Bývanie po rozvode: Ako sa vysporiadať s majetkom a zabezpečiť si budúcnosť

Rozvod manželstva je náročný proces, ktorý so sebou prináša nielen emocionálnu záťaž, ale aj praktické otázky týkajúce sa majetku a bývania. Jednou z najcitlivejších tém je vyriešenie spoločného bývania. Väčšina manželov si v dobrých časoch vzájomného súladu zabezpečí bývanie vďaka hypotéke od banky. Rozvodom sa však situácia dramaticky zmení a nová realita prináša množstvo úskalí. Článok sa zameriava na rôzne aspekty tejto problematiky, od právnych nárokov až po praktické rady, ako sa s touto situáciou vysporiadať.

Zánik BSM a vyporiadanie spoločného majetku

Podľa odborníkov z advokátskej kancelárie GKG MUDr. Andreja Garu, po rozvode zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) a spoločný byt, nadobudnutý počas manželstva, sa stáva predmetom vyporiadania. Najcitlivejšia je otázka, kto má po rozvode nárok zostať v spoločnom byte prípadne dome. Pokiaľ sa manželia nedohodnú, kto si byt ponechá, rozhoduje o tom súd. Prihliada pritom na niekoľko základných kritérií.

Dohoda vs. Súdne rozhodnutie

V zásade existujú dve možnosti vyporiadania BSM:

1. Dohoda: Najjednoduchší, najefektívnejší a najlacnejší spôsob, ako rozdeliť majetok po rozvode bez nutnosti súdneho zásahu. Tento proces vyžaduje vzájomnú ochotu komunikovať a spolupracovať, čo môže byť náročné, najmä ak medzi manželmi pretrvávajú konflikty. Ak sú vzťahy napäté a dohoda nie je možná, advokát môže prevziať vyjednávanie a jeho úlohou je najmä odbúrať citovú zložku. Je lacnejšie vyjednávania ponechať advokátovi a dospieť ku dohode ako ísť na súd.

2. Súdne rozhodnutie: Ak manželia nedosiahnu dohodu o majetkovom vysporiadaní, situáciu musí vyriešiť súd. Súd môže rozhodnúť o fyzickom rozdelení majetku (napr. nehnuteľnosti) alebo o jeho predaji a rozdelení výnosu medzi manželov. Ak ani jeden z manželov nepodá návrh na súd do troch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode, BSM sa automaticky vysporiada podľa zákona. Súdne vysporiadanie je konečné a jeho rozhodnutie je právne záväzné. Proces však môže byť zdĺhavý, nakoľko je na samom konci záujmov súdov a spor trvá aj roky. Finančnú náročnosť som už spomínal. Preto odporúčam vyčerpať všetky možnosti dohody pred podaním návrhu na súd.

   Prečítajte si tiež: Legislatívne zmeny vdovského dôchodku

Kritériá súdu pri rozhodovaní

Ak sa manželia nedohodnú, o tom, kto si byt ponechá, rozhoduje súd. Prihliada pritom na niekoľko základných kritérií:

• Potreby maloletých detí: Ak sú v manželstve deti, súd prihliada predovšetkým na ich záujmy a potreby. Uprednostňuje sa, aby deti zostali v prostredí, na ktoré sú zvyknuté.
• Starostlivosť o rodinu: Súd zohľadňuje, ako sa každý z manželov staral o rodinu a domácnosť. Častokrát sa ten lepšie zarábajúci z manželov domnieva, že má nárok na viac z majetku, lebo na to zarobil, ale pravda je taká, že sa zohľadňuje aj nevyčísliteľný podiel druhého z manželov, na výchove detí a starostlivosti o domácnosť. Väčšinou ide o manželku, ktorá tým že je na rodičovskej dovolenke, nemôže budovať kariéru.
• Zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí: Súd posudzuje, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Špecifické situácie a ich riešenia

Byt darovaný jednému z manželov počas manželstva

Ak bol byt darovaný jednému z manželov počas trvania manželstva, situácia je zložitejšia. Zo znenia tohto ustanovenia je zrejmé, že zákon výslovne vylučuje zo spoločného majetku manželov (BSM) dary jednému z manželov, ktoré dostal počas manželstva. Pokiaľ ide o investície, v prípade, ak ste zo spoločného majetku použili peniaze na majetok patriaci výlučne Vašej manželke, máte nárok na náhradu pomernej časti tejto investície. Táto skutočnosť vyplýva z § 150 Občianskeho zákonníka Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Ak by došlo k zakúpeniu bytu počas trvania manželstva ak by čo i len časť prostriedkov, ktoré sa použili na jeho kúpu patrila do BSM, potom aj tento byt patrí do BSM. Takýto výklad potvrdzuje aj ustálená súdna prax. Ak by sme vychádzali z tohto, že byt je v BSM, potom ste jeho vlastníkom rovnako ako manželka. Nemáte síce vyjadrený podiel (ako pri podielovom spoluvlastníctve), avšak vychádzajúc z § 150 by ste mali nárok na polovicu hodnoty bytu.

Vec, ktorá bola získaná za trvania bezpodielového spoluvlastníctva z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov (napríklad z peňazí, ktoré mal už v dobe pred uzavretím manželstva alebo ktoré sám získal darovaním), sa nestáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto získal (pozri napr. R 42/1972, s. 123). Tak je tomu v bežných prípadoch kúpy veci jedným z manželov z jeho výlučných zdrojov, resp. prostriedkov, kedy ju od predávajúceho kupuje sám (svojim menom) pre seba a kedy sa druhý z manželov na takejto kúpe nijako nepodieľa.

Odlišné dôsledky však nastávajú v prípade, kedy je síce kúpna cena úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi sú obidvaja manželia a obidvaja jasne prejavia vôľu nadobudnúť kúpenú vec do bezpodielového spoluvlastníctva (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19. 4. 2000, sp. zn. O nadobudnutie veci za výlučné prostriedky len jedného z manželov nemožno uvažovať v prípade, že je vec získaná za prostriedky získané pôžičkou, aj keď ju dojednal len ten manžel, ktorého výlučné prostriedky boli neskôr na jej splatenie použité. Bývalý Najvyšší súd ČSR už v rozsudku z 28. 11. 1969, sp. zn. 8 Cz 36/69, R 57/1970 zaujal právny názor, že „ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel vlastným menom zmluvu o pôžičke, a ak boli takto získané peniaze použité na kúpu určitej veci, t. j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota - za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 OZ a bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke uzavretá platne - do bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ sa vec už stane súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemôže neskôr zmeniť právny režim a prejsť do výlučného majetku jedného z manželov len preto, že dodatočne boli na jej získanie použité len prostriedky z výlučného majetku. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, zo dňa 7. 1. 2008, sp. zn.

Ak ide o dar v zmysle ustanovenia § 143 OZ musia byť splnené náležitosti darovacej zmluvy v zmysle ustanovenia § 407 OZ (teraz § 628 OZ - pozn. autora), predovšetkým predpísaná forma. Pre posúdenie, kto je obdarovaný, bude rozhodujúcim úmysel darcu, či totiž chcel darovať vec len jednému z manželov alebo obidvom. Tento úmysel bude možné vo väčšine prípadov vyvodiť len z okolností, za ktorých k darovaniu došlo. Rozhodujúca je aj doba darovania, či totiž k nemu došlo pred uzavretím manželstva alebo po uzavretí manželstva. Pokiaľ došlo k darovaniu pred uzavretím manželstva v prospech len jedného zo snúbencov, potom ide o jeho výlučné vlastníctvo. Ak však išlo o dar obidvoch snúbencom, potom mohlo vzniknúť len podielové spoluvlastníctvo.

Prečítajte si tiež: Manželské páry a domovy pre seniorov

Ohľadom darov obidvom manželov za trvania manželstva možno z kogentného ustanovenia § 143 OZ vyvodiť, že veci nadobudnuté za trvania manželstva dedením alebo darom obidvom manželov sa nestávajú predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva, ale podielového spoluvlastníctva. Je nutné poukázať na nesprávnu prax niektorých súdov, ktoré pri posudzovaní skutočnosti, kto je obdarovaným, prihliadajú k tomu, či vec slúži potrebám celej rodiny alebo len jedného z manželov. Nie je pochybností o tom, že darom a tým aj osobným majetkom jedného z manželov môže byť aj vec darovaná druhým manželom z jeho samostatného majetku. Rozdielne názory sú však v otázke darovania medzi manželmi, ak ide o vec patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a určenú už pri nákupe na darovanie jednému z manželov. Darovanie medzi manželmi však nie je možné, nakoľko by to vo svojich dôsledkoch znamenalo obchádzanie kogentných ustanovení o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Každý z manželov má totiž vlastnícke právo k celej veci, a to tak, že práva jedného manžela sú obmedzené rovnakými právami druhého. Právne vzťahy, ktoré vyplývajú z bezpodielového spoluvlastníctva manželov majú výraz len vo vzťahu k celej veci, a to či ide o vzťahy medzi manželmi navzájom alebo o vzťahy k tretím osobám, takže tu nie je podiel, ktorý by mohol byť samostatným predmetom majetkovoprávnych konaní. Pokiaľ ide o predmety, ktoré sú najčastejšie predmetom „darovania" medzi manželmi, ide väčšinou o veci výlučne osobnej potreby jedného z manželov, a už preto sú vyňaté z režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak ide o veci, ktoré slúžia obidvom manželom alebo celej rodine a boli nadobudnuté za trvania manželstva, potom nie je žiadny dôvod, aby boli vylúčené z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. (Zhodnotenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.

Hypotéka a rozvod

Rozvod manželstva sprevádza obvykle okrem množstva emócií aj nemálo otázok týkajúcich sa spoločných materiálnych statkov. Jednou z najcitlivejších je téma vyriešenia bývania. Väčšina manželov si v dobrých časoch vzájomného súladu zabezpečí bývanie vďaka hypotéke od banky. Rozvodom sa však situácia dramaticky zmení a nová realita prináša množstvo úskalí… Najcitlivejšia je otázka, kto má po rozvode nárok zostať v spoločnom byte prípadne dome? Ak je byt zaťažený hypotékou, jeho prevod na jedného z manželov si vyžaduje súhlas banky. Banka môže pristúpiť k jeho vymáhaniu v prípade neplatenia aj predajom nehnuteľnosti.

Užívacie právo a nájomné po rozvode

Ak je spoločné bývanie po rozvode neúnosné, je možné požiadať súd o úpravu užívania bytu. Súd určí, ktorý z manželov má právo byt užívať a za akých podmienok. Platenie nájomného po rozvode manželstva býva často problémom, na ktorom sa bývalí manželia nevedia dohodnúť. Predpokladamá, že "nájomným" máte na mysli náklady spojedné s užívaním spoločnej nehnuteľnosti (bytu). Z právneho hľadiska je situácia taká, že nájomné po rozvode (pokiaľ ide o spoločný byt/dom) sú povinní platitiť obaja bývalí manželia. Je však potrebné pri "nájomnom" rozlišovať platby, ktoré vznikajú s užívaním nehnuteľnosti (voda, elektrina, plyn) od tých, ktoré by sa platili aj v prípade, ak by sa nehnuteľnosť neužívala (teplo, odvoz odpadu, upratovanie spoločných priestorov, elektrina a voda v spoločných priestoroch,…). Energie, ktoré sa spotrebujú užívaním by mal platiť ten z manželov, ktorý nehnuteľnosť užíva. Ostatné platby by mali platiť obaja manželia spoločne.

Dom nadobudnutý pred manželstvom

V situácii, keď ste dom nadobudli ešte pred manželstvom, dom ako taký nespadá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Keďže však hypotéka bola platená aj počas manželstva, vzniká určitý nárok Vašej bývalej manželky na náhradu vložených prostriedkov z BSM. Ako výlučný vlastník nehnuteľnosti (domu) môžete od bývalej manželky požadovať primeranú náhradu za užívanie Vašej nehnuteľnosti (fakticky nájom alebo úhradu za užívanie), keďže po rozvode právo bezodplatného bývania už spravidla nevzniká. Vhodné je najskôr sa s bývalou manželkou pokúsiť dohodnúť ústne alebo písomne na konkrétnej náhrade za užívanie nehnuteľnosti. Vy v byte nebývate a preto na strane bývalého manžela vzniká bezdôvodné obohatenie v súlade s ust. § 451 a nasl. Obč. zákonníka a to v tom, že užíva celý byt, teda aj Váš podiel. Nateraz ho môžete vyzvať, aby Vám vydal bezdôvodné obohatenie, ktoré spočíva v tom, že užíva aj Váš podiel na byte. Výška bezdôv. obohatenia bude v podstate vo výške nájmu obdobného bytu. Ide o to, že teraz nemáte uzatvorenú nájomnú zmluvu a preto môžete požadovať teraz len vydanie bezdôvodného obohatenia a súčasne mu predložiť návrh zmluvy o nájme bytu v zmysle ust. Obč. zákonníka. Premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda spätne je maximálne tri roky v zmysle ust. § 107 Obč.

Prečítajte si tiež: Nárok na vdovský dôchodok

Trojročná lehota na vyporiadanie BSM

V prípade, ak už máte právoplatný rozsudok o rozvode manželstva, je možné riešiť vyporiadanie BSM. V zásade sú dve možnosti. Prvá je dohodnúť sa s bývalým manželom a vyporiadať sa písomnou dohodou. Do dohody sa zahrnie všetok majetok, ktorý patrí do BSM vrátane záväzkov vzniknutých počas manželstva (napríklad bankové úvery a podobne). Čize v dohode sa okrem iného teda uvedie, komu pripadne nehnuteľnosť, vo Vašom prípade byt. Pokiaľ dohoda s bývalým manželom nie je možná, je možné obrátiť sa na súd s návrhom na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pri vyporiadaní sa vychádza z § 150 Občianskeho zakonníka, podľa ktorého „…podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pokiaľ nedôjde k uzavretiu dohody, ani nebol podaný návrh na vyporiadanie súdnou cestou, do 3 rokov od zániku BSM, platí domnienka, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, manželia sa vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. Pokiaľ by ste napríklad neuzavreli s manželom dohodu o vyporiadaní BSM, ani nepodali na súd návrh na vyporiadanie súdnou cestou do 3 rokov od zániku BSM (ku ktorému pravdepodobne došlo právoplatnosťou rozsudku o rozvode), byt by patril podľa zákona každému z bývalých manželov v ½. Po týchto troch rokoch by ste mohli požiadať aj kataster nehnuteľností o zápis vlastníckeho práva k bytu každému v ½. Tým by ste sa stali z bezpodielového spoluvlastníctva do podielového a rovnako by sa muselo vyporiadať.

Po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode nie je možné BSM vyporiadať dohodou ani cestou súdu, nakoľko k vyporiadaniu BSM došlo automaticky v zmysle zákona, a síce podľa ust. § 149 ods. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

Praktické rady pre spravodlivé vysporiadanie majetku

Dôkladná príprava je pre spravodlivé vysporiadanie majetku kľúčová. Najprv je vhodné zhromaždiť všetky potrebné dokumenty a zhodnotiť majetok. Pred začiatkom rozhovorov o rozvode s manželom/manželkou, resp. (ex)manželom či (ex)manželkou, môže byť veľmi užitočná včasná konzultácia s advokátom. Zabezpečte výpisy z listu vlastníctva nehnuteľností nadobudnutých počas manželstva, kópie technických preukazov motorových vozidiel, dôkazy o nadobudnutých umeleckých dielach a hnuteľných veciach s vyššou hodnotou. Ak ste dostali nejaký dar od rodičov počas manželstva tak bude potrebný dôkaz, povedzme bankový prevod, darovacia zmluva, či aspoň čestné prehlásenie. Na ocenenie nehnuteľností využite služby najprv realitnej kancelárie aby ste mali prehľad pri mimosúdnych rokovaniach s protistranou. Na znalecký posudok je čas ak uzavriete dohodu, resp. Advokát Vám najlepšie pomôže identifikovať, čo patrí do BSM, aby Vás bývalý manžel/ka nepresvedčili o niečom, čo nie je pravda. Častokrát sa stane, že strany počas manželstva nadobudnú nehnuteľnosť ale na LV je len jeden z nich. To neznamená, že to nepatrí do spoločného majetku. Taktiež obchodný podiel v s.r.o. kde je spoločníkom len jeden z manželov ale spoločnosť založil počas manželstva, je potrebné zohľadniť pri vysporiadaní BSM.

Príklady z praxe

• Príklad 1: Katarína a Martin vlastnili počas manželstva dva byty, pričom jeden z nich bol zaťažený hypotékou, ktorú Martin čerpal na rozšírenie svojho podnikania. Počas prípravy na rozvod Katarína zistila, že hodnota podniku prevýšila dlh.
• Príklad 2: Eva zistila, že jej manžel neoprávnene predal spoločné auto a niektoré investície z ich spoločného účtu, aby financoval svoje osobné výdavky. Po konzultácii s advokátom sa vykonalo dokazovanie, ktoré súd musel zohľadniť.

Riziká a ako sa im vyhnúť

Majetkové vysporiadanie môže byť komplikované, najmä ak jedna zo strán nespolupracuje alebo úmyselne porušuje pravidlá. Poznanie potenciálnych rizík Vám môže pomôcť lepšie sa pripraviť a vyhnúť sa problémom a predísť aj prípadným ďalším sporom, napríklad žalobou, ktorou by ste museli napadnúť platnosť právnych úkonov ktorými by sa manžel/ka začal zabavovať majetku. Nevýhodné dohody môžu vzniknúť, ak jeden z manželov podľahne tlaku toho druhého a súhlasí s podmienkami, len aby sa vyhol sporu. Takáto situácia môže vzniknúť z dôvodu nevedomosti, nátlaku alebo nedostatku právnych znalostí. Aby ste sa ochránili pred takouto situáciou, vždy konzultujte dohodu s advokátom. Radšej si zaplaťte aspoň hodinu konzultácie a nehľadajte nezmyselné odporúčania na internete.

Práva a povinnosti po rozvode

Práva detí

Ak sú v manželstve deti, súd prihliada predovšetkým na ich záujmy a potreby. Ako rodič máte vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine. Táto povinnosť zahŕňa aj zabezpečenie primeraných životných podmienok, vrátane bývania. To však neznamená, že musíte zabezpečiť bývanie priamo exmanželke.

Právo na bytovú náhradu

V prípade, že ste bývali v nehnuteľnosti, ktorá je výlučným vlastníctvom Vášho manžela, súd ho môže zaviazať, aby Vám našiel adekvátnu bytovú náhradu. Aj keď zákon túto povinnosť výslovne neupravuje, v zmysle ustálenej judkatúry súdov touto povinnosťou vlastníkov bytov zaväzujú, najmä ak ide o manželov, ktorí sa rozviedli a ktorí pred rozvodom bývali v nehnuteľnosti, ktorá bola výlučným vlastníctvom len jedného z manželov.

Povinnosť prispievať na náklady spojené s bývaním

Nájomné po rozvode (pokiaľ ide o spoločný byt/dom) sú povinní platitiť obaja bývalí manželia. Je však potrebné pri "nájomnom" rozlišovať platby, ktoré vznikajú s užívaním nehnuteľnosti (voda, elektrina, plyn) od tých, ktoré by sa platili aj v prípade, ak by sa nehnuteľnosť neužívala (teplo, odvoz odpadu, upratovanie spoločných priestorov, elektrina a voda v spoločných priestoroch,…). Energie, ktoré sa spotrebujú užívaním by mal platiť ten z manželov, ktorý nehnuteľnosť užíva. Ostatné platby by mali platiť obaja manželia spoločne.

Čo robiť, ak manžel nechce opustiť spoločný dom?

Pokiaľ je to aj jeho dom, tak ho z domu len tak nevysťahujete. Dá sa to riešiť tak, že sa rozvediete a po rozvode budete žiadať zveriť dom a hypotéku sebe. Tiež sa môžete domáhať, aby súd Vášho bývalého manžela z užívania bytu vylúčil. V zmysle § 705a OZ, ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Finančné aspekty rozvodu

Dlhy a úvery

Dlhy sa delia až pri vyporiadaní BSM. Platí to rovnako pri dohodách aj pri rozhodovaní súdu. Jednoduchý príklad: ak sú v BSM dve nehnuteľnosti v hodnote 100 000 eur a 50 000 eur a zároveň existuje dlh 50 000 eur, súd môže „pripísať“ dlh tomu z manželov, ktorý dostane hodnotnejšiu nehnuteľnosť. Osobitná pozornosť patrí úveru, ktorý si zobral iba jeden z manželov.

Investície do majetku jedného z manželov

Ak ste zo spoločného majetku použili peniaze na majetok patriaci výlučne Vašej manželke, máte nárok na náhradu pomernej časti tejto investície. Táto skutočnosť vyplýva z § 150 Občianskeho zákonníka Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.

tags: #manzelia #po #rozvode #byt