Sociálna starostlivosť o marginalizované skupiny obyvateľov na Slovensku

Zraniteľné skupiny obyvateľstva sú neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti. Napriek tomu sa na ich potreby a hlas pri tvorbe verejných politík často zabúda. Ľudia, ktorí sú vytláčaní na okraj spoločnosti z dôvodu etnicity, zdravotného stavu, veku, sexuálnej orientácie alebo iného postavenia, majú štandardne nízku reprezentáciu v živote mesta a v procesoch, ktoré rozhodujú o kvalite ich života. Tieto skupiny boli typicky aj historicky vylučované z podielu na moci, čo môže mať diskriminačné alebo vylučujúce dopady pri tvorbe verejných politík, ktoré nezohľadňujú ich rôznorodé situácie. Namiesto vytvárania rovných príležitostí tak môžu nerovnosti prehlbovať. Systematické vylučovanie znevýhodnených a zraniteľných skupín z rozhodovacích procesov je pomerne efektívnym nástrojom ich udržiavania na spoločenskom okraji.

Prečo sa zaoberať participáciou zraniteľných skupín?

Existujú viaceré dôvody, prečo je dôležité venovať pozornosť participácii menšín v rozhodovacích procesoch. V prípade „bežných občanov“, ktorí nepatria do marginalizovaných skupín, je možné predpokladať, že ich perspektíva a situácia je lepšie zohľadnená vo verejných politikách. Súčasná politická reprezentácia pravdepodobne lepšie reflektuje potreby, záujmy a perspektívy majoritného obyvateľstva než menšín. Menšinové práva zaručujú aktívnu účasť menšín v rozhodovacích procesoch týkajúcich sa ich záležitostí, ako aj určitú rovnosť v príležitostiach pri rozhodovaní o celej komunite. V rámci pilotnej schémy participatívnej tvorby verejných politík sa polovica projektov venovala téme zraniteľných skupín, čo poukazuje na jasne definovanú spoločenskú objednávku. Téma zapájania zraniteľných skupín súčasne otvára tému vzájomného spolužitia, budovania silných komunít a multikultúrnych spoločenstiev, ako aj princípy univerzálneho navrhovania v procese tvorby politík, ktorý podporuje integračný a inkluzívny potenciál verejnej správy a pomáha vytvárať súdržnú spoločnosť, eliminuje bariéry, ktorým čelia znevýhodnené skupiny obyvateľov vo svojej každodennosti. Participácia by mala byť špecifickým nástrojom, ktorý pomáha legitimizovať názory a postavenie znevýhodnených skupín obyvateľov, pretože ich účasť na spolurozhodovaní v sebe nesie potenciál vtiahnuť perspektívu znevýhodnenej skupiny tak, aby boli verejné politiky férové.

Mapovanie participácie znevýhodnených skupín

Cieľom rozsiahleho výskumu bolo dôkladne zmapovať bariéry, ako aj možnosti participácie znevýhodnených a zraniteľných skupín na rôznych úrovniach verejnej správy (národná, regionálna, mikroregionálna, lokálna). Výskum sa zameral na existujúce príklady participatívnej tvorby verejných politík na štyroch úrovniach s dôrazom na účasť zraniteľných a marginalizovaných skupín v procese tvorby verejných politík. Analytické práce vychádzali z návrhu kvalitatívneho výskumu, zameraného na participáciu marginalizovaných skupín pri tvorbe verejných politík. Výsledkom prác bola publikácia Hlas menšín, ktorá nielen zabezpečila dokumentáciu dvanástich ex-post prípadov participácie, ale ponúkla dôslednú analýzu existujúcich príkladov participatívnej tvorby verejných politík s dôrazom na konkrétne znevýhodnené skupiny obyvateľstva. Publikácia zrkadlí stav a možnosti participácie ľudí so zdravotným postihnutím, mládeže a detí, seniorov, Rómov, LGBTI ľudí a migrantov.

Hlas menšín a reprezentácia v politike

Publikácia Hlas menšín priniesla aktuálne svedectvo o tom, že ľudia vytláčaní na okraj spoločnosti - znevýhodnení z dôvodu etnicity, zdravotného stavu, veku, sexuálnej orientácie alebo iného postavenia, majú v procese tvorby verejných politík slabý hlas a nízku reprezentáciu. Možnosti rozmanitých skupín presadiť v rámci samosprávy opatrenia, ktoré by zodpovedali ich potrebám, sú do určitej miery limitované. Zabehnutou praxou tvorby verejných politík v samosprávnej praxi je, že tvorcovia verejných politík presadzujú názor, že medzi nami žijú skupiny ľudí, ktoré nerozumejú danému problému, a preto by sme ich nemali k participácii pripustiť, lebo aj tak za nich rozhodneme lepšie.

Praktická implementácia participácie

Skúmanie miery zapájania zraniteľných skupín do tvorby verejných politík má aj praktickú stránku. V spolupráci s expertkami z Centra pre výskum etnicity a kultúry a mestom Svidník bola realizovaná praktická intervencia a cielené vťahovanie a zapájanie zraniteľných skupín v rámci pilotnej schémy participatívnej tvorby verejných politík, ktorej výsledkom bol pilotný projekt č. „Chcem, aby bolo mesto bezpečné, aby mali mladí ľudia príležitosti na vzdelanostný a osobnostný rast. Aby ľudia neukazovali prstom na deti z domovov. Aby boli otvorenejší voči polícii a prišli s nápadmi, ako môžeme byť tolerantnejší voči všetkým ostatným. Aby aj ľudia bez domova mali svoju dôstojnosť. Aby sa Rusíni dobre cítili a nemuseli sa hanbiť hlásiť sa k svojej národnosti. Aby Rómovia neboli vnímaní ako leniví - musíme spolupracovať, viac prezentovať ich kultúru. Inklúzia bude, ak Rómovia a nerómovia budú spolu bývať v domoch a deti chodiť do tých istých škôl. Treba čo najviac zamestnávať zdravotne znevýhodnených ľudí. Mládež by potrebovala lepšie kultúrne a športové aktivity, kde by sa mohli zabaviť, ale aj združovať.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

Ak chceme v budúcnosti žiť mestách, v ktorých sa žije dobre naozaj všetkým obyvateľom, je nevyhnutné, aby samospráva reagovala na potreby všetkých skupín, aj tých, ktoré sú momentálne na okraji. Len tak môže zlepšiť ich situáciu, vtiahnuť ich do života spoločenstva a vytvárať tak súdržnú miestnu komunitu. Mesto Svidník sa v spolupráci s Centrom pre výskum etnicity a kultúry spoločne dohodli, že sa pokúsia zmobilizovať jednotlivé zraniteľné skupiny, ktoré žijú v meste Svidník a zapojiť ich do procesu tvorby verejnej politiky, ktorej cieľom je zlepšenie súdržnosti a budovanie silných komunít v meste. Výsledkom participatívneho procesu je lokálna stratégie inklúzie „Svidník mesto pre všetkých“, ktorá ponúka konkrétne riešenia a komplexný súbor opatrení vedúcich k inklúzií rôznych znevýhodnených skupín, ako aj zlepšeniu sociálnej súdržnosti v meste Svidník.

Svidník mesto pre všetkých: Príklad dobrej praxe

Stratégia inklúzie znevýhodnených skupín vo Svidníku je návodom ako transformovať mesto Svidník na mesto, v ktorom sa naozaj všetkým obyvateľom žije dobre a zapojiť aj tých, ktorí sa cítia, alebo skutočne sú „na okraji. Cieľom stratégie bolo zlepšiť situáciu znevýhodnených skupín, vtiahnuť ich do života mestského spoločenstva a vytvárať tak súdržnú miestnu komunitu. Výsledkom praktických intervencií na tému zapájanie zraniteľných skupín v prostredí samosprávy je knižka Svidník mesto pre všetkých, ktorá je uchopiteľným návodom na ďalšie použitie. Zrozumiteľným spôsobom priblíži priebeh a proces tvorby Stratégie inklúzie znevýhodnených skupín v meste Svidník, ktorého cieľom bolo identifikovať, zapojiť a zmobilizovať jednotlivé zraniteľné skupiny žijúce v meste (seniori, Rómovia, deti a mladí ľudia, Rusíni, ľudia so zdravotným postihnutím, sociálne odkázaní obyvatelia a ľudia v krízových životných situáciách) a budovať komunity, ktorých hlas má vplyv na rozhodnutia mestského úradu a kvalitu života vo Svidníku.

Metodika zapájania zraniteľných skupín na lokálnej úrovni

Metodika zapájania zraniteľných skupín na lokálnej úrovni predstavuje mechanizmus zapájania menšinových a znevýhodnených skupín do tvorby verejných politík. Verejná politika sa netvorí len na národnej úrovni - práve na úrovni miest a obcí prijímajú samosprávy množstvo opatrení a politík, ktoré majú priamy dopad na obyvateľov. Sprievodným, neplánovaným výstupom z projektu Svidník mesto pre všetkých bola publikácia Od obyvateľa k občanovi, alebo atlas inšpirácií ako budovať komunity. Vznikla v rámci krokov, ktoré viedli k vzdelávaniu miestnej komunity a jej stimulácii v procese hľadaní a navrhovaní riešení a modelov spolupráce rôznych cieľových skupín. Publikácia je otvoreným receptár inšpirácií pre všetkých, ktorí by chceli niečo spraviť pre svoju komunitu, ulicu, štvrť či mesto. Zámerom bolo motivovať a povzbudiť každého, kto vidí a cíti, že by sa pre jeho okolie niečo užitočné či potrebné dalo urobiť, ale stále nenabral odvahu predstúpiť so svojím nápadom pred ostatných obyvateľov, susedov či kolegov, alebo celkom nevie ako na to.

Komunity praxe ako nástroj participácie

Záver projektu priniesol poznanie, že veľmi dôležitým prvkom pre zvyšovanie participácie zraniteľných skupín sú komunity praxe. Komunity praxe sú otvorenou metódou, podporujúcou proces efektívneho učenia sa jednotlivcov i organizácií/inštitúcií, založenom na poznatkovom manažmente a vzájomnej dôvere. Komunity praxe vedú experti z prostredia MNO, prípadne zástupcovia obcí, miest, alebo samosprávnych krajov, opierajúc sa o reálnu skúsenosťou a výsledky so zavádzaním konkrétnych politík, alebo opatrení v danej oblasti. V komunitách praxe sa jednotlivci, tímy i inštitúcie navzájom podporujú, učia sa spolu a od seba. Učia sa rozpoznávať profesné, procesné problémy a hľadať riešenia, ktoré pomáhajú zvyšovať dopad na učenie a rozvoj každého účastníka skupiny. Silná komunita praxe podporuje zmysluplné interakcie, vychádzajúce z poznania reality inštitúcií, ich zákonných možností, zavedených procesov, ako aj limitov konkrétneho ekosystému verejnej správy (štát, samosprávne kraje, mestá/obce). Komunity praxe stimulujú ochotu zdieľať nové nápady, modely, mechanizmy, procesy, opatrenia, intervencie a startupy v prostredí verejnej správy, ako aj pomenovať a identifikovať chyby, frustrácie a zlyhania v zavádzaní nových procesov, či opatrení. Komunity praxe vytvárajú novú sociálnu infraštruktúru pre danú tému a proces učenia sa v praxi a praxou.

Experti a ich prínos k participácii

Kľúčovú úlohu pri podpore participácie zraniteľných skupín zohrávajú experti z rôznych oblastí. Elena Gallová Kriglerová, procesná analytička a expertka v oblasti politiky marginalizovaných skupín, sa venuje kultúrnej integrácii menšín a migrantov, prístupu detí z prostredia menšín k vzdelávaniu a interetnickým vzťahom. Alena Holka Chudžíková, sociálna psychologička a výskumníčka, sa špecializuje na sociálnu a kultúrnu integráciu migrantov a utečencov, otázky sociálnej identity, kultúrnej rozmanitosti a politického diskurzu o menšinách. Jarmila Lajčáková, výskumníčka v programoch menšinovej politiky na Slovensku, sa zaoberá začleňovaním Rómov. Jana Kadlečíková, sociologička a výskumníčka, sa venuje problematike rozvoja sociálnych služieb na miestnej úrovni.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

Marginalizácia a sociálne vylúčenie

Marginalizácia je sociálno-ekonomická degradácia jednotlivca alebo regiónu. Marginálne skupiny sú neúplne asimilované skupiny, ktoré čiastočne opustili svoju kultúru a neprijali alebo neboli prijatí novou kultúrou v ktorej žijú. K marginalizovaným skupinám zaraďujeme predovšetkým Rómsku minoritu, Bezdomovcov, Drogovo závislých jedincov, Ľudí prepustených z výkonu trestu a Ľudí dlhodobo nezamestnaných. Marginalizované skupiny obyvateľstva sa vyznačujú úplným sociálnym vylúčením (exklúziou) v dôsledku pôsobenia faktorov, ako napr. strata bydliska, dlhodobá nezamestnanosť, závislosť od drog, nedostatočná sociálna prispôsobivosť, príslušnosť k určitej etnickej skupine v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Z hľadiska všetkých sociálnych ukazovateľov vrátane bývania sú najpočetnejšou a špecifickou marginalizovanou skupinou na Slovensku príslušníci sociálne vylúčených rómskych komunít. Medzi skupiny ohrozené sociálnym vylúčením zaraďujeme občanov, ktorí v dôsledku nízkej úrovne vzdelania a kvalifikácie vykonávajú iba príležitostné práce, prípadne sú bez zamestnania, ľudí s fyzickým alebo mentálnym postihnutím, mládež po ukončení ústavnej alebo ochrannej výchovy, ľudí prepustených z výkonu trestu odňatia slobody, starých ľudí a osamelých rodičov s deťmi, ktorí sa ocitnú v sociálnej núdzi stratou rodinného prostredia, migrantov vrátane azylantov, patria sem aj príslušníci rómskeho etnika. Sociálne vylúčenie nie je primárne vnímané ako dôsledok individuálneho, osobného zlyhania, ale skôr ako zlyhanie jedného alebo viacerých systémov, či štruktúr zabezpečujúcich sociálnu integráciu.

Sociálna práca s marginalizovanými skupinami

Sociálna práca s marginalizovanou skupinou je ekvivalentom sociálnej práce komunitnej. Ide o procesné, dlhodobé vykonávanie sociálnej práce, ktorej objektom pôsobenia je individuálne veľká skupina osôb. Komunitná soc. práca je zameraná na konkrétne životné situácie, zvyčajne na určitých územných celkoch. Komunitná soc. práca má zabraňovať vznikaniu soc. problémov alebo napomáhať v riešení už vzniknutých. Znaky komunít sú výrazné vzťahy k miestu bydliska, rovnaké nazeranie na problémy, rovnaká ekonomická a spoločenská úroveň a rovnaký pohľad na predstaviteľov mocenskej štruktúry. Pri práci s komunitou sociálny pracovník získava informácie, kvantifikuje a kvalifikuje sociálny problém, navrhuje a realizuje sociálne opatrenia, vyhodnocuje efekty opatrení a realizuje prevenciu sociálno-patologických javov.

Stratégie práce s komunitami

V slovenskom prostredí možno pozorovať v praxi niekoľko základných stratégií práce s komunitami v záujme riešenia ich lokálnych problémov, a to: poskytovanie sociálnych služieb (sociálna práca), advokácia a komunitný rozvoj. Sociálna služba je forma odbornej činnosti a sociálnej pomoci pre občanov v nepriaznivej sociálnej situácii. Jej podstatou je prevencia, riešenie a zmiernenie rôznych nepriaznivých sociálnych situácií rodín, jednotlivcov alebo komunít. Sociálne služby krízovej intervencie sú k dispozícii fyzickým osobám pri riešení rôznych nevyhovujúcich, neštandardných situáciách napr. v oblasti stravovania, bývania, ošatenia, základných hygienických návykoch a iné. Tieto služby sa realizujú prostredníctvom terénnej sociálnej služby krízovej intervencie, nízkoprahového denného centra, integračného centra, komunitného centra, nocľahárne, útulku, domova na polceste, nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu a zariadenia núdzového bývania.

Krízová intervencia a nízkoprahové centrá

Krízová situácia je obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená bezpečnosť alebo život človeka. Krízová intervencia v systéme sociálnej pomoci na Slovensku rieši akútny krízový stav jedinca, skupiny alebo komunity, zabezpečuje ich potreby a informuje ich o nárokoch, ktoré im plynú z právnych noriem upravujúcich systém sociálnej ochrany, poskytovania sociálnych služieb a sociálnej prevencie, dávok sociálnej pomoci a pomáha občanom v hmotnej a predovšetkým v sociálnej núdzi. Nízkoprahové denné centrum poskytuje odbornú pomoc a sociálne poradenstvo obyvateľom, aby im boli zabezpečené podmienky základných životných potrieb, alebo obyvateľom v nepriaznivej sociálnej situácii, ale aj tým, ktorí nemajú svoje životné návyky. Nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu poskytuje odbornú pomoc, sociálne poradenstvo a začlenenie do spoločnosti osobám a ich rodinám, aby si mohli samostatne riešiť svoje problémy v nepriaznivej sociálnej situácii, ktoré nemajú pre svoje životné návyky, spôsob života, závislosť od návykových látok alebo návykových škodlivých činností.

Komunitné centrá a ich význam

Komunitné centrum vytvára komunity a komunitné vzťahy v priestore svojej územnej pôsobnosti. Realizuje všetky obligatórne činnosti podľa zákona o sociálnych službách, poskytuje sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, sociálne a vzdelávacie služby v podobe predškolských klubov, programov včasnej starostlivosti, klubov pre rodičov a deti, doučovania, tútoringu a mentoringu pre deti a mládež i kariérneho poradenstva. Realizuje rôzne preventívne a záujmové programy ako napr. voľnočasové aktivity a záujmové krúžky. Deti a mládež majú možnosť navštevovať nízkoprahové kluby. Komunitné centrá realizujú aj formálne alebo neformálne vzdelávacie kurzy, tréningy, školenia, interkulturálne aktivity a vytvárajú priestor pre dobrovoľníctvo. Realizácia komunitných centier dáva priestor pre komunitný rozvoj, komunitnú rehabilitáciu, komunitnú prácu a zároveň poskytovanie služieb a výkon sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, vzájomnú interakciu aj ostatnými obyvateľmi obce.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

Vplyv pandémie COVID-19

Pandémia COVID-19 priniesla nové výzvy v oblasti sociálnej starostlivosti. Segregované lokality, s vysokou koncentráciou obyvateľov žijúcich v chudobe a nevyhovujúcich životných podmienkach, sa stali špecifickou rizikovou skupinou v rámci prevencie a ochrany obyvateľstva pred šírením koronavírusu. V rámci Národného projektu Komunitné služby v marginalizovaných rómskych komunitách je nevyhnutné poskytovať pomoc v maximálnom rozsahu v nadväznosti na aktuálnu epidemiologickú situáciu v SR, a to za súčasného rešpektovania opatrení príslušných orgánov verejnej moci. Jednotlivé pracovné pozície a ich náplne sa prispôsobujú aktuálnym platným opatreniam i obmedzeniam. Aktivity, ktoré si zamestnanci Komunitného centra, Nízkoprahového denného centra, Nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu určia, musia spĺňať legislatívne podmienky zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov.Komunitné centrá v súčasnosti poskytujú obyvateľom obcí možnosti rôznych záujmových aktivít, formy neformálneho vzdelávania, programy voľného času pre deti, mládež a dospelých, podporu pri komunitnom organizovaní, poradenstvo a pomoc v oblasti bývania, medziľudských vzťahov, komunitnú rehabilitáciu, ale aj preventívne aktivity. Tieto činnosti sú prínosom v oblasti zamestnania, sociálnej adaptácie v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít.

Národný projekt Komunitné služby

Národný projekt Komunitné služby v mestách a obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít - II. Fáza, ktorý vznikol vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje, je pokračovaním predchádzajúceho Národného projektu Komunitné centrá v marginalizovaných rómskych komunitách. Miestom realizácie sú kraje - Banskobystrický kraj, Nitriansky kraj, Trnavský kraj, Trenčiansky kraj, Žilinský kraj, Prešovský kraj, Košický kraj, okrem Bratislavského kraja. Hlavným cieľom tohto projektu je podpora rozvoja poskytovateľov troch sociálnych služieb krízovej intervencie, ktoré budú poskytovať dostupné, štandardizované odborné činnosti, ďalšie činnosti a aktivity realizované v oblasti podpory sociálnej inklúzie osôb v nepriaznivej sociálnej situácii s dôrazom na marginalizované rómske komunity, ohrozených sociálnym vylúčením alebo s obmedzenou schopnosťou sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy. Súčasťou projektu je aj pomoc obyvateľom prostredníctvom sociálnych služieb krízovej intervencie Komunitné centrum, Nízkoprahové denné centrum alebo Nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu v 180 obciach i všetkých mestských častiach mesta Košice.

Zraniteľnosť segregovaných osád v pandemickom období

V pandemickom období sme si uvedomili zraniteľnosť segregovaných osád. Šírenie vírusu v prostredí extrémnej chudoby je časovanou bombou pre celú spoločnosť. Roky neriešenú situáciu v týchto lokalitách nám ukazuje každodenná realita. Prostredníctvom sociálnych služieb krízovej intervencie nedokážeme zabezpečovať pre všetkých obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít základné hygienické opatrenia bez dôstojného bývania ľudí, bez prístupu k pitnej vode a pod.

Metodika práce s rómskymi občanmi

Spolužitie akejkoľvek sociálnej, kultúrnej alebo etnickej minority s väčšinovým obyvateľstvom prináša často veľa problémov v dennom živote i z dlhodobého hľadiska. Takúto etnickú skupinu predstavuje rómska etnická skupina, ktorej príslušníci sú rozptýlení po celom svete. V jednotlivých krajinách prestavujú veľké podiely obyvateľstva a žijú pritom na rôznych úrovniach. Jedným z predpokladov zmenšovania antagonizmov medzi väčšinovým a menšinovým obyvateľstvom je zblíženie sociálnej a kultúrnej úrovne obidvoch spoločenstiev prostredníctvom vyrovnania všeobecného vzdelania danej spoločnosti. Vnútri rómskej populácie sa pomerne výrazne prejavuje skupina, ktorá odoláva spoločenskej integrácii, bráni sa jej a žije na veľmi nízkej kultúrnej a sociálnej úrovni. Ide o neintegrovaných rómskych občanov žijúcich v chatrčiach, osadách, v nezdravých bytoch, občanov vyhýbajúcim sa práci, prípadne páchajúcich protispoločenskú činnosť (asi 20 % celej rómskej populácie). V tejto skupine na rozdiel od skupiny so zvyšujúcou sa integráciou rastie pôrodnosť a reprodukuje sa trvalo najnižšia životná úroveň.

Druhou skupinou je skupina rómskych občanov, ktorí svojím plným pracovným zapojením vytvárajú dobré hmotné podmienky pre život svojich rodín a nastúpili cestu spoločenskej integrácie. Treťou skupinou je plne integrovaná skupina Rómov, ktorá je na takom stupni hmotného a kultúrneho vývoja, že pociťuje potrebu spoločenskej emancipácie a zvýšenia prestíže; hlási sa ku svojej etnickej príslušnosti ako k prvku národnostného a kultúrneho zázemia. Z hľadiska metód sociálnej práce vystupujú do popredia najdôležitejšie okruhy sociálno-výchovného pôsobenia na občanov rómskeho pôvodu: dosiahnuť správny vzťah k starostlivosti o dieťa, pôsobiť na splnenie povinnosti školskej dochádzky a spolupráce rodiny so školou, napomáhať zaraďovať rómske deti predškolského veku do materských škôl, ďalej je potrebné pôsobiť na rodičov, aby deti posielali do školských družín a krúžkov mimoškolskej činnosti, u dospelých pôsobiť v smere zlepšenia vzťahu k práci, bývaniu, na zlepšenie rodinných vzťahov, kultúry, zlepšenie rodinného prostredia a hospodárenia a viesť ich k plánovanému rodičovstvu a k plneniu všetkých funkcií rodiny. Zamerať sa aj na boj proti alkoholizmu a trestnej činnosti.

tags: #sociálna #starostlivosť #o #marginalizované #skupiny #obyvateľov