
Mandátna zmluva predstavuje dôležitý nástroj v obchodnom práve, ktorý umožňuje fyzickým osobám a podnikateľom efektívne riadiť a zabezpečovať svoje obchodné záležitosti. Tento článok sa zameriava na podrobný rozbor mandátnej zmluvy, jej podstatné náležitosti, práva a povinnosti zmluvných strán, ako aj na jej praktické využitie a rozdiely oproti pracovnej zmluve.
Mandátna zmluva, upravená v § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, je zmluva, ktorou sa mandatár zaväzuje za odplatu zariadiť pre mandanta určitú obchodnú záležitosť. Táto záležitosť môže spočívať v uskutočňovaní právnych úkonov v mene mandanta alebo v akejkoľvek inej činnosti, ktorá má obchodný charakter. S termínom mandátnej zmluvy sa možno stretnúť práve v obchodnoprávnych vzťahoch, kde na jednej strane stojí zamestnávateľ a na druhej strane samostatne zárobkovo činná osoba.
Pre platnosť mandátnej zmluvy je nevyhnutné, aby obsahovala určité podstatné náležitosti. Medzi ne patria:
Okrem podstatných náležitostí je vhodné do mandátnej zmluvy zahrnúť aj ďalšie ustanovenia, ktoré upravujú práva a povinnosti zmluvných strán a predchádzajú prípadným sporom. Medzi tieto patria:
Mandátna zmluva zakladá pre obe zmluvné strany určité práva a povinnosti.
Prečítajte si tiež: Mandátna zmluva a vlastníci bytov
Na platné uzavretie mandátnej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma. Postačuje ústna dohoda zmluvných strán o jej podstatných náležitostiach. Avšak, z dôvodu právnej istoty a minimalizácie sporov v budúcnosti sa odporúča uzatvoriť mandátnu zmluvu v písomnej forme.
Výška odplaty mandatára nemusí byť v zmluve určená. Určenie odplaty je upravené v § 571 Obchodného zákonníka. V praxi bude prvoradá odplata dojednaná v zmluve, výška odplaty je na dohode strán, je v ich dispozičnom oprávnení. Až keď nie je v zmluve výška odplaty mandatára určená, platí postup v zmysle § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka. Splatnosť pohľadávky na zaplatenie odplaty vznikne po tom, čo mandatár riadne vykonal dohodnuté činnosti, bez ohľadu na to, či priniesli očakávaný výsledok alebo nie.
Je dôležité rozlišovať medzi mandátnou zmluvou a pracovnou zmluvou. Hoci obe zmluvy sa vyznačujú opakujúcou sa pracovnou činnosťou a odplatnosťou, existujú medzi nimi zásadné rozdiely.
Nemožno vylúčiť ani paralelnú existenciu pracovnej zmluvy s mandátnou zmluvou. Napríklad, predmetom pracovnej zmluvy je výkon dohodnutého druhu práce, zatiaľ čo predmetom mandátnej zmluvy je zariadenie určitej obchodnej záležitosti alebo inej činnosti, ktorú v mene mandanta mandatár uskutočňuje buď formou právnych úkonov, alebo inou činnosťou.
Obchodný zákonník upravuje medzi spôsobmi zániku mandátnej zmluvy primárne výpoveď. Určuje aj moment, kedy výpoveď nadobúda účinnosť. Táto účinnosť nastáva pri výpovedi zo strany mandanta v okamihu, keď sa mandatár dozvie alebo mohol dozvedieť o výpovedi. Pri výpovedi zo strany mandatára nastáva účinnosť výpovede koncom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi. V zmluve však možno dohodnúť inú výpovednú lehotu.
Prečítajte si tiež: Mandátna zmluva v stavebníctve
Medzi ďalšie spôsoby ukončenia mandátnej zmluvy patrí vzájomná dohoda oboch zmluvných strán. Zo samotného účelu a povahy zmluvy vyplýva, že zmluva zaniká aj vykonaním obchodnej záležitosti, ak predmetom zmluvy bola určitá jednorazová obchodná záležitosť, a nie pravidelne opakujúca sa. Zmluva zaniká taktiež smrťou mandatára, resp. zánikom, ak mandatárom bola právnická osoba.
Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti v zmysle prvej vety § 66 ods. Z vyššie uvedeného vyplýva, že konateľ ako aj spoločník s.r.o. môžu svoju funkciu vykonávať buď na základe zmluvy o výkone funkcie (niekedy sa ľudovo nazýva aj manažérska zmluva), alebo na základe mandátnej zmluvy (podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka).
Zmluva o výkone funkcie je vhodná najmä vtedy, ak spoločnosť nemá v pláne vyplácať konateľovi alebo spoločníkovi odmenu za výkon jeho funkcie. Mandátna zmluva je postavená na princípe odmeňovania mandatára.
Mandátna zmluva sa využíva v rôznych oblastiach obchodného práva. Medzi najčastejšie patrí:
Mandatár s mandantom sa dohodli na tom, že mandatár obstará pre mandanta obchodnú záležitosť - predaj obchodných priestorov. Mandatár nájde kupujúceho, ktorý kúpi dané obchodné priestory. Nárok na odmenu mu v tomto prípade vzniká až predajom obchodných priestorov.
Prečítajte si tiež: Mandátna zmluva alebo konateľ: Porovnanie
Mandatár s mandantom sa dohodli na tom, že mandatár obstará pre mandanta obchodnú záležitosť - nájdenie kupujúceho, ktorý kúpi obchodné priestory. Mandatár nájde kupca, ktorý má záujem o kúpu obchodných priestorov. Avšak kupujúci si na poslednú chvíľu rozmyslí kúpu obchodných priestorov a predaj sa nezrealizuje. Mandatár má v tomto prípade nárok na odmenu, pretože riadne vykonal dohodnutú obchodnú záležitosť - našiel kupujúceho, hoci sa na poslednú chvíľu nedostavil očakávaný výsledok - predaj obchodných priestorov.
Je dôležité venovať pozornosť aj daňovým a odvodovým aspektom mandátnej zmluvy. Odmena vyplatená mandatárovi podlieha dani z príjmu a v závislosti od statusu mandatára aj odvodom do zdravotnej a sociálnej poisťovne.
Pre konateľov a spoločníkov s.r.o., ktorí nie sú nikde zamestnaní, nie sú SZČO a nie sú ani poistencami štátu, je vhodné uzatvoriť zmluvu o výkone funkcie, prípadne mandátnu zmluvu s nejakou nízkou odmenou, napr. 70 eur mesačne alebo štvrťročne. Tento typ nastavenia príjmov konateľov a spoločníkov s.r.o. zákon umožňuje a využíva sa najmä v začiatkoch fungovania spoločnosti, kedy sa spoločnosť ešte len rozbieha a nedosahuje vysoké príjmy.