Mandátna zmluva: Skúsenosti, výhody, nevýhody a na čo si dať pozor

Mandátna zmluva je v praxi často využívaný zmluvný typ, ktorý predstavuje alternatívu k pracovnému pomeru. V tomto článku sa pozrieme na skúsenosti s mandátnou zmluvou, jej výhody a nevýhody, a tiež na to, na čo si dať pozor pri jej uzatváraní.

Úvod do problematiky mandátnej zmluvy

Mandátna zmluva je upravená v Obchodnom zákonníku (§ 566 a nasl.) a predstavuje záväzok mandatára (osoby vykonávajúcej činnosť) pre mandanta (osobu, pre ktorú sa činnosť vykonáva). Obdobne ako v prípade pracovnej zmluvy, aj mandátna zmluva je záväzok niečo vykonať pre mandanta a na druhej strane povinnosť za vykonanú prácu zaplatiť mandatárovi odplatu. Zamestnávatelia volia mandátnu zmluvu v mnohých prípadoch z dôvodu uvedenej blízkosti k pracovnoprávnemu vzťahu, avšak rovnako podstatná je tiež finančná otázka.

Základné charakteristiky mandátnej zmluvy

Po prvotnom oboznámení sa s textom tohto ustanovenia je možné v ňom vypozorovať základné črty pracovnoprávneho vzťahu, kedy obdobne ako v prípade pracovnej zmluvy, aj mandátna zmluva je záväzok niečo vykonať pre mandanta (zamestnávateľa) a na druhej strane povinnosť za vykonanú prácu zaplatiť mandatárovi (zamestnanec) odplatu. Tieto základné kontúry vidíme tiež pri pracovnej zmluve, kedy zamestnanec má povinnosť vykonávať dohodnutú prácu pre zamestnávateľa a ten je rovnako ako mandant povinný zamestnancovi zaplatiť mzdu (v prípade mandátnej zmluvy je to odplata).

Odplata a zdaňovanie

Štandardný model mandátneho vzťahu vychádza z uzatvorenej zmluvy, kde po splnení úlohy dostáva mandatár odplatu za svoju činnosť vo výške, ako je uvedená v zmluve. Mandatár musí túto odplatu ako príjem zahrnúť do daňového priznania spolu s ostatnými príjmami.

• Príklad: Fyzická osoba uzatvorila mandátnu zmluvu s podnikateľským subjektom, ktorej obsahom je dohoda na zastupovaní podnikateľa pri dohadovaní obchodných vzťahov s dodávateľmi. Ako odplata bola dojednaná suma 500 €/mesiac. Mandatár dostane odplatu vo výške uvedenej v zmluve a musí ju ako príjem zahrnúť do daňového priznania spolu s ostatnými príjmami.

Rozdiely oproti pracovnému pomeru

Významný prvok určujúci rozdiel medzi zamestnancom, ktorý má so svojím zamestnávateľom vytvorený pracovnoprávny vzťah, a osobou, ktorá sa síce de facto môže označovať za zamestnanca, avšak jej postavenie určuje Obchodný zákonník, je v platení odvodov a preddavkov na daň. V prípade, že máte „zamestnanca“ na mandátnu zmluvu, nevzniká vám povinnosť robiť úhrady do poisťovní a rovnako nevzniká povinnosť zrážať preddavky na daň z príjmu.

Prečítajte si tiež: Mandátna zmluva a vlastníci bytov

• Príklad: Ak by na rovnakom mieste nášho mandatára v príklade vyššie bol zamestnanec pracujúci titulom pracovnoprávneho vzťahu k svoju zamestnávateľovi (mal by pracovnú zmluvu), zamestnávateľ by musel z jeho mzdy vo výške 500 €/mesiac realizovať odvody a zrážky, a to vrátane tých, ktoré musí platiť ako zamestnávateľ s poukazom na výšku príjmu.

Výhody mandátnej zmluvy

Pre mandanta (zamestnávateľa)

• Nižšie náklady: Mandant neplatí odvody do poisťovní a neznáša povinnosť zrážať preddavky na daň z príjmu.
• Flexibilita: Mandátnu zmluvu je možné uzatvoriť na konkrétnu činnosť alebo na určité obdobie, čo umožňuje väčšiu flexibilitu pri riadení ľudských zdrojov.
• Jednoduchšie ukončenie spolupráce: Ukončenie mandátnej zmluvy je spravidla jednoduchšie ako ukončenie pracovného pomeru.

Pre mandatára (pracovníka)

• Vyšší čistý príjem: Pri posudzovaní príjmov podľa § 6 ZDP môže mandatárovi zostať viac peňazí, pretože si môže uplatniť daňové výdavky.
• Nezávislosť: Mandatár má väčšiu mieru nezávislosti pri výkone svojej činnosti.
• Možnosť podnikania: Mandátna zmluva môže byť vhodná pre osoby, ktoré chcú podnikať, ale nechcú sa viazať pracovným pomerom.

Nevýhody mandátnej zmluvy

Pre mandanta (zamestnávateľa)

• Obmedzená kontrola: Mandant má obmedzenú kontrolu nad prácou mandatára, pretože mandatár nie je zamestnanec a nepodlieha Zákonníku práce.
• Riziko zodpovednosti za škodu: Mandant nesie väčšie riziko zodpovednosti za škodu spôsobenú mandatárom, pretože mandatár nezodpovedá za škodu podľa Zákonníka práce.
• Možné problémy s definíciou závislej práce: Ak sú znaky závislej práce prítomné, môže byť mandátna zmluva považovaná za zastretý pracovný pomer.

Pre mandatára (pracovníka)

• Žiadna pracovnoprávna ochrana: Mandatár nemá nárok na dovolenku, stravné lístky, ani na ochranu pred prepustením podľa Zákonníka práce.
• Vyššia zodpovednosť za škodu: Mandatár zodpovedá za škodu v plnom rozsahu, bez obmedzenia štvornásobkom priemernej mzdy.
• Neistota príjmu: Príjem mandatára nie je pravidelný a závisí od množstva vykonanej práce.
• Povinnosť platiť odvody a dane: Mandatár si musí sám platiť odvody do poisťovní a dane, čo predstavuje administratívnu záťaž.

Na čo si dať pozor pri uzatváraní mandátnej zmluvy

Pre mandanta (zamestnávateľa)

• Správne definovanie činnosti: Je dôležité správne definovať činnosť, ktorá je predmetom mandátnej zmluvy, aby sa predišlo problémom s definíciou závislej práce.
• Dohodnutie pokynov: Je potrebné dohodnúť, kto je oprávnený dávať mandatárovi pokyny v mene mandanta.
• Zodpovednosť za škodu: Je potrebné dohodnúť rozsah zodpovednosti mandatára za škodu.
• Forma výpovede: Je potrebné sa riadiť ust. § 40 Obč. zákonníka a je treba sa riadiť ust. Podľa ust. § 40 Obč. (3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. (4) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

Pre mandatára (pracovníka)

• Obsah zmluvy: Je dôležité pozorne si prečítať obsah zmluvy a uistiť sa, že rozumiete všetkým podmienkam.
• Zodpovednosť za škodu: Je potrebné si uvedomiť rozsah svojej zodpovednosti za škodu.
• Odvody a dane: Je potrebné si uvedomiť povinnosť platiť odvody do poisťovní a dane.
• Výpovedná lehota: "Mandatár môže zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi, ak z výpovede nevyplýva neskorší čas. Ku dňu účinnosti výpovede zaniká záväzok mandatára uskutočňovať činnosť, na ktorú sa zaviazal. Ak by týmto prerušením činnosti vznikla mandantovi škoda, je mandatár povinný ho upozorniť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie. Na základe vyššie uvedeného ustanovenia Obchodného zákonníka odporúčam bezodkladne zaslať písomnú výpoveď mandátnej zmluvy mandantovi, v ktorej uvediete kedy a s akou spoločnosťou bola mandátna zmluva uzatvorená.

Závislá práca a mandátna zmluva

Ak budeme vychádzať z definície závislej práce uvedenej v § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 311/2001 Z. z., je možné vidieť, že pojmové znaky závislej práce uvedené pod bodom 2, 3 a 5 sú typické napríklad i pre príkaznú zmluvu a mandátnu zmluvu, ktorá je vlastne formou zmluvného zastúpenia. Minimálne tieto znaky nemajú rozlišovaciu schopnosť. Základný rozdiel medzi závislou činnosťou a podnikateľskou činnosťou je nevyhnutné odvodzovať od prejavenej vôle zmluvných strán.

Definícia závislej práce

Do 31. 12. 2012 bola definícia závislej práce rozšírená, citujem § 1 ods. Definícia závislej činnosti účinná do 31. 12. Ako môžete vidieť porovnaním definícií do 31. 12. 2012 a po 1. 1. 2013, vypadli body 6, 7, 8, 9, čím sa malo zľahčiť posudzovanie závislej práce.

Problémy s posudzovaním závislej práce

Považujem riešenie tohto problému touto legislatívnou úpravou za mierne nešťastné, pretože podľa definície podnikania v § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Mojím úmyslom nie je podporovať zneužitie práva, ale poukázať na fakt, že zvyšovanie právnej ochrany určitých skupín nie je možné dosiahnuť tým, že sa bude zvyšovať miera právnej neistoty účastníkov zmluvných vzťahov.

Prejavená vôľa strán

„Právní úkon je projev vůle směřující ke vzniku, změně nebo zániku těch práv nebo povinností, které právní předpisy s takovým projevem spojují (§ 240 odst. 1 zák. práce, § 34 obč. zák.). Sama okolnost, jak je právní úkon (i dvoustranný) označen, není pro jeho posouzení rozhodná. Rozhodující je posouzení obsahu projevu vůle, tedy zjištění, co bylo skutečně projeveno. Podmínkou zároveň je, že vůle musí být svobodná a vážná, projev určitý a srozumitelný, jinak je právní úkon neplatný [§ 242 odst. 1 písm. b) zák. práce, § 37 obč. zák.].

Pri úvaze o povaze právního vztahu založeného mezi účastníky odvolací soud správně z této charakteristiky pracovněprávního vztahu vycházel. V projednávané věci nebylo pochybností o tom, že žalovaný svoji činnost (žalobcem předtím dohodnutou přepravu) vykonával podle pokynu žalobce; nešlo o osobní aktivitu žalovaného. Jejím cílem bylo nepochybně plnění úkolů žalobce (zajištění přepravy, kterou žalobce sám dohodl a za jejíž uskutečnění byl odpovědný), byla prováděna na riziko žalobce (ohledně přepravy zde nebyl vztah mezi žalovaným a přepravovanou osobou, ale vztah mezi objednatelem přepravy a žalobcem).

Prečítajte si tiež: Mandátna zmluva v stavebníctve

Dovolací námitky žalobce nemohou správnost tohoto závěru odvolacího soudu zvrátit. Především nemůže obstát argument, že se o pracovněprávní vztah nemohlo jednat proto, že mezi účastníky nebylo dohodnuto, že žalovaný vždy musí cestu vykonat, jestliže žalobce takovou potřebu projeví, ale že žalobce (pokud se mu to nehodilo) mohl vždy vykonání takové cesty odmítnout. Pro posouzení věci je totiž rozhodující, že žalovaný s tím, že pro žalobce uskuteční přepravu dne 23. 8. Tím, jak správně uvedl odvolací soud, došlo k uzavření dohody o provedení práce ve smyslu ustanovení § 236 odst. 2 zák. práce.

Není totiž podstatné, zda všechny náležitosti dohody o provedení práce jsou ujednány v jediném okamžiku; dohoda je uzavřena v okamžiku, kdy je dohodnuta poslední z nezbytných náležitostí. Argumentace dovolatele tím, že plnění svých úkolů vyplývajících z jeho podnikatelské činnosti mohl zajišťovat libovolným způsobem, zejména uzavíráním smluv podle občanského, případně obchodního zákoníku, nemůže na závěrech odvolacího soudu o tom, že se v projednávané věci jednalo o pracovněprávní vztah, rovněž ničeho změnit.

I kdyby totiž účastníci tvrdili (a o takový případ se nejedná), že chtěli uzavřít smlouvu podle určitého právního předpisu, ačkoli svým obsahem (vymezením práv a povinností účastníků smlouvy) by se jednalo o smlouvu jinou (chtěli mít jiná vzájemná práva a povinnosti), ve skutečnosti by šlo o simulovaný právní úkon, jímž měl být zastřen jiný (disimulovaný) právní úkon. V takovém případě platí, že simulovaný právní úkon je pro nedostatek vážnosti vůle účastníků právního úkonu neplatný [§ 242 odst. 1 písm. b) zák. Protože však disimulace sama o sobě není protiprávní, je třeba platnost zastřeného úkonu posoudit samostatně, a má-li disimulovaný právní úkon všechny potřebné náležitosti, je třeba uznat jej za platný [platí zastřený (disimulovaný) právní úkon].

Príklady z praxe

Využívanie vlastného automobilu mandatárom

Ak mandatár využíva vlastné vozidlo, je možné mu hradiť výdavky na benzín. Jednou z možností je, že si bude vyfakturovávať sumu vyššiu práve o tieto výdavky. Ak by bol mandatár zamestnancom, mal by nárok na cestovné náhrady. Ak je to súčasne jeho-jej auto, tak sro zaplatí DMV podľa počtu mesiacov využívania jeho-jej auta.

Firemné vozidlo na používanie mandatárom

Ak dá firma firemné vozidlo na používanie mandatárovi, je potrebné s ním spísať nejakú nájomnú zmluvu. Mandatár bude vypisovať knihu jázd.

Prečítajte si tiež: Mandátna zmluva alebo konateľ: Porovnanie

Práca štatutárov, spoločníkov a členov právnickej osoby pre spoločnosť

Zákon o dani z príjmov jednoznačne hovorí, že ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. Väčšinový spoločník vykonáva na základe mandátnej zmluvy činnosť pre spoločnosť. Vzhľadom na jeho postavenie je síce relatívne v nezávislom postavení, ale na základe § 5 ods. 1 písm.

Outsourcing a mandátne zmluvy

„Moderní ekonomika je založena na vytěsňování činností, které nejsou předmětem činnosti příslušného podnikatele formou tzv. outsourcingu. Takoví pracovníci mohou být zaměstnanci jiné společnosti, která se zaměřuje právě na tyto služby, a to ve velmi širokém spektru činností od úklidových prací až po právní či daňové poradenství. Na skutečnost, že takto vykonávaná služba je realizována nikoliv společností s řadou zaměstnanců, ale podnikatelem samotným, nemůže být, bez dalšího, nahlíženo diskriminačním způsobem s tím, že se automaticky jedná o tzv.

Podstatným hlediskem, ale nikoliv jediným, pro posouzení dané věci může být i to, zda stěžovatelka vykonávala činnost účetní i pro jiné subjekty a nebo výhradně pro P. p. s. s., spol. s r. o. Jakkoliv je odpovědnost mandatáře za případné škody objektivní, je otázkou přesné potřeby mandanta a zvláště jeho zájmu na ochraně firemních dat, zda striktně vyžaduje takovou praxi, případně dobrovolně poskytuje mandatáři prostory a vybavení pro účely vedení účetnictví. Konečně i sama mandátní smlouva je poměrem mandanta a mandatáře obdobným poměru pracovnímu, kdy je dáno smluvní volností a vůlí stran, zda uzavřou pracovní poměr na dobu neurčitou, případně dohodu o provedení práce v intencích zákoníku práce nebo mandátní smlouvu.

tags: #mandatna #zmluva #skusenosti