
Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých patrí medzi najcitlivejšie oblasti práva. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, analyzovať právnu úpravu, súdnu prax a praktické aspekty konania o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých.
Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je upravený v ustanovení § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku (CMP). Ak teda jeden z rodičov nerešpektuje rozhodnutie súdu upravujúce starostlivosť o maloleté dieťa, môže sa oprávnený rodič domáhať výkonu rozhodnutia na súde. Konanie o výkon rozhodnutia má dve fázy, a to (i) nariadenie výkonu rozhodnutia a (ii) samotný výkon rozhodnutia.
Konanie o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých sa delí na dve základné fázy:
Pred samotným nariadením výkonu rozhodnutia súd vyzve rodiča, ktorý nerešpektuje súdne rozhodnutie, aby sa tomuto rozhodnutiu podrobil a upozorní ho na následky nepodrobenia sa rozhodnutiu. Pokiaľ táto výzva súdu zostane bezvýsledná, môže súd tomuto rodičovi uložiť pokutu vo výške 200 Eur, a to aj opakovane. Súd ďalej v prípade, že výzva zostane bezvýsledná, môže vyzvať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o zastavenie výplaty rodičovského príspevku alebo prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa.
Prieskumná činnosť súdu podľa ustanovenia § 376 ods. 1 CMP je mimoriadne dôležitá. Súd skúma, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobiť rozhodnutiu. Ústavný súd Českej republiky k tomu uviedol, že nemožno akceptovať skutočnosť, že sa má dosiahnuť zachovanie vzájomného vzťahu medzi maloletým a jeho prarodičmi bez ohľadu na vôľu (prianie) maloletého dieťaťa, ktoré možno pre jeho vek už považovať za rozumovo a emocionálne vyspelé.
Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o príspevok po prepustení
Skúmanie podmienok na vydanie uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia a následné vydanie tohto uznesenia je v procese výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých mimoriadne dôležité. Súd môže v odôvodnených prípadoch upustiť od vyššie uvedených úkonov a opatrení, najmä vtedy, ak je z okolností zjavné, že tieto by neplnili svoj účel (napr. v situácii, kedy dieťa odmieta styk s druhým rodičom).
Súdy v zmysle vyhlášky o výkone rozhodnutí sledujú a riadne zisťujú, či prípadne dôvody nepodrobenia sa reálne existujú a ak existujú, či ich náhodou nezapríčiňuje práve oprávnený rodič alebo samotné dieťa. Súdy už nevyžadujú od povinného rodiča „drakonické“ plnenie povinnosti najmä vtedy, ak plnenie povinnosti sa vymyká sfére vplyvu povinného.
Napríklad na ťarchu povinného rodiča nešla situácia, keď dieťa odmietalo styk z dôvodu alkoholického opojenia druhého rodiča. Za ospravedlniteľné dôvody nepodrobenia sa súdy považujú napríklad kalamitu, nepriaznivú dopravnú situáciu, nepredvídateľná choroba dieťaťa či rodiča, výnimočne pracovné povinnosti povinného rodiča.
Na záver treba dodať, že vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú maloletých detí, musí sa prihliadať na ich najlepší záujem. Vyššie uvedené však nemožno vnímať čisto formálne a výkon rozhodnutia nenariadiť pri každom formálnom odmietnutí dieťaťa tráviť čas s druhým rodičom. Ak by aj dieťa nejavilo záujem tráviť čas s druhým rodičom (napr. z dôvodu manipulácie jedného z rodičov), súd musí dôkladne preskúmať všetky okolnosti prípadu a zvážiť, či je v najlepšom záujme dieťaťa nariadiť výkon rozhodnutia.
Súdy sa snažia využiť všetky dostupné prostriedky na to, aby riadne zistili dôvody nerešpektovania súdneho rozhodnutia. Motívy daného postupu sú závažnosť zásahu výkonu rozhodnutia do práv dieťaťa a samotných rodičov ako povinných. Najčastejší dostupný prostriedok na dosiahnutie dobrovoľného podrobenia sa rozhodnutia je predvolanie povinného na tzv. informatívne pojednávanie (výsluchy).
Prečítajte si tiež: Prehľad zakázaných dopingových látok
Vzhľadom k tomu, že dieťa nie je „objekt” súdneho konania ale subjekt (účastník) konania, podstatný faktor, ktorý vplýva na úspešnosť výkonu súdnych rozhodnutí je vôľa a názor maloletého. Väčšina súdov zhodne udávala, že vôľa maloletého má veľký význam v samotnom konaní a že ide o výsostne individuálnu situáciu každého maloletého.
Väčšina súdov prízvukovala, že odpoveď na otázku relevancie vôli maloletého, závisí od rozumovej vyspelosti dieťaťa a schopnosti porozumieť dôsledky výkonu rozhodnutia. Jeden súd uviedol, že pri dieťati staršom než 12. rokov je v zásade nemožné uskutočniť faktický výkon rozhodnutia v zmysle jeho odňatia za predpokladu, že samotné dieťa prejaví vôľu nestretávať sa s oprávneným a súdu je z vykonaného dokazovania zrejmé, že by u dieťaťa narazil na odpor v prípade, že by sa rozhodol pristúpiť k uskutočneniu výkonu rozhodnutia. Podľa iného súdu od vekovej hranice 14. rokov by súd mal rešpektovať prejavenú a autenticky zistenú vôľu maloletého dieťaťa nestretávať sa s oprávneným rodičom, keďže uskutočnenie výkonu rozhodnutia odňatím dieťaťa a jeho odovzdaním oprávnenému proti vôli samotného dieťaťa je právne neudržateľné.
Trestný zákon v § 349 upravuje skutkovú podstatu trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Trestný zákon súčasne hovorí o tom, že sa musia „bezvýsledne použiť opatrenia…“, teda opatrenia by v procese výkonu rozhodnutia podľa CMP mali byť použité aspoň dve, pričom tieto by neviedli k náprave.
Na záver už len dodáme, že vzhľadom na trestnú sadzbu trestného činu (1 až 5 rokov) sa jedná o prečin, teda aj prípadné marenie výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých nemusí byť za každých okolností trestným činom, ak bude závažnosť tohto konania povinnej osoby nepatrná s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 1 Trestného zákona.
Súdy avizovali, že zdarný priebeh odňatia dieťaťa spočíva vo viacerých okolnostiach pri faktickom odňatí dieťaťa. Sudcovia a vyšší súdni úradníci potvrdili, že majú obavy z toho, že bez asistencie detského psychológa, ktorý by bol špecializovaný na zvládanie krízových situácií, dôjde k vyhroteným situáciám. V týchto situáciách nie je ochota ísť do fyzického kontaktu s dieťaťom a napr. brať a trhať dieťa z rúk povinného či ťahať dieťa proti jeho vôli do auta.
Prečítajte si tiež: Povolanie sociálny pracovník na Slovensku
Súdy sú si vedomé aj upozornenia detských psychológov, špeciálnych pedagógov, či pedopsychiatrov, ktorí poukazujú na to, že násilné uskutočňovanie výkonu rozhodnutia môže mať ďalekosiahle nepriaznivé následky na psychické prežívanie dieťaťa, ktoré sa nadôvažok môžu prejaviť až v budúcnosti.
V praxi sa stáva, že rušenie resp. marenie styku nemusí vychádzať priamo zo strany povinného alebo oprávneného. Súdy negatívne hodnotia aj vplyv zo strany tretej spriaznenej osoby. Medzi ďalšie problémy patrí nerešpektovanie súdnej moci zo strany povinného a s tým súvisiace vyhrotené a nebezpečné situácie pre zúčastnené osoby, ktoré zabezpečujú uskutočnenie výkonu. Problémy boli avizované aj v personálnych a technických otázkach ako napríklad realizácia styku mimo služobnej doby zamestnancov (víkend, cez pracovný deň večer).
Prostredie, v ktorom dochádza k výkonu rozhodnutia, rovnako podstatne vplýva na úspešnosť výkonu rozhodnutia. Z vyjadrení súdov vyplýva, že najčastejšie prebieha odňatie dieťaťa v domácom prostredí, nakoľko súd sa snaží uskutočniť výkon rozhodnutia v ranných hodinách, pred odchodom detí do školy. V praxi sa však vyskytli aj prípady odňatia dieťaťa zo školy a nemocničného prostredia.
tags: #marenie #výkonu #rozhodnutia #maloletý #konanie