Právny úkon: Príklady a Sumy v Rôznych Situáciách

Právny úkon je základný pojem v právnom svete a je dôležité mu rozumieť, aby sme sa vedeli orientovať v rôznych situáciách, ktoré nás v živote môžu stretnúť. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na právne úkony, ich formy, náležitosti a praktické príklady s dôrazom na finančné aspekty.

Úvod do Právnych Úkonov

Právny úkon je prejav vôle, ktorý smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Slovenský právny poriadok vychádza z princípu neformálnosti, čo znamená, že právny úkon môže byť urobený aj ústne, pokiaľ zákon pre daný prípad nevyžaduje písomnú formu. Je však dôležité, aby bol prejav vôle jasný, zrozumiteľný a smeroval k dosiahnutiu určitého právneho cieľa.

Formy Právnych Úkonov

Právne úkony môžeme rozdeliť podľa rôznych kritérií, napríklad podľa formy:

• Formálne právne úkony: Vyžadujú písomnú formu, inak sú neplatné. Typickým príkladom je kúpa alebo predaj nehnuteľnosti, predaj podniku podľa Obchodného zákonníka alebo prevod obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným. Ak chcete napríklad kúpiť novú výrobnú halu, je nevyhnutné, aby ste uzatvorili kúpnu zmluvu v písomnej forme. Tým splníte jednu zo základných podmienok jej platnosti, a to je forma. Rovnaká situácia je pri predaji podniku a je jedno, či predávate majetkové práva alebo aj nehnuteľné veci ako súčasť podniku.
• Neformálne právne úkony: Môžu byť urobené ústne alebo inou formou, ak zákon nevyžaduje písomnú formu. Príkladom je bežná kúpa tovaru v obchode alebo poskytnutie služby. V podstate v našom právnom poriadku máme jednoznačnú prevahu ústnych dohôd, ktoré pre svoj platný vznik nepotrebujú písomnú formu, a tak aj keď poskytnete určitú službu (napríklad vymaľujete vchodové priestory bytového domu) bez tohto, aby ste mali písomnú zmluvu, poskytli ste službu, za ktorú je možné si nárokovať plnenie (zaplatenie ceny za dielo - vymaľovanie vchodových priestorov).

Náležitosti Právnych Úkonov

Každý právny úkon musí spĺňať určité náležitosti, aby bol platný. Medzi základné patrí:

• Prejav vôle: Musí byť slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný.
• Smerovanie vôle: Musí smerovať k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností.
• Spôsobilosť subjektu: Osoba, ktorá právny úkon robí, musí byť spôsobilá na právne úkony.
• Prípustnosť predmetu: Predmet právneho úkonu nesmie byť v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi.

Príklady Právnych Úkonov a Sumy v Praxi

Kúpna Zmluva a Problémy s Kvalitou Tovaru

Predali ste svojmu obchodnému partnerovi tvárnice, no bez objednávky alebo bez písomnej zmluvy (na Slovensku je to celkom bežný jav, najmä pri dlhoročných zmluvných partneroch, ktorí sa „poznajú“). Keďže máte nastavenú fakturáciu na 30 dní, vystavíte faktúru a odošlete ju kupujúcemu. Kupujúci síce nepopiera, že nakúpil tvárnice, no tvrdí, že boli viaceré poškodené, ich kvalita nezodpovedá bežne požadovanej na daný výrobok a pod. Teda váš zmluvný partner uznal existenciu kúpnej zmluvy, ale spochybňuje kvalitu výrobkov, resp. Ako vidno, pri obyčajnej kúpnej zmluve môže vzniknúť viacero problematických bodov, ktoré nesúvisia priamo s úhradou za tovar, no ovplyvňujú túto skutočnosť. Na začiatok tohto výkladu o ústnych dohodách bol vybraný zložitejší príklad, ktorý je bez dohody zmluvných strán postavený na rozhodnutí súdu.

Prečítajte si tiež: Princípy demokratického štátu

V tomto prípade je dôležité vedieť preukázať, že kúpna zmluva bola uzatvorená (napríklad svedeckou výpoveďou alebo inými dôkazmi) a aká bola dohodnutá cena. Ak kupujúci namieta kvalitu tovaru, je potrebné preukázať, že tovar bol dodaný v zodpovedajúcej kvalite alebo že kupujúci bol na vady upozornený. V prípade sporu rozhodne súd.

Ústna Dohoda a Prechod Nebezpečenstva Škody

Spoločnosť uzatvorila ústnu dohodu na nákup výrobkov. Celý vzťah sa spravuje Obchodným zákonníkom, kde podľa § 456 platí:….„ak má kupujúci prevziať tovar od inej osoby, než je predávajúci, prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho v čase určenom na dodanie tovaru“. Z príkladu je vidieť, že pri ústnej dohode môže vzniknúť problém s určením času, kedy prechádza nebezpečenstvo škody, ktorá na tovare môže vzniknúť, na kupujúceho. Už sme si povedali v prvom príklade, aké otázky môžu nastať a súvisia práve so škodou na tovare. Vyriešenie tejto otázky bude vždy na súde a dokazovaní, či bude možné z výpovedí a skutočností, za akých k uzatvoreniu zmluvy prišlo, určiť, kedy prešlo nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho.

V takýchto prípadoch je kľúčové určiť, kedy prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho. Ak sa to nedá určiť z ústnej dohody, rozhodne súd na základe dokazovania.

Objednávka ako Zmluva

Tiež nesmiete zabúdať na jednu dôležitú vec - a tou je objednávka. Vystavená objednávka, kde je uvedený predmet - vymaľovanie vchodových priestorov v konkrétnom bytovom dome a cena (zatiaľ návrh ceny), ktorú akceptujete, sa stáva zmluvou. Máte totiž uvedené dve podstatné náležitosti, a to je predmet a cena.

Objednávka, ktorá obsahuje podstatné náležitosti zmluvy (predmet a cena), sa považuje za zmluvu. Ak akceptujete objednávku, vrátane ceny v nej uvedenej, nemáte bez súhlasu druhej zmluvnej strany možnosť túto cenu zvýšiť. Táto cena sa stáva esenciálnou (jedna zo základných) zložkou zmluvy a bude možné ju nárokovať za vykonané dielo.

Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok na SZČ?

Práce Navyše Bez Dodatku k Zmluve

Spoločnosť Maľujem s. r. o. pracuje na výstavbe bytového domu. Realizátor stavby, firma Staviame byty s. r. o., má uzatvorenú zmluvu o dielo so spoločnosťou Maľujem s. r. o., ktorej predmetom je uskutočnenie prác (maľovanie) v určených priestoroch objektu. Zmluvné strany sa dohodli na uzatvorení zmluvy o dielo, ktorú majú v písomnej forme s ďalšími náležitosťami. Následne však Staviame byty s. r. o. požiada spoločnosť Maľujeme s. r. o. o práce navyše (vymaľovanie nových podkrovných bytov), ktoré nie sú zahrnuté v existujúcej zmluve o dielo. Dodatok sa nevyhotoví, a to aj z dôvodu, že konateľ je chorý a je sklz na dokončení stavby, čiže treba to rýchlo urobiť. Spoločnosť Maľujem s. r. o. dielo vykoná a podkrovné byty vymaľuje. Následne vystaví faktúru so splatnosťou 30 dní a zašle svojmu zmluvnému partnerovi.

V tomto prípade je dôležité preukázať, že práce navyše boli objednané a vykonané. Dôkazom môže byť stavebný denník, svedecké výpovede alebo fotografie. Súd môže určiť cenu diela na základe znaleckého posudku alebo podľa ceny uvedenej v pôvodnej zmluve o dielo.

Dodanie Väčšieho Množstva Tovaru na "Dobré Slovo"

Spoločnosť Jedlo s. r. o. si objedná od spoločnosti Rajčiny s. r. o. sto kilogramov rajčín. Objednávateľ tovaru objednané rajčiny potrebuje na organizovanie spoločenskej akcie a prípravu jedál. Počas času, keď je tovar na ceste, zistí spoločnosť Jedlo s. r. o., že potrebuje navyše ďalších 20 kilogramov, a tak telefonicky požiada svojho zmluvného partnera, či je možné tento objem dodať. Spoločnosť Rajčiny s. r. o. rozváža objednaný tovar aj iným zákazníkom, a tak nemá problém šofér vyložiť požadovaných 20 kilogramov s tým, že pošle faktúru na 120 kilogramov. Následne spoločnosť Jedlo s. r. o. pošle faktúru na 120 kilogramov, pretože sa domnieva, že ústna dohoda o navýšení dodávky o ďalších 20 kilogramov je platná a nič nebráni tomu, aby bola zaplatená suma na 120 kilogramov rajčín. Na strane spoločnosti Jedlo s. r. o. však ochota nie je a tvrdí, že dostala objednaný tovar, čo bolo 100 kilogramov rajčín a žiadne ústne navýšenie tejto objednávky nebolo.

V tomto prípade je dôkazné bremeno na strane dodávateľa, ktorý musí preukázať, že 20 kilogramov navyše skutočne vyložil u objednávateľa. Odporúča sa, aby si šofér dodávateľa nechal potvrdiť prevzatie tovaru navyše zamestnancom odberateľa.

Spoločenská Zmluva Spoločnosti s r.o.

Spoločenská zmluva je nevyhnutným dokumentom pri zakladaní spoločnosti s r.o.. Aké sú jej podstatné náležitosti a aký je rozdiel medzi spoločenskou zmluvou a zakladateľkou listinou? Spoločenská zmluva je základným dokumentom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorú zakladá viac ako jeden zakladateľ. Sú v nej uvedené všetky podstatné náležitosti o spoločnosti s.r.o. ako napríklad obchodný názov, sídlo, vlastnícke pomery, štatutárne orgány a ich konanie, predmety podnikania a iné podstatné údaje. Spoločenská zmluva je povinnou súčasťou pri podaní návrhu na zápis spoločnosti s.r.o. Obsahová stránka spoločenskej zmluvy a zakladateľskej listiny je rovnaká, rozdiel je len v počte zakladateľov/spoločníkov. Ak má spoločnosť dvoch a viac zakladateľov, hovoríme o spoločenskej zmluve. Podstatné sú pojmy „listina“ a „zmluva“. Zakladateľská listina je jednostranný právny úkon a jedna strana nemôže sama so sebou uzatvoriť zmluvu. Preto sa použije pojem „listina“. Obchodný zákonník stanovuje povinné (obligatórne) náležitosti spoločenskej zmluvy.

Prečítajte si tiež: Prehľad poľnohospodárskych podpôr

Povinné Náležitosti Spoločenskej Zmluvy

• Obchodné meno a sídlo spoločnosti: Je potrebné, aby bolo súčasťou spoločenskej zmluvy obchodné meno spoločnosti. Pri obchodnom mene je dôležité, že obchodné meno nesmie byť zhodné, ani zameniteľné, s už existujúcim obchodným menom inej právnickej osoby. Obchodné meno sa v spoločenskej zmluve uvádza s dodatkom obsahujúcim skratku právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným „s.r.o.“, alebo „spol. Aj sídlo spoločnosti je povinnou náležitosťou spoločenskej zmluvy. Je to adresa na ktorej firma oficiálne sídli, má tam menovku a poštovú schránku. Sídlo sa v spoločenskej zmluve uvádza vo forme úplnej a plnej adresy obsahujúcej názov obce, poštové smerovacie číslo, názov ulice alebo iného verejného priestranstva, orientačné číslo (prípadne súpisné číslo, ak sa obec nečlení na ulice). Sídlom môže byť len skolaudovaná nehnuteľnosť so súpisným číslom. V poslednej dobe sa využíva aj tzv.
• Výška základného imania a vkladov spoločníkov: V spoločenskej zmluve je uvedená aj výška základného imania a výška vkladov jednotlivých spoločníkov. Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 5 000 €. Hodnota vkladu (obchodného podielu) spoločníka musí byť aspoň 750 €. Každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti.
• Predmety podnikania: Spoločnosť má ako predmety podnikania neobmedzený počet voľných, viazaných alebo remeselných živností a tieto sú uvedené v spoločenskej zmluve.
• Konatelia spoločnosti a spôsob konania: V spoločenskej zmluve sa uvedú všetci konatelia spoločnosti. Pojmy konateľ a spoločník sú častokrát považované za synonymum a mnohí považujú za automatické, že spoločník a konateľ spoločnosti, musí byť tá istá osoba. Nie je tomu ale vždy tak. V praxi sa vyskytujú aj prípady, že konateľ spoločnosti nie je jej spoločníkom a naopak. V skratke, konateľ je štatutárnym orgánom a koná v mene spoločnosti. Aj spôsob konania konateľov musí byť uvedený v spoločenskej zmluve. Prax pozná dva štandardné spôsoby konania konateľov - samostatne a spoločne. Pri viacerých konateľoch má spoločnosť na výber, či bude konať každý samostatne, alebo sa pri konaní v mene spoločnosti bude vždy vyžadovať podpis oboch konateľov, tzv. Niektoré spoločnosti majú v spôsobe konania konateľov uvedené obmedzenie konania, napr. nad určitú sumu. Konateľ má obmedzenie konania nad 10 000 €. Ako konateľ podpíše zmluvu o úvere vo výške 50 000 €.
• Správca vkladov: Ďalšou osobou, ktorú je potrebné uviesť v spoločenskej zmluve, je správca vkladov. Časti vkladov spoločníkov splatené pred vznikom spoločnosti spravuje zakladateľ, ktorý je tým poverený v spoločenskej zmluve, tzv.
• Výhody poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti: V spoločenskej zmluve musí byť jednoznačne uvedené, či spoločnosť poskytla alebo neposkytla výhody poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť.
• Predpokladané náklady súvisiace so založením a vznikom spoločnosti: V spoločenskej zmluve je povinnosťou uviesť predpokladané náklady súvisiace so založením a vznikom spoločnosti. Uvádza sa len odhadovaná suma, štandardne 500 € a táto suma je len symbolická, nakoľko v účtovníctve sa zaúčtujú až reálne náklady na založenie spoločnosti.
• Rezervný fond: Rezervný fond sa štandardne vytvára až z prvého zisku, ktorý spoločnosť dosiahla, takže sa rezervný fond v spoločenskej zmluve uviesť nemusí. Aj napriek absencii povinnosti rezervný fond uvádzať, v praxi sa v spoločenskej zmluve uvádzajú ustanovenia § 124 odsek 1 Obchodného zákonníka, napr. „Spoločnosť vytvára rezervný fond z čistého zisku vykázaného v riadnej ročnej účtovnej závierke, za rok v ktorom sa zisk po prvý raz vytvorí, a to vo výške 5 % z čistého zisku. Určenie dozornej rady nie je zákonom vyžadované a v praxi sa využíva len vo veľkých spoločnostiach.

Ďalšie Dôležité Informácie o Spoločenskej Zmluve

• Zmeny a doplnenia: Zákon dáva možnosť upraviť niektoré náležitosti spoločenskej zmluvy. Spoločenská zmluva môže stanoviť vydanie stanov spoločnosti. Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa.
• Potrebné dokumenty: Okrem spoločenskej zmluvy je na založenie spoločnosti s.r.o. potrebné priložiť aj iné dokumenty. Po príprave spoločenskej zmluvy a ostatných potrebných zakladateľských dokumentov je nevyhnutným krokom k založeniu spoločnosti s.r.o. získanie živnostenského oprávnenia pre danú spoločnosť. Následne sa podá návrh na zápis spoločnosti s.r.o. do obchodného registra na príslušný Okresný súd a zaplatí súdny poplatok 150 €.
• Vzor spoločenskej zmluvy:
  1. Obchodné meno spoločnosti je ………………………..
  2. Sídlo spoločnosti je ………………………..………………………
  3. Základné imanie spoločnosti predstavuje suma …………..,- EUR
  4. ……………………….………………………, r.č. ……………….., dát. nar. ……………….. ……………………..………………………, r.č. ……………….., dát. nar. ………………..
  5. Správcom vkladu je ……………………….………………………, r.č. ……………….., dát. nar. ………………..
  6. V prípade, ak bude osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydané príslušným živnostenským úradom obsahovať iné slovné vymedzenie predmetu podnikania ako je uvedené v tomto bode spoločenskej listiny, považuje sa za predmet podnikania spoločnosti jeho vymedzenie podľa vydaného osvedčenia o živnostenskom oprávnení.
  7. Najvyšším orgánom spoločnosti je valné zhromaždenie. ……………………….……………………, r.č. ……………….., dát. nar. ……………………..………………………, r.č. ……………….., dát. nar. Konanie menom spoločnosti - Konateľ koná v mene spoločnosti samostatne.
  8. Spoločník spoločnosti je oprávnený previesť svoj obchodný podiel, resp. jeho časť na tretie osoby. K prevodu obchodného podielu, deleniu a prevodu jeho časti je vždy nevyhnutný jednomyseľný súhlas valného zhromaždenia; to neplatí, ak má spoločnosť len jediného spoločníka.
  9. Spoločnosť vytvára rezervný fond z čistého zisku vykázaného v riadnej ročnej účtovnej závierke, za rok v ktorom sa zisk po prvý raz vytvorí, a to vo výške 5 % (slovom päť percent) z čistého zisku. Tento fond sa bude každoročne dopĺňať 5% (slovom piatimi percentami) z čistého zisku vykázaného v riadnej ročnej účtovnej závierke, až do dosiahnutia výšky 10% (slovom desiatich percent) základného imania. Prostriedky rezervného fondu možno použiť v rozsahu, v ktorom sa podľa zákona vytvárajú povinne, iba na krytie strát spoločnosti. O jeho použití rozhoduje konateľ.
  10. Predpokladané náklady spoločnosti, súvisiace s jej založením a vznikom, dosiahnu sumu do 500,- EUR.
  11. Spoločnosť neposkytuje žiadne výhody osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť.
  12. Právne pomery spoločnosti sa riadia právom Slovenskej republiky.

Odstúpenie od Zmluvy

Na našu advokátsku kanceláriu sa obracajú klienti so žiadosťou o pomoc s riešením následkov odstúpenia od rôznych typov zmlúv, hlavne zmlúv uzatvorených podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. hľadajú spôsob ako zmluvu zrušiť.

Dôvody a Podmienky Odstúpenia od Zmluvy

• Základné predpoklady: Základným predpokladom možnosti odstúpenia od zmluvy (bez ohľadu na to, či sa jedna o odstúpenie podľa OZ, ObZ alebo iného zákona) je skutočnosť, že zmluva, od ktorej chceme odstúpiť je platná. Ak by totiž zmluva nebola platná, nie je možné ju ani zrušiť prostredníctvom odstúpenia. Odstúpenie je v zásade možné dojednať pre akýkoľvek dôvod, ktorý nie je v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi (platí pre oblasť občianskoprávnych vzťahov), v prípade obchodnoprávnych vzťahov, by dojednanie možnosti odstúpenia od zmluvy nemalo byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
• Jednostranný právny úkon: Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný právny úkon, ktorý nevyžaduje súhlas druhej zmluvnej strany. Je však prípustná aj dohoda o odstúpení od zmluvy na základe vzájomnej dohody zmluvných strán.
• Sankcie a pokuty: V praxi sa stretávame aj s tým, že účastník, ktorý v súlade so zákonom alebo zmluvou odstúpil od zmluvy, je sankcionovaný druhým účastníkom zmluvy uložením pokuty. Tu poukazujeme na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.

Príklady Odstúpenia od Zmluvy

• Kúpna zmluva na nehnuteľnosť: Podľa súdnej praxe, aj keď v samotnej kúpnej zmluve na nehnuteľnosť nie je uvedená možnosť odstúpenia od zmluvy, ak kupujúci, ako dlžník, neuhradí kúpnu cenu ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu predávajúcim ako veriteľom, ma veriteľ právo od zmluvy odstúpiť.
• Predaj tovaru na objednávku: Objednávateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť ak predávajúci objednaný tovar neobstará v dohodnutej lehote, a ak lehota nie je dohodnutá, v lehote primeranej okolnostiam.

Odstupné

Osobitným spôsobom zrušenia zmluvy je zaplatenie tzv. odstupného, ktoré upravuje tak OZ ako aj ObZ. Podľa § 497 OZ každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočne plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani, keď poskytne odstupné. Obdobne § 355 ObZ uvádza, že ak strany zahrnú do zmluvy dojednanie, že jedna zo strán alebo ktorákoľvek zo strán je oprávnená zmluvu zrušiť zaplatením určitej sumy, ako odstupného, zrušuje sa zmluva od doby svojho uzavretia, keď oprávnená osoba oznámi druhej strane, že svoje právo využíva a určené odstupné zaplatí.

Náležitosti Odstúpenia od Zmluvy

Všeobecne platí, že z právneho úkonu odstúpenia od zmluvy musí vyplývať vôľa spôsobiť zánik zmluvy alebo jej časti. Je možné požiť aj iný termín než "odstúpenie od zmluvy", je však nutné, aby z tohto úkonu vyplývala vôľa dosiahnuť účinky odstúpenia od zmluvy. Potom je však spravidla potrebné resp. nutné uviesť dôvod, ktorý zodpovedá dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Inak samotný právny úkon označený ako odstúpenie od zmluvy nevyžaduje, aby v ňom boli obsiahnuté dôvody na odstúpenie od zmluvy. OZ v žiadnom ustanovení nehovorí, že treba uviesť dôvod odstúpenia. Súdna prax však zastáva ten názor, že ak by bol dôvod odstúpenia uvedený v listine o odstúpení, tento dôvod je možné meniť. Pre náležitosti samotného odstúpenia treba vedieť, že sa jedna o jednostranný právny úkon, pri ktorom sa žiadne osobitne náležitosti nevyžadujú a na inštitút odstúpenia sa vzťahujú všeobecne ustanovenia o právnych úkonoch. Odstúpenie od zmluvy sa môže realizovať ústne, písomnou formou musí byť vykonané vždy v prípade, ak samotná zmluva, od ktorej sa odstupuje bola uzavretá písomne.

Účinky Odstúpenia od Zmluvy

Podľa ust. OZ platí, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak, čo znamená, že účinky odstúpenia od zmluvy nastupujú od počiatku, spätne (ex tunc), t.j., akoby k uzatvoreniu zmluvy ani nedošlo. po odstúpení od zmluvy v zmysle úst. § 457 OZ je každý z účastníkov zrušenej zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal v rámci zásad o bezdôvodnom obohatení.

Súdne Konanie o Určenie Neplatnosti Zmluvy

V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov. Občiansky zákonník uvádza, kedy sa právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten, koho sa právny úkon týka, nedovolá tejto neplatnosti. Urobiť tak možno dvoma spôsobmi: oznámením druhému účastníkovi právneho úkonu alebo prostredníctvom súdneho konania. Pri relatívnej neplatnosti platí premlčacia doba. Ak sa osoba dovoláva relatívnej neplatnosti po troch rokoch, druhý účastník právneho úkonu môže použiť námietku premlčania. Súd prihliada na relatívnu neplatnosť len na žiadosť dotknutej osoby.

Formálne Náležitosti Písomného Právneho Úkonu

písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica.

Absolútna a Relatívna Neplatnosť

absolútne neplatný právny úkon nemá od začiatku žiadne právne následky, hľadí sa naň, akoby neexistoval. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko" (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť.

Príklad zo Súdnej Praxe

Okresný súd Galanta rozsudkom z 10. mája 2007 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia akcentoval, že žalobca pri uzatváraní kúpnej zmluvy vedel, o aký právny úkon ide a aké sú jeho právne dôsledky; zmluvu uzavrel v predpísanej písomnej forme, slobodne a bez nátlaku, prejav jeho vôle je určitý a zrozumiteľný; pri uzatváraní zmluvy nekonal v omyle. Prevádzané nehnuteľnosti sú v tejto zmluve dostatočne presne označené údajmi katastra a kúpna cena za ne bola v súlade so zákonom určená dohodou účastníkov.

Vnútorná Výhrada a Posudzovanie Prejavu Vôle

Nález Ústavného súdu prelomil formálnu platnosť právneho úkonu na podklade skúmania skutočnej vôle subjektov práva. Súdy dnes skutočne, myslím, že môžeme konštatovať viac ako vo väčšine prípadov - pristupujú k hodnoteniam právnych úkonov formalisticky, teda v štýle bol - bol, a málokedy dospejú do prieskumu, za akých podmienok "bol" - realizovaný. Sudca je ten, kto má vedieť nazrieť za roh, a hľadať skutočnú podstatu hmotnoprávneho vzťahu. Rovnako zaujímavým je tento nález z dôvodu, že má širokospektrálne právne následky v procesnom práve, nakoľko sa vyjadril k miere unesenia dôkazného bremena pri odkaze účastníka konania na trestné konanie voči (pre spor) relevantnej osobe. Rovnako si myslím, že vyššie citovaný nález nadviazal na judikatúru NSSR formulujúcu pravidlá tzv. "vnútornej výhrad" pri právnom úkone.

Vnútorná Výhrada

“Čo sa týka vážnosti vážnosti vôle, prejav, ktorý je iba zdanlivo prejavom vôle, no v skutočnosti vôľa neexistuje alebo skutočná vôľa je iná, je podľa § 37 OZ neplatný. Medzi takéto právne úkony patria okrem iných simulované úkony ako aj úkony urobené s takzvanou vnútornou výhradou. Simulovaný právny úkon je predstieraný. Ide o taký prejav, ktorý má pôsobiť ako vážny úkon, ale v skutočnosti nie je vážne mienený, pretože nevyjadruje vôľu spôsobiť právne následky. Simulovaný právny úkon je neplatný. Podobným simulácii je urobenie právneho úkonu s takzvanou vnútornou výhradou (mentálnu rezerváciou) na rozdiel od simulovaného úkonu pri ktorom ten kto ho urobil, právny úkon len predstieral, skutočnosti ho vôbec urobiť nechcel, v prípade vnútornej výhrady ten, kto právny úkon urobil, ho urobiť chcel, ale nechcel spôsobiť jeho následky alebo aspoň niektoré z nich.

#

tags: #právny #úkon #príklad #suma