
Mandátna zmluva predstavuje dôležitý nástroj v obchodnoprávnych vzťahoch, najmä pri spolupráci medzi spoločnosťami a samostatne zárobkovo činnými osobami. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na mandátnu zmluvu, jej charakteristické znaky, práva a povinnosti zmluvných strán, ako aj na jej využitie v praxi.
S termínom mandátnej zmluvy sa možno často stretnúť v obchodnoprávnych vzťahoch, kde na jednej strane stojí zamestnávateľ a na druhej strane samostatne zárobkovo činná osoba. Mandátna zmluva je upravená v § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Ide o zmluvu, ktorou sa mandatár zaväzuje za odplatu zariadiť určitú obchodnú záležitosť pre mandanta, pričom takéto zariaďovanie spočíva buď v uskutočňovaní právnych úkonov (tzv. úkonov právnej pomoci), alebo v uskutočňovaní inej činnosti v mene mandanta.
Mandátna zmluva je nominátna, pomenovaná, dvojstranná zmluva, ktorej úprava je obsiahnutá v ust.§ 566 až 576 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObchZ“). Túto zmluvu zaraďujeme k základným typom zmlúv o obstaraní. Rímske právo pre tento typ zmluvy užívalo termín mandatum - teda príkaz, rozkaz.
Mandátna zmluva je jedným zo zmluvných typov obstarávateľského charakteru upravených v ustanoveniach § 566 a nasl. zákona č. 513/1993 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Právna úprava mandátnej zmluvy sa využíva aj pri iných zmluvných typoch, ktoré na ňu čiastočne odkazujú napr. pri komisionárskej zmluve, zmluve o obchodnom zastúpení či zmluve o inkase. Mandátnu zmluvu zaraďujeme medzi tzv. relatívne obchody, pôjde teda o záväzkovo-právne vzťahy v zmysle ustanovenia § 261 ods.
Takmer totožný predmet záväzku ako mandátna zmluva formuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) v ustanoveniach upravujúcich tzv.
Prečítajte si tiež: Mandátna zmluva a vlastníci bytov
Pri mandátnej zmluve rozlišujeme dve zmluvné strany, a to jednak osobu mandatára a osobu mandanta. V prípade mandátnej zmluvy sú nimi na oboch stranách podnikatelia, aj keď Obchodný zákonník umožňuje uzavrieť mandátnu zmluvu aj na výkon nepodnikateľskej činnosti. Mandatárom môže byť fyzická, ale aj právnická osoba.
Jednou z podmienok vzniku mandátnej zmluvy je aj dohoda účastníkov na všetkých podstatných aspektoch predmetnej zmluvy. Aj keď takáto dohoda nemusí byť zdokumentovaná, musí obsahovať určité náležitosti. Medzi podstatné náležitosti mandátnej zmluvy patria:
Mandátna zmluva vzniká už samotnou dohodou o podstatných náležitostiach, nevyžaduje sa jej písomné vyhotovenie. S výnimkou § 566 Obchodného zákonníka, ktorý považujeme za základné ustanovenie, je právna úprava mandátnej zmluvy dispozitívna, z čoho vyplýva, že účastníci záväzkovo-právnych vzťahov vedia jej obsah upraviť v závislosti od vlastných požiadaviek.
Medzi základné povinnosti mandatára patrí:
Medzi základné povinnosti mandanta patrí:
Prečítajte si tiež: Mandátna zmluva v stavebníctve
Určenie odplaty mandatára je upravené v § 571 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti môžu vzniknúť dve situácie. V praxi bude prvoradá odplata dojednaná v zmluve, výška odplaty je na dohode strán, je v ich dispozičnom oprávnení. Až keď nie je v zmluve výška odplaty mandatára určená, platí postup v zmysle § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka. Splatnosť pohľadávky na zaplatenie odplaty vznikne po tom, čo mandatár riadne vykonal dohodnuté činnosti, bez ohľadu na to, či priniesli očakávaný výsledok alebo nie.
Aj keď je odplatnosť obligatórnou časťou mandátnej zmluvy, výšku tejto odplaty alebo spôsob jej určovania nie je potrebné dohodnúť. Práve tento typ vzniknutej situácie rieši zákonodarca v Obchodnom zákonníku v § 571 ods. 1: „Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.“
Vznik nároku na odplatu mandatárovi upravuje Obchodný zákonník v § 517 ods. 2 nasledovne: „Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie.“
Zaujímavým prvkom tohto ustanovenia je skutočnosť, že zákon priznáva mandatárovi odplatu za vykonanie právnych úkonov alebo činností, ktoré k dosiahnutiu výsledku požadovaného mandantom smerujú a nie až po ich samotnom dosiahnutí. Uvedená dikcia teda slúži na ochranu mandatára pred takou situáciou, kedy nebol dosiahnutý výsledok požadovaný mandantom, ale nebolo to vinou mandatára - teda prekážky dosiahnutia požadovaného stavu boli na stane mandanta resp.
Mandatár v zmysle ust § 570 ObchZ zodpovedá za škodu na prevzatých veciach od mandanta ,ako aj od tretích osôb, ibaže preukáže, že túto škodu nemohol ani pri vynaložení odbornej starostlivosti odvrátiť. Ide o objektívnu zodpovednosť za škodu. Ak je to v zmluve dohodnuté, mandatár je povinný dať prevzaté veci poistiť.
Prečítajte si tiež: Mandátna zmluva alebo konateľ: Porovnanie
Mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku osoby, s ktorou mandatár uzavrel zmluvu pri zriaďovaní záležitosti.
Záväzky vznikajúce na základe mandátnej zmluvy zanikajú predovšetkým ich splnením. Zákon však pripúšťa aj možnosť, že záväzok z mandátnej zmluvy zanikne bez jeho splnenia. Tento prípad upravuje najmä všeobecná právna norma o zániku nesplneného záväzku. Obchodný zákonník v § 575 ods.
Mandátna zmluva zaniká:
Ďalšia zákonná dikcia obsahuje aj zánik záväzku výpoveďou mandátnej zmluvy na jednej zo zmluvných strán. Z hľadiska možnosti vypovedania mandátnej zmluvy je viac chráneným účastníkom mandant. V prípade nespokojnosti so službami mandatára má mandant zo zákona možnosť okamžite vypovedať mandátnu zmluvu, čo mu dáva možnosť okamžite zabezpečiť obstaranie svojich záujmov iným spôsobom.
Účinnosť výpovede mandátnej zmluvy je možné dosiahnuť jej uvedením vo výpovedi, alebo okamihom, kedy sa o nej mandatár dozvedel, prípadne kedy sa o nej dozvedieť mohol. Účinnosť výpovede nie je viazaná jej doručením mandatárovi, je teda jasné, že zákon výslovne nepožaduje, aby bola vyhotovená v písomnej forme.
Ustanovenia mandátnej zmluvy môžeme aplikovať aj na zmluvu o výkone funkcie konateľa. Vyplýva to z § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.“ Toto ustanovenie je len dispozitívne.
Zákon presne neustanovuje, čo musí obsahovať zmluva o výkone funkcie konateľa. Medzi odporúčané náležitosti patria:
Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Obo 33/2007 sa zaoberal otázkou poskytnutia odmeny konateľovi za výkon jeho funkcie na základe mandátnej zmluvy bez rozhodnutia valného zhromaždenia a uviedol: „Ustanovenia mandátnej zmluvy majú subsidiárnu povahu pri posudzovaní vzťahu vzniknutého medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a konateľom pri zariaďovaní záležitosti spoločnosti, čo platí aj pre nárok na vyplatenie odplaty za túto činnosť. Právo na vyplatenie odplaty za výkon funkcie konateľa vznikne, ak sú splnené ďalšie zákonom požadované podmienky, čo je v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným rozhodnutie valného zhromaždenia o výške a spôsobe vyplatenia odmeny pre orgány spoločnosti - konateľa.
Na výkon funkcie konateľa sa použije práve zmluva o výkone funkcie konateľa a nie zmluva pracovná, aj keď nič nebráni tomu, aby aj osoba vykonávajúca funkciu konateľa bola aj zamestnancom spoločnosti (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. decembra 2010, sp. zn. „Odvolací súd mal za preukázané, že navrhovateľ ako konateľ spoločnosti nebol v čase úrazu zamestnancom spoločnosti, keďže „výkon funkcie konateľa“ ako druh činnosti nemohol byť dohodnutý pre vznik pracovného pomeru práve s poukazom na § 66 ods. 3 OBZ.“ (NS SR sp. zn.
Dôležité je spomenúť, že nemožno vylúčiť ani paralelnú existenciu pracovnej zmluvy s mandátnou zmluvou. Napr. Predmetom pracovnej zmluvy je výkon dohodnutého druhu práce. Predmetom mandátnej zmluvy je zariadenie určitej obchodnej záležitosti alebo inej činnosti, ktorú v mene mandanta mandatár uskutočňuje buď formou právnych úkonov, alebo inou činnosťou. Rovnako pracovná zmluva aj mandátna zmluva sa vyznačuje opakujúcou sa pracovnou činnosťou.
Mandatár nemôže v mene mandanta vykonávať činnosť identicky ako na základe pracovnej zmluvy zamestnanec, celkom nezávisle, samostatne a slobodne, vždy podľa pokynov mandanta, v súlade s jeho záujmami. Ďalšou spoločnou črtou vyššie uvedených zmlúv je ich odplatnosť. Rovnako ako v prípade pracovnej zmluvy, aj v prípade mandátnej zmluvy odmena za vykonanú prácu nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Ale ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, platí, že odplata bola dohodnutá, aj keď mandátna zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie o odplate mandatára.
Okrem odplaty patrí mandatárovi aj nárok na úhradu nevyhnutných nákladov vzniknutých pri plnení jeho záväzku, okrem prípadov, ak sú náklady zahrnuté v odplate. Taktiež zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom aj náhrady výdavkov, ktoré súvisia s výkonom práce, napr. právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. právo na poskytovanie informácií o hospodárskej a finančnej situácii zamestnávateľa a o predpokladanom vývoji jeho činnosti, a to zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase. právo mužov a žien na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky. právo na hmotné zabezpečenie pri neschopnosti na prácu, v starobe a v súvislosti s tehotenstvom a rodičovstvom na základe predpisov o sociálnom zabezpečení. Zamestnancom so zdravotným postihnutím zamestnávateľ zabezpečuje pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav. právo na kolektívne vyjednávanie; v prípade rozporu ich záujmov zamestnanci majú právo na štrajk a zamestnávatelia majú právo na výluku. Odborové orgány sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch vrátane kolektívneho vyjednávania. Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch za podmienok ustanovených zákonom. právo na súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa bez toho, že by na jeho narúšanie boli vážne dôvody spočívajúce v osobitnej povahe činností zamestnávateľa, a to tým, že zamestnávateľ zamestnanca sleduje, bez toho, aby bol na to upozornený alebo kontroluje listové zásielky adresované zamestnancovi ako súkromnej osobe.
V prvom rade ide o subjekty zmluvy. V pracovnom pomere sa vyžaduje osobný výkon práce, t. j. zamestnanec sa nemôže dať nikým zastúpiť. V mene zamestnávateľa - právnickej osoby, sú oprávnené robiť právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch: štatutárne orgány, ktoré sú oprávnené vykonávať v mene zamestnávateľa všetky právne úkony, ďalšie orgány, vedúci jednotlivých organizačných útvarov, ktorí sú oprávnení vykonávať v mene zamestnávateľa právne úkony len v rozsahu svojho funkčného oprávnenia stanoveného organizačnými predpismi, a zamestnanci, ktorí sú písomne poverení vykonávať v mene zamestnávateľa určité právne úkony. Spoločnou charakteristikou týchto dvoch kategórií zamestnancov je, že ich oprávnenie robiť právne úkony v mene zamestnávateľa nie je, tak ako je to napr.
Od účinnosti výpovede je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Je však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním záležitosti. Na druhej strane mandatár môže zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi, ak z výpovede nevyplýva neskorší čas. Ak by týmto prerušením činnosti vznikla mandantovi škoda, je mandatár povinný ho upozorniť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie. Ak mandant tieto opatrenia nemôže urobiť ani pomocou iných osôb a požiada mandatára, aby ich urobil sám, je mandatár na to povinný.
Skončiť pracovný pomer jednostranným právnym úkonom, a to výpoveďou, môže tak zamestnávateľ, ako i zamestnanec. Zamestnanec je oprávnený skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez uvedenia dôvodu, zamestnávateľ len z taxatívne vymedzených dôvodov v Zákonníku práce. Výpoveď je jednostranným adresovaným právnym úkonom, ktorý nadobúda právne účinky doručením druhému účastníkovi. Platnosť výpovede je v zmysle § 61 Zákonníka práce podmienená jej formou.
Zamestnávateľ je povinný ešte pred vypovedaním pracovného pomeru, pri určitých výpovedných dôvodoch, splniť zákonnú povinnosť ponuky vhodnej práce. Povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi iné vhodné zamestnanie platí pre všetky výpovedné dôvody uvedené v § 63 ods. 1 ZP s výnimkou výpovedného dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. e) ZP a v prípade, ak ide o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh.
V danom prípade nemá zamestnávateľ ani možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Zamestnávateľ však nie je oprávnený ponúknuť zamestnancovi pred uplatnením výpovede akúkoľvek prácu, aj keď by bola v mieste, ktoré bolo v pracovnej zmluve dohodnuté ako miesto výkonu práce, ale predovšetkým prácu, ktorú by mohol vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný stav. Stačí teda, ak zamestnávateľ pred uplatnením výpovede ponúkne zamestnancovi prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Táto ponúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy. Môže ňou byť aj práca na kratší pracovný úväzok.
Pracovný pomer sa neskončí momentom doručenia výpovede, ale až uplynutím výpovednej doby. Dĺžka výpovednej doby je v zmysle § 62 ods. 3 Zákonníka práce najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov a 3 mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej 5 rokov. Výpovedná doba v zmysle uvedeného ustanovenia sa viaže na výpovedné dôvody uvedené v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. V zmysle ust. § 62 ods.
Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinnom mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pracovná zmluva na rozdiel od mandátnej zmluvy poskytuje zamestnancovi vyššiu sociálnoprávnu ochranu.
Na druhej strane samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu, je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená. Zároveň nemožno opomenúť zákon č. 5/2004 Z. z. Tento príspevok je určený na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti, t. j.
A. V zmysle § 91 ods. Zamestnávateľ by mal umožniť zamestnancom oddych najneskôr po 5 hodinách práce. Uvedené platí aj v prípade nepretržitých prevádzok.
B. Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Stravovanie zabezpečuje najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby, t. j. prostredníctvom stravovacích poukážok. Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť svojim zamestnancom jedno teplé hlavné jedlo v rámci zabezpečovania stravovania, môže poskytnúť zamestnancom stravovacie poukážky (gastrolístky v stanovenej minimálnej hodnote, t. j. vo výške 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu) alebo finančný príspevok pri splnení zákonných podmienok (§ 152 ods. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách (t. j. alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť nijaký zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom (napr.
Nasledujúci vzor mandátnej zmluvy slúži len na ilustračné účely a je potrebné ho prispôsobiť konkrétnym potrebám a okolnostiam:
uzatvorená podľa § 566 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník medzi:
Obchodné meno: [Obchodné meno mandanta]
Sídlo: [Sídlo mandanta]
(ďalej ako „mandant")
a
[Fyzická osoba/Živnostník/Spoločnosť]
[Meno a priezvisko/Obchodné meno]
[Adresa/Sídlo]
(ďalej ako „mandatár")
(Mandant a mandatár ďalej spolu aj ako „zmluvné strany“)