
Používanie zakázaných látok v športe, známe ako doping, je rozsiahly problém s hlbokými historickými koreňmi a neustále sa vyvíjajúcimi antidopingovými opatreniami. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o zakázaných dopingových látkach, vývoji antidopingových opatrení, riadiacich orgánoch a povinnostiach športovcov.
Doping vo všeobecnosti znamená používanie zakázaných látok alebo metód v športe. Presnejšiu definíciu nájdeme vo Svetovom antidopingovom kódexe, ktorého prvá edícia bola vydaná v roku 2003. Od vzniku kódexu definujeme doping ako porušenie jedného alebo viacerých antidopingových pravidiel uvedených v kódexe.
Počiatky dopingu siahajú až do obdobia spred päťtisíc rokov. V tom čase v Číne používali extrakt z rastliny chvojník čínsky, ktorý mal zvýšiť výkonnosť športovcov. Na posilnenie mužnosti športovci v minulosti dokonca jedli semenníky zvierat. Prípady užívania posilňujúcich látok sú známe aj z obdobia rímskych olympijských hier, kde súťažiaci konzumovali napríklad halucinogénne huby na zvýšenie výkonnosti.
V 19. storočí bolo u cyklistov a iných vytrvalostných športovcov bežné užívanie kofeínu, kokaínu a alkoholu na zvýšenie výkonu. V tomto období sa začínajú objavovať prvé dokázateľné prípady dopingu. Narastal najmä dopyt po prípravkoch s povzbudzujúcim účinkom. Okrem spomínaných látok to boli aj ópium, nitroglycerol či strychnín. Na zvýšenie účinnosti využívali aj kombináciu látok - kofeín s heroínom alebo alkohol s kokaínom.
Dnes dobre známe látky využívané na doping, anaboliká, sa do športu dostali po druhej svetovej vojne. Slúžia najmä na rast svalovej hmoty, a preto ich využívajú najmä v športoch, ktoré si vyžadujú veľa svaloviny, pričom v najväčšej miere ich užívajú kulturisti. Rozšírenou formou anabolík boli tzv. AAS (androgénne anabolické steroidy). Spomínané steroidy boli obľúbenou formou dopingu v Sovietskom zväze.
Prečítajte si tiež: Obmedzenia fajčenia na balkóne
V roku 1928 sa Medzinárodná amatérska atletická federácia rozhodla zakázať používanie látok ovplyvňujúcich výkon športovcov. O niekoľko rokov neskôr vznikla aj lekárska komisia, ktorá sa bližšie zaoberala dopingom. Prvé testy uskutočnili na letných olympijských hrách v Mexiku a tiež zimných vo Francúzsku v roku 1968. V súčasnosti sú dôležitými dokumentmi dopingovej problematiky Medzinárodná charta proti dopingu v športe a Dohovor proti dopingu Rady Európy.
Celosvetovo sa dopingom zaoberá Svetová antidopingová agentúra (WADA), ktorá vznikla v roku 1999. Na Slovensku existuje zvlášť aj Antidopingový výbor SR, ktorý vznikol ešte skôr, a to v roku 1992. Keďže dopingové opatrenia a zoznam zakázaných látok sa neustále vyvíjajú, je dôležité sledovať aktuálne zmeny a usmernenia.
Svetový antidopingový kódex (Kódex) je hlavnou štruktúrou antidopingového systému, ktorý stanovuje pravidlá, ktoré športovci musia dodržiavať. Cieľom Kódexu je chrániť práva čistých športovcov. Prijalo ho olympijské hnutie, ako aj športové zložky a antidopingové organizácie po celom svete. Je uznaný viac ako 170 vládami (UNESCO Dohovor proti dopingu v športe).
Podľa Kódexu je povinnosťou športovca ovládať antidopingové pravidlá a vedieť, čo znamená ich porušenie. Porušenie antidopingových pravidiel neznamená len „pozitívny test“, ktorý Kódex definuje ako nepriaznivý analytický nález. Porušením antidopingových pravidiel je napríklad aj držba zakázaných látok alebo používanie zakázaných metód.
Športovec má isté práva a povinnosti:
Prečítajte si tiež: Ako zmierniť príznaky histamínovej intolerancie
ADAMS (Anti-Doping Administration and Management System - Antidopingový správny a riadiaci systém) je internetový databázový systém vytvorený Svetovou antidopingovou agentúrou (WADA). Umožňuje vkladanie, uchovávanie, zdieľanie a poskytovanie informácií o jednotlivých športovcoch a ich miestach pobytu, dopingových kontrolách, terapeutických výnimkách (TUE) a prípadných sankciách voči športovcom.
Hlavným cieľom informovania o mieste pobytu je uľahčiť mimosúťažné testovanie. Poskytovanie informácií o miestach pobytu umožňuje antidopingovej organizácií lokalizovať športovca pre účely neohlásenej dopingovej kontroly. Takéto testovanie je základom efektívneho antidopingového programu. Ak je športovec upozornený, že bol zaradený do „Registra pre testovanie,“ znamená to, že musí poskytnúť informácie o svojom pobyte štvrťročne.
Svetová antidopingová agentúra (WADA) každoročne vydáva Zoznam zakázaných látok a metód ako medzinárodnú normu minimálne jeden krát do roka. Aktualizovaný nový zoznam zvyčajne nadobúda platnosť každý rok 1. januára. Zoznam sa rozdeľuje na látky, ktoré sú trvalo zakázané a na látky, ktoré sú zakázané len počas súťaže (väčšinou v rámci 24 hodín počas súťaže).
Povinnosťou každého športovca je vedieť, ktoré látky a metódy sú zakázané. Trvalo zakázaná látka sa nesmie užívať počas celého roka, čiže ani počas tréningu, ani počas súťaže. Na druhej strane, užitie látky v období mimo súťaže, ktorá je zakázaná len počas súťaže, sa nepovažuje za porušenie antidopingových pravidiel, pokiaľ daná látka nie je prítomná v tele počas súťažnej dopingovej kontroly.
Zakázané látky sa môžu nachádzať aj v bežných liekoch, ako sú lieky proti bolesti, lieky proti prechladnutiu a chrípke. SADA preto pripravila online databázu www.zakazanelatky.sk, prostredníctvom ktorej si viete overiť, či daný liek obsahuje zakázanú látku alebo nie.
Prečítajte si tiež: Čierne slnko: Kontroverzný symbol
Zoznam zakázaných látok a metód WADA zahŕňa širokú škálu látok a metód, ktoré sú klasifikované do rôznych kategórií. Medzi hlavné kategórie patria:
Svetová antidopingová agentúra (WADA) každoročne vydáva Zoznam zakázaných látok a metód. Ten určuje, ktoré látky a metódy sú zakázané počas a / alebo mimo súťaže. Súčasťou zoznamu je aj monitorovací program - látky, ktoré nie sú zakázané. Užívanie stimulancií v športe je pre ich krátkodobý účinok zakázané len počas súťaže.
V Zozname zakázaných látok je v skupine stimulancií uvedených 64 látok, ktoré sú rozdelené na špecifikované a nešpecifikované stimulanciá. Pod pojmom špecifikované látky sa podľa Svetového antidopingového kódexu (2015) rozumejú látky zvlášť náchylné na neúmyselné porušovanie antidopingových pravidiel z dôvodu ich všeobecnej dostupnosti v liekoch alebo látky s menšou pravdepodobnosťou zneužitia pre účely dopingu.
Do skupiny nešpecifikovaných stimulancií patria aj nelegálne drogy ako napr. amfetamín, metamfetamín a kokaín. Zoznam zakázaných látok uvádza v skupine stimulancií aj určité výnimky, ktorých užívanie nie je zakázané, a tiež látky povolené v závislosti od formy podania alebo len do určitej prahovej koncentrácie v moči.
Vo všeobecnosti sa za stimulant považuje akákoľvek látka, ktorá napodobňuje pôsobenie excitačného neurotransmitera alebo antagonizuje pôsobenie inhibičného neurotransmitera. V kontexte športu sa tento termín zvyčajne týka látok stimulujúcich centrálny nervový systém (zvyšujú pozornosť, znižujú pocit únavy, hladu, ovplyvňujú náladu) alebo látok ovplyvňujúcich sympatikový nervový systém.
Užívanie stimulancií môže vyvolať širokú škálu krátkodobých a dlhodobých nežiaducich účinkov. Hlavnými faktormi, od ktorých závisí profil týchto účinkov, je dávka použitého stimulantu, telesná hmotnosť pacienta/športovca a tolerancia. Hrozí tak riziko mozgovej mŕtvice, infarktu myokardu, či náhlej srdcovej smrti.
Regulácia výživových doplnkov je vo všeobecnosti minimálna. Bežné doplnky ponúkané či už v obchodoch so zdravou výživou alebo internetových obchodoch, neobsahujú zakázané látky, ak nie sú uvedené na etikete výrobku. V posledných rokoch sa pripisuje značný počet pozitívnych testov zle označeným alebo kontaminovaným doplnkom.
Je dôležité, aby si športovci boli vedomí rizík spojených s užívaním výživových doplnkov a aby sa uistili, že doplnky, ktoré užívajú, sú bezpečné a neobsahujú zakázané látky.
Jeden z kľúčových princípov antidopingu je chrániť zdravie športovca. Môže dôjsť k situácii, kedy je zo zdravotných dôvodov nevyhnutné užiť zakázanú látku alebo použiť zakázanú metódu. Podľa Kódexu je možné takúto situáciu riešiť tzv. terapeutickou výnimkou (TUE).
Na získanie TUE je potrebné splniť niekoľko kritérií, napríklad:
Športovci na medzinárodnej a národnej úrovni si musia byť vedomí ďalšieho dôležitého pravidla: TUE musí byť udelená v časovom predstihu, nie retroaktívne (spätne), okrem situácií ohrozujúcich zdravie a vo výnimočných situáciách.
Keď oprávnený komisár dopingovej kontroly požiada športovca o odovzdanie vzorky, musí tak urobiť. Každá antidopingová organizácia, ktorá spravuje konkrétneho športovca, má právomoc na odber vzorky moču alebo krvi, kedykoľvek a kdekoľvek.
Proces odberu vzorky je štandardizovaný. Vzorky moču môžu byť zmrazené, skladované a znovu otestované po dobu 10 rokov. Technológie analýzy vzoriek sa vyvíjajú, niektoré zakázané látky a metódy, ktoré nie sú v súčasnosti detekovateľné, môžu byť odhalené v budúcnosti.
„Sankcia závisí od porušenia antidopingových pravidiel. Neexistuje jedna, ktorá sa vzťahuje na všetky porušenia,“ vysvetľuje Csaderová. Udeľujú sa tresty od dvoch do štyroch rokov, v prípade opakovaných porušení hrozí športovcom až osem rokov. Pokiaľ však previnilec porušuje pravidlá naďalej, hrozí mu až doživotný dištanc. „Športovec nemôže byť súčasťou žiadnej športovej organizácie, nemôže trénovať, ani sa združovať s aktívnymi športovcami,“ uviedla.
Podľa Zákona o športe majú uznané národné športové zväzy a uznané národné športové organizácie na Slovensku povinnosť poskytovať vzdelávanie v oblasti antidopingu svojim členom. Antidopingová agentúra SR preto pripravila návrh materiálov a textov, v ktorých nájdete aj najnovšiu verziu dokumentu Zoznam zakázaných látok a metód - pre rok 2024 a rovnako aj aktuálne zmeny v tomto Zozname, s ktorými by sa mali oboznámiť športovci a ich sprievodný personál.
Elearningové platformy ako ADEL a I RUN CLEAN sú určené pre športovcov, trénerov, lekárov, rodičov ale aj pre širokú verejnosť.