom, ktorý Zákonník práce upravuje a tiež nám táto norma určuje základné princípy jej náhrady. Pre zamestnávateľa je významným faktorom výška náhrady škody, za ktorú zamestnanec zodpovedá. V prípade, že by mal zamestnávateľ osobu pracujúcu na základe mandátnej zmluvy, nebol by pri vymáhaní náhrady škody od nej obmedzený štvornásobkom priemernej mzdy ako v našom príklade č. 2 vyššie. Z pohľadu zamestnanca je však takéto obmedzenie jeho výšky zodpovednosti namieste, pretože môže neúmyselne zamestnávateľovi spôsobiť škodu, ktorá mnohonásobne presahuje jeho príjem alebo majetok.

tags: #mandátna #zmluva #fyzická #osoba #dane #a