Rozdiely medzi mandátnou a sprostredkovateľskou zmluvou v slovenskom právnom poriadku

Slovenská republika, ktorá vznikla rozdelením bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, prešla rozsiahlymi zmenami v oblasti záväzkovoprávnych predpisov. Pôvodný Občiansky zákonník z roku 1964, ktorý niesol pečať vtedajšej doby, bol novelizovaný, no zároveň sa pripravoval aj Obchodný zákonník, prijatý zákonom č. 513/1991 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1992. Tieto zmeny mali za cieľ zosúladiť právne predpisy s požiadavkami trhového hospodárstva a zabezpečiť vyhovujúcu právnu úpravu pre všetky subjekty občianskeho práva.

Vývoj a východiská slovenskej legislatívy

Pôvodný Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. upravoval občianskoprávne vzťahy na báze uspokojovania tzv. potrieb občanov a ignoroval existenciu súkromného vlastníctva. Hospodárske vzťahy medzi hospodárskymi subjektmi boli upravené v Hospodárskom zákonníku. Po roku 1989 sa upustilo od preferovania tzv. kolektívnych záujmov a do stredobodu záujmu novej úpravy sa dostali práva k cudzím veciam a postavenie občana. Namiesto rozsiahlej novelizácie Hospodárskeho zákonníka sa uprednostnila rozsiahla novelizácia Občianskeho zákonníka. Po vzniku Slovenskej republiky sa pristúpilo k tvorbe nového Občianskeho zákonníka, ktorý by zodpovedal zákonníkom západného typu.

Zmeny v Občianskom zákonníku

Pôvodný Občiansky zákonník bol zameraný na úpravu vzťahov vyskytujúcich sa predovšetkým medzi občanmi. Nová úprava mala odstrániť ustanovenia diskriminačnej povahy v oblasti vlastníckeho práva a zabezpečiť rovnoprávnosť všetkých subjektov občianskeho práva, t.j. štátu, právnických osôb a občanov. Osobitná pozornosť sa venovala aj úprave rodinnoprávnych vzťahov a inštitútom manželskej zmluvy.

Harmonizácia s právom Európskej únie

Slovenská republika má snahu dostať sa perspektívne do Európskej únie, čo si vyžaduje prispôsobenie právneho poriadku požiadavkám Európskeho spoločenstva. Zohľadňujú sa požiadavky zakotvené v tzv. acquis communautaire a smernice Európskeho parlamentu a Rady. Ide napríklad o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES o niektorých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar, Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernica č. 97/7/ES o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách uzavretých na diaľku, vrátane podomového predaja, a ďalšie.

Zmluvy o zastúpení v podnikateľskej činnosti

V podnikateľskej činnosti sú časté zmluvy, ktorými sa ďalšia osoba zaviaže, že pre podnikateľa niečo zaobstará alebo v jeho mene niečo vykoná (napr. ako sprostredkovateľ či obchodný zástupca). Zákon rozlišuje štyri typy zmlúv, ktoré pri tom možno využiť - mandátnu zmluvu, zmluvu o sprostredkovaní, komisionársku zmluvu a zmluvu o obchodnom zastúpení.

Prečítajte si tiež: Mandátna zmluva a vlastníci bytov

Spoločné znaky zmlúv o zastúpení

Všetky vyššie vymenované zmluvy sú odplatné, u každej má teda poverená osoba (zástupca) nárok na odmenu. Podnikateľ ako osoba poverujúca môže zmluvu kedykoľvek vypovedať. Osoba poverená môže zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bola výpoveď doručená.

Mandátna zmluva

Mandátna zmluva predstavuje všeobecný zmluvný typ, ktorým sa mandatár (zástupca) zaviaže zariadiť určitú záležitosť pre svojho mandanta (zastúpeného). Zvyšné zmluvy o zastúpení upravujú špeciálne prípady, pri ktorých bolo nevyhnutné upraviť odlišné podmienky, nakoľko sú využívané pri odlišných situáciách. V prípade, že pre dohodnutú činnosť nebude možné použiť zvláštny typ zmluvy, využijeme mandátnu zmluvu ako východiskový zmluvný typ. Mandátnou zmluvou je napríklad zmluva o právnej pomoci medzi podnikateľom a advokátom.

Náležitosti mandátnej zmluvy

Pri uzatváraní mandátnej zmluvy si musíme dohodnúť odmenu, a to výslovne priamo v mandátnej zmluve. Ak by sa stalo, že by sme si odmenu priamo v zmluve nedohodli, podľa zákona je takáto situácia akceptovateľná, ak sa poverená osoba - mandatár v zmluve zaväzuje zariadiť činnosť, ktorá je predmetom jeho podnikateľskej činnosti. V takej situácii by mal mandatár nárok na odmenu vo výške obvyklej za činnosť obdobnú tej, ku ktorej sa zaviazal. Mandatár má povinnosť postupovať podľa pokynov podnikateľa - mandanta, pričom nárok na odmenu mu vznikne ak splní svoju povinnosť podľa zmluvy a pokynov mandanta, bez ohľadu na to, či svojou činnosťou dosiahol očakávaný výsledok.

Práva a povinnosti mandatára

Pokiaľ nie je v zmluve dohodnuté inak, tak má okrem odmeny mandatár nárok aj na náhradu účelne vynaložených nákladov (napr. poštovné, cestovné). Je preto vhodné upraviť túto otázku priamo v zmluve.

Komisionárska zmluva

Pri komisionárskej zmluve síce poverená osoba rovnako zariaďuje záležitosť na účet podnikateľa, na rozdiel od zmluvy mandátnej však podnikateľovi (komitentovi) nevznikajú žiadne práva ani povinnosti plynúce zo zmluvy, ktorú poverená osoba (komisionár) uzavrela s treťou osobou. Tretie osoby sú výlučne v právnom vzťahu s poverenou osobou.

Prečítajte si tiež: Mandátna zmluva v stavebníctve

Práva a povinnosti komisionára

Po splnení povinnosti zariadiť záležitosť musí komisionár informovať podnikateľa (komitenta) o osobe, s ktorou zmluvu uzavrel, vydať všetko, čo pri zariaďovaní záležitosti získal a predložiť podnikateľovi vyúčtovanie. Po splnení týchto podmienok mu vzniká nárok na odmenu a vedľa toho aj na náhradu účelne vynaložených nákladov.

Zmluva o sprostredkovaní

Obsahom zmluvy o sprostredkovaní je záväzok, že sprostredkovateľ bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby vytvoril pre podnikateľa (záujemcu) príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou. Sprostredkovateľ teda sám zmluvu s treťou osobou neuzatvára, má len povinnosť konať tak, aby došlo k uzavretiu zmluvy.

Práva a povinnosti sprostredkovateľa

Nárok na odmenu vo všeobecnosti vzniká sprostredkovateľovi až uzavretím sprostredkovanej zmluvy. Na náhradu vynaložených nákladov má sprostredkovateľ nárok výlučne v prípade, že sa to výslovne dohodne v zmluve o sprostredkovaní. Na nárok sprostredkovateľa na odmenu však už nemá vplyv to, či zmluvná strana sprostredkovanej zmluvy splní svoje povinnosti.

Zmluva o obchodnom zastúpení

Obchodný zástupca môže buď vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu konkrétneho typu zmluvy alebo môže priamo menom a na účet zastúpeného aj uzatvárať zmluvy. Rozdielom oproti ostatným typom zmlúv je, že obchodný zástupca je nezávislým podnikateľom.

Náležitosti zmluvy o obchodnom zastúpení

Zmluva o obchodnom zastúpení musí byť uzatvorená písomne. Obchodné zastúpenie môže byť dojednané ako výhradné, a to vtedy keď zastúpený podnikateľ môže na určitom území využívať len služby zastupujúceho podnikateľa a rovnako zastupujúci podnikateľ na vymedzenom území a v dohodnutom predmete podnikania môže zastupovať len jediného konkrétneho podnikateľa. V zmluve o obchodnom zastúpení musí na oboch zmluvných stranách figurovať podnikateľ - teda podnikateľom musí byť ako zastúpený, tak aj zástupca.

Prečítajte si tiež: Mandátna zmluva alebo konateľ: Porovnanie

Práva a povinnosti obchodného zástupcu

Obchodný zástupca má nárok na províziu, ak k uzavretiu obchodu dôjde v dôsledku jeho činnosti alebo s osobou, ktorú ešte pred uzatvorením obchodu získal na účel uzatvárania tohto typu obchodov. V prípade, že si to podnikatelia medzi sebou špeciálne neupravia, provízia v sebe zahŕňa aj náklady, ktoré zástupca vynaložil pri svojej činnosti.

Rozdiely medzi mandátnou a sprostredkovateľskou zmluvou

Mandátna zmluva predstavuje všeobecný zmluvný typ, ktorý sa využíva v prípadoch, keď pre dohodnutú činnosť nie je možné použiť zvláštny typ zmluvy. Mandatár sa zaväzuje zariadiť určitú záležitosť pre mandanta a má povinnosť postupovať podľa jeho pokynov. Na rozdiel od toho, zmluva o sprostredkovaní sa zameriava na vyvíjanie činnosti smerujúcej k tomu, aby sprostredkovateľ vytvoril pre záujemcu príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou. Sprostredkovateľ teda sám zmluvu s treťou osobou neuzatvára.

Odlišnosti v právnej úprave

Právny poriadok Slovenskej republiky rozoznáva sprostredkovateľskú zmluvu podľa ust. § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zmluvu o sprostredkovaní podľa ust. 642 a nasl. Obchodného zákonníka. Obe zmluvy (oba právne režimy) sa bežne uplatňujú v realitných obchodoch. Sprostredkovateľská zmluva podľa Občianskeho zákonníka je upravená výrazne stručnejšie ako obdobná zmluva v obchodnoprávnom režime.

Zmluvy o spracúvaní osobných údajov (GDPR)

GDPR (General Data Protection Regulation) - nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 pre ochranu osobných údajov účinné od 25. 5. 2018 zavádza nové práva pre fyzické osoby (dotknuté osoby) a nové povinnosti pre subjekty spracúvajúce osobné údaje fyzických osôb (prevádzkovateľa/sprostredkovateľa).

Prevádzkovateľ vs. Sprostredkovateľ

V zmysle GDPR môže podnikateľ pri spracúvaní osobných údajov dotknutých osôb vystupovať v pozícii prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa. Prevádzkovateľom je fyzická alebo právnická osoba, orgán verejnej moci, agentúra alebo iný subjekt, ktorý sám alebo spoločne s inými určí účely a prostriedky spracúvania osobných údajov. Sprostredkovateľom je fyzická alebo právnická osoba, orgán verejnej moci, agentúra alebo iný subjekt, ktorý spracúva osobné údaje v mene prevádzkovateľa.

Zmluva o spracúvaní osobných údajov

Prevádzkovateľ môže spracúvať osobné údaje sám alebo môže ich spracúvaním poveriť ďalšiu osobu, t. j. sprostredkovateľa. Pri výbere sprostredkovateľa musí prevádzkovateľ dbať predovšetkým na jeho odborné znalosti, technickú, organizačnú i personálnu spôsobilosť ako aj na jeho schopnosť zaručiť bezpečnosť spracúvaných osobných údajov. Poverenie sprostredkovateľa sa podľa GDPR vykonáva samostatnou špeciálnou zmluvou uzatvorenou medzi prevádzkovateľom a sprostredkovateľom v písomnej alebo elektronickej forme.

Náležitosti zmluvy o spracúvaní osobných údajov

Sprostredkovateľská zmluva musí obsahovať:

• predmet a dobu spracúvania osobných údajov,
• povahu a účel spracúvania osobných údajov,
• typ osobných údajov (zoznam alebo rozsah osobných údajov),
• kategórie dotknutých osôb (okruh dotknutých osôb - napr. zákazníci),
• povinnosti a práva prevádzkovateľa,
• povinnosti sprostredkovateľa.

tags: #mandátna #zmluva #sprostredkovateľská #zmluva #rozdiely