
Globalizácia, proces rastúceho vzájomného prepojenia krajín sveta, je téma, ktorá rezonuje v spoločnosti už niekoľko desaťročí. Na jednej strane prináša nové možnosti a hospodársky rast, na druhej strane vyvoláva obavy z nerovnosti, straty pracovných miest a ohrozenia kultúrnej identity. Aktuálne diskusie, ako napríklad tie na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) v Davose, sa zaoberajú aj možným koncom globalizácie, teda deglobalizáciou. Čo to znamená pre svetovú ekonomiku a bežný život ľudí na Slovensku?
Globalizáciu možno definovať ako rastúce vzájomné prepojenie všetkých častí sveta, najmä v druhej polovici 20. storočia. Z ekonomického hľadiska ju charakterizuje rozšírenie trhovej ekonomiky a rast nadnárodných spoločností. Politicky sa prejavuje preberaním liberálno-demokratického modelu vlády a západného poňatia ľudských práv. Finančná globalizácia predstavuje prepojenie a vzájomnú závislosť finančných systémov na celosvetovej úrovni.
Deglobalizácia je proces, kedy sa jednotlivé štáty uzatvárajú viac do seba, obmedzuje sa svetový obchod a medzinárodná výmena. Tento trend môže byť spôsobený rôznymi faktormi, ako sú geopolitické napätia, snaha o posilnenie národnej bezpečnosti a odolnosti ekonomík, alebo nespokojnosť s negatívnymi dopadmi globalizácie.
Na tohtoročnom summite Svetového ekonomického fóra v Davose sa hovorilo o konci globalizácie. Mnohí vplyvní politici, manažéri, investori a ekonómovia vystríhali pred zastavením globalizácie. Anton Marcinčin, bývalý ekonóm Svetovej banky, však nepredpokladá zastavenie rastu globalizácie. Podľa neho, napriek väčšiemu dôrazu na zabezpečenie odolnosti a bezpečnosti jednotlivých hospodárstiev, nie je v záujme ani možnostiach globálnych hráčov zastaviť rast globalizácie, pretože sme príliš previazaní.
Tomáš Vranka, analytik spoločnosti XTB, pripomína, že svet fungoval tak, že sa využívali komparatívne výhody ekonomík. Každá krajina sa zameriavala na to, v čom bola najlepšia. Otváranie sveta, nové formy dopravy a technológie umožnili tento trend využívať naplno. Príkladom je prerod Číny, kde sa začalo vyrábať prakticky všetko vďaka lacnej energii, dostatku pracovnej sily a nízkym nákladom.
Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom
Dopady deglobalizácie na Slovensko by záviseli od toho, ako vážne pristúpi vláda k zvýšeniu odolnosti a bezpečnosti slovenskej ekonomiky, aspoň vo vybraných odvetviach, ako sú potraviny a energia. Kapacity a možnosti vlády konať sú však obmedzené, pretože strana výroby je zväčša v medzinárodných rukách. Ako veľmi malá ekonomika sme objektívne previazaní na medzinárodné trhy. Deglobalizácia by sa u nás prejavila, ak by na ňu narazilo napríklad Nemecko.
Tomáš Vranka si myslí, že by sme to pocítili najmä prostredníctvom vyšších cien. Ak by sa ekonomiky viac uzatvárali, svet by prestal využívať komparatívne výhody jednotlivých krajín a výroba by bola neefektívnejšia. Na druhej strane by sa tým posilnila sebestačnosť v mnohých oblastiach, po ktorých momentálne politici aj ľudia volajú.
Ján Košč, sociálno-ekonomický analytik, pripomína, že negatíva sme už zažili, keď sa predĺžili dodávateľské reťazce (lockdowny v Číne a zablokovanie Suezu loďou Ever Given), čo malo za následok začiatok súčasnej inflácie. Ceny tovarov, ktoré do Európy doteraz prúdili z Ázie, zdraželi a bol ich nedostatok. Pozitívom z tejto zmeny bolo precitnutie a pochopenie, ako je globalizovaný svet príliš závislý a zraniteľný na takýchto nezmyselne dlhých dodávateľských reťazcoch.
Anton Marcinčin tvrdí, že na deglobalizácii by mohlo získať niekoľko jednotlivcov a lokálne monopoly. Za tisícročia sa civilizácia vyvíjala ku globalizácii a deglobalizácia môže byť nanajvýš prechodným javom.
Tomáš Vranka poukazuje na to, že posledné roky sa ako o druhej Číne začalo hovoriť o Indii, prípadne o Vietname či iných juhoázijských krajinách. V Číne v posledných dekádach výrazne rástli mzdy, takže ju už firmy využívajú ako lacnú montážnu dielňu čoraz menej a výrobu presúvajú najmä do spomínaných krajín. Firmy si uvedomili, že takáto vysoká odkázanosť na podobné krajiny nie je ideálna. Ak bude tento trend pokračovať, porazenými môžu byť práve krajiny, ktoré mali byť ďalšími Čínami v oblasti výroby. Sťahovanie výroby domov je skôr populistickým krokom, ktorý reálne zvýši výslednú cenu. Ak by sa to stalo, firmy budú svoje procesy čoraz viac automatizovať a budú inštalovať viac robotov.
Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad
Ján Košč tvrdí, že na deglobalizácii by mali stratiť veľké korporácie a miliardári, ktorí aj napriek celosvetovej kríze od roku 2020 zhrabli dve tretiny vytvoreného bohatstva. A pomôcť by mala tým, ktorí si za posledné dva roky aj napriek inflácii rozdelili len tretinu svetového bohatstva - drvivá väčšina ľudstva. Otázkou je, kto bude riadiť proces deglobalizácie. Ak to bude „neviditeľná ruka trhu“, tak to bude presne naopak.
Globalizácia prináša so sebou celý rad výhod aj nevýhod. Medzi hlavné výhody patria:
Medzi hlavné nevýhody globalizácie patria:
Poľnohospodárstvo je špecifické odvetvie, ktoré je obmedzené viazanosťou na pôdu a lokalitu. Je jedným z určujúcich faktorov vzhľadu každej krajiny, zamestnanosti na vidieku a jeho celkovej úrovne. Sila lokálneho, či národného poľnohospodárstva je zárukou potravinovej bezpečnosti každého štátu v prípade globálnych hospodárskych, alebo iných otrasov.
Globálny obchod s poľnohospodárskymi produktmi prináša často priam absurdné výkyvy v cenách komodít, ktorým sa nie je možné jednoducho na lokálnej úrovni prispôsobiť bez značných strát. Mliečna kríza je jedným z jasných dôkazov, ako globalizácia v chlebových odvetviach ničí národné poľnohospodárstva, ich udržateľnú štruktúru a nenahraditeľné funkcie.
Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku
Ďalším rizikom, ktoré globalizácia prináša, je postupná strata kontroly nad kvalitou potravinového reťazca a negatíva, vyplývajúce z dlhej prepravy a skladovania, ale aj tvrdého konkurenčného boja nadnárodných spoločností.
Európska únia sa snaží využiť výhody globalizácie a zároveň minimalizovať jej negatívne dopady. Európa sa musí podieľať na prepísaní globálnych pravidiel tak, aby voľný obchod znamenal aj spravodlivý obchod. Globalizácia sa musí stať udržateľnou a musí prinášať úžitok všetkým Európanom.
EÚ presadzuje nové pravidlá na vytvorenie väčšieho počtu rovnakých podmienok, ktoré by riešili škodlivé a nekalé správanie, ako sú daňové úniky, štátne dotácie alebo sociálny damping. Na domácej scéne EÚ navrhuje nástroje na ochranu a posilnenie postavenia občanov cez silnú sociálnu politiku a zabezpečenie potrebného celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy.
tags: #globalizacia #vyhody #a #nevyhody #diskusia