Mäsožravé rastliny: Starostlivosť a pestovanie fascinujúcich lovcov hmyzu

Mäsožravé rastliny patria medzi najnetradičnejšie a najfascinujúcejšie rastliny na svete, ktoré si svojím jedinečným spôsobom života získali obdiv mnohých pestovateľov. Od bežných rastlín sa odlišujú svojou schopnosťou získavať živiny zo živočíšnej potravy, najmä z hmyzu. Podstatou ich existencie je chytanie hmyzu pomocou rôznych sofistikovaných pascí.

Čo sú to mäsožravé rastliny?

Mäsožravé, alebo aj hmyzožravé rastliny, sú rastliny, ktoré si vyvinuli schopnosť lákať, chytávať a tráviť živočíšnu korisť, najmä hmyz. Túto schopnosť využívajú na získanie živín, ktoré im chýbajú v pôde, v ktorej rastú. Väčšina mäsožravých rastlín obýva pôdy chudobné na živiny, hlavne na dusík a fosfor. Tieto živiny dokážu rastliny získať z ulovenej koristi. Všetky rody mäsožraviek majú v lapacích a tráviacich orgánoch enzým proteázu, ktorý štiepi bielkoviny.

Je dôležité zdôrazniť, že živočíšna potrava u týchto rastlín nie je najdôležitejšia. Sú to rastliny ako každé iné a pre svoj život potrebujú fotosyntézu. To znamená, že rastliny nie je potrebné kŕmiť, ale občas nejaká tá muška môže byť.

Rozmanitosť mäsožravých rastlín

Mäsožravé rastliny sa vyskytujú takmer na celom svete, s výnimkou Antarktídy. Je známych okolo 650 druhov rôznych veľkostí, tvarov a farieb. Medzi najznámejšie a najobľúbenejšie druhy patria:

• Mucholapka podivná (Dionaea muscipula): Určite najznámejšia mäsožravá rastlina, ktorá loví hmyz jedinečným, rýchlym pohybom - zovretím listovej rozety, ktorá uväzní lezúci či lietavý hmyz a následne zabezpečí jeho rozklad a trávenie. Rýchly zvierací mechanizmus mucholapky spustí podráždenie viacerých chĺpkov na vnútornej strane listovej rozety/pasce v krátkom časovom rozmedzí. Dosiaľ je známy len jeden pôvodný druh mucholapky (Dionaea muscipula), ktorý sa vo voľnej prírode vyskytuje len v Južnej Karolíne v USA, no vďaka jej popularite pestovatelia vyšľachtili viacero jej kultivarov rôznych farieb a veľkostí.

  Prečítajte si tiež: Starostlivosť o črepníkové rastliny

• Krčiažniky (Nepenthes): Dostali názov podľa vázovitého tvaru ich listových pascí, v ktorých si vytvárajú špeciálnu tekutinu slúžiacu na utopenie koristi (aj väčšie druhy hmyzu). Okraje a steny krčaha/pasce sú klzké, takže hmyz do nich rýchlo spadne a už nevylezie a nad krčahom je pokrievka, ktorá slúži ako dáždnik, aby do tekutiny nenapršala voda. Na dne každej pasce zároveň prebieha pomalé trávenie koristi. Zatiaľ je známych 170 druhov rodu krčiažnik, a väčšina sa vyskytuje v tropických častiach Juhovýchodnej Ázie (Indonézia, Malajzia, Borneo, India, atď.). Najčastejšie sú to lianovité rastliny, dobre prispôsobené na život vo vlhkom prostredí dažďových pralesov.

• Tučnice (Pinguicula): Epicentrom výskytu tučnice vo voľnej prírode sú vlhké tropické a subtropické časti Strednej Ameriky, no zopár druhov pochádza aj z ostatných kontinentov sveta. Tučnica loví drobný hmyz pomocou lepkavých listov, ktorými svoju korisť aj trávi a nahrádza si tak nedostatok živín vo svojom prostredí. Jednotlivé druhy týchto mäsožravých rastlín sú značne rozdielne tvarmi, veľkosťami či farbami. Niektoré tučnice vytvárajú veľké rozety širokých listov dosahujúce až 20 cm zatiaľ čo iné druhy sú drobné. Zriedkavejšie môžu tučnice vytvárať aj úzke vzpriamené listy. Ešte väčšia rozmanitosť je v kvetoch jednotlivých druhov tučníc, z ktorých niektoré pripomínajú orchidey.

• Rosičky (Drosera): Sú také úžasné ako len mäsožravé rastliny môžu byť. Známych je zhruba 200 druhov pochádzajúcich zo všetkých kontinentov okrem Antarktídy, pričom sú známe bohatou diverzitou tvarov, veľkostí a farieb. Rosičky lovia svoju korisť (hmyz) pomocou špeciálnych tyčiniek pokrývajúcich ich listy. Na konci tyčiniek produkuje rastlina lepkavú tekutinu na ktorú sa hmyz nalepí, rastlina korisť tyčinkami a listom pomaly ovinie a začne z nej absorbovať živiny.

• Bublinatky (Utricularia): Je pomenovaná podľa mechúrikov/bubliniek, ktorými loví svoju korisť. Bublinatky sú väčšinou vodné alebo močiarne rastliny, ktoré prosperujú vo vlhkých oblastiach s pôdou chudobnou na živiny. Tieto fascinujúce mäsožravé rastliny môžeme nájsť na všetkých kontinentoch a vo všetkých teplotných pásmach okrem suchých oblastí sveta. Mechúriky, ktorými bublinatky lovia svoju korisť patria medzi najdômyselnejšie štruktúry v celom rastlinnom svete. Tieto výnimočné pasce majú priemer 0,2 až 1,2 cm a lovia drobný vodný hmyz tak, že podráždenie drobných chĺpkov na mechúriku hmyzom otvorí poklop a vplyvom podtlaku sa nasaje hmyz aj s vodou do mechúrika, ktorý sa v priebehu pár milisekúnd uzavrie.

• Darlingtonia (Darlingtonia californica): Táto mäsožravá rastlina pochádza zo severnej Kalifornie a Oregonu, kde väčšinou obýva rašeliniská s chladnou tečúcou vodou a vlhkejším podnebím pacifického pobrežia. Darlingtónia vábi vôňou hmyz, ktorý vylezie do otvoru vo vrchnej časti trubicovitého listu a následne spadne na jeho dno, kde zahynie a je pomaly strávený.

  Prečítajte si tiež: Záhrada snov

• Saracénie (Sarracenia): Tento rod mäsožravých rastlín pochádza zo Severnej Ameriky a jednotlivé druhy sa vyskytujú od Floridy na juhu USA až po juhovýchod Kanady, kde obýva mokré rašeliniská a močiare. Saracénia loví hmyz podobne ako väčšina mäsožravých rastlín do dutého listu v tvare úzkej vázy v ktorej je tekutina. Hmyz z nádoby nedokáže uniknúť, uhynie a pri rozklade poskytne saracénii potrebné živiny.

• Brocchinia reducta: Je jedným z mäsožravých druhov bromélií. Pochádza z tropických častí Južnej Ameriky, kde obýva pôdy chudobné na živiny. Jej úzke a vysoké, vzpriamené listy vytvárajú lievikovitú pascu s tekutinou do ktorej z času na čas spadne hmyz a po klzkých listoch sa už nedokáže dostať von. Rastlina následne vstrebe živiny z rozkladajúcej sa koristi.

• Cephalotus follicularis: Táto mäsožravá rastlina pochádza z juhozápadného cípu Austrálie, kde rastie blízko pobrežia na vlhkých rašeliniskách, chudobných na živiny. Vytvára typické listové pasce na hmyz vo veľkosti palca a v tvare črievičky, ktoré sú sfarbené v odtieňoch zelenej, červenej, fialovej až čiernej.

• Heliamfora: Tak ako väčšina mäsožravých rastlín, aj heliamfora loví hmyz do pohárovitých listov. Väčšina druhov Heliamfor pochádza z vrcholov stolových hôr vo Venezuele, a ďalšie sa vo voľnej prírode vyskytujú na viacerých miestach Centrálnej a Južnej Ameriky. Horné okraje listových pascí sú väčšinou sfarbené do odtieňov červenej, čo vytvára zaujímavú textúru, pretože heliamfora sa vegetatívne rozmnožuje do priestoru a vyvára veľké spoločenstvá.

Starostlivosť o mäsožravé rastliny

Pestovanie mäsožravých rastlín si vyžaduje dodržiavanie určitých špecifických podmienok, ktoré sa líšia v závislosti od druhu. Všeobecne však platia nasledujúce zásady:

Prečítajte si tiež: Pestovanie zakázaných rastlín

Substrát

Mäsožravé rastliny potrebujú špeciálnu pôdu, ktorá má nízky obsah živín a kyslé pH. Môžete si zakúpiť špeciálny substrát na mäsožravé rastliny v obchode alebo si ho pripraviť sami. Rastliny pestujeme v kyslej rašeline, ktorá môže byť zmiešaná s kremičitým pieskom v pomere 2:1. Všetky suroviny spojíte a vytvoríte prievzdušný substrát. Podobne ako u mucholapiek, i tu pestujeme rastliny v rašeline, prípadne zmesi rašeliny a riečneho piesku, niekedy sa pridáva aj perlit. Na rozdiel od mucholapiek druhy rosičiek bežne predávané u nás nepotrebujú zmenený režim pre zimovanie, postačí nám slnečné okno počas celého roku. Pre krčiažniky je vhodná zmes hrubej vláknitej rašeliny, perlitu, dubovej kôry, niekedy sa pridáva aj molitan či polystyrén na odľahčenie.

Zálievka

Mäsožravé rastliny potrebujú čistú vodu, ktorá neobsahuje žiadne minerály. Najlepšie je použiť destilovanú vodu alebo dažďovú vodu. Nikdy nepoužívajte vodu priamo z kohútika, pretože tá obsahuje minerály a chlór, ktoré môžu poškodiť korene. Všeobecne vyžadujú vysokú vlhkosť. Rastlinu môžete zvlhčovať zvlhčovačom, rosením alebo ju umiestniť na kamienky s vodou. Mäsožravé rastliny polievajte mäkkou vodou! To znamená dažďovou, destilovanou alebo aspoň poriadne aspoň 5 min. prevarenou (nie v rýchlovarnej kanvici, to nie je prevarená voda). Rastliny polievajte podmokom (do podmisky) - od jari do jesene by mali stáť 1-2 cm vo vode. Substrát nesmie nikdy preschnúť. Väčšina mäsožravých rastlín najlepšie reaguje na zálievku podmokom, teda do misky.

Svetlo

Mäsožravé rastliny potrebujú veľa svetla, ale nemusia byť vystavené priamemu slnečnému žiareniu. Ideálne miesto pre pestovanie mäsožravých rastlín je okno na južnej strane alebo umelé osvetlenie s nízkou teplotou. Mäsožravé rastliny veľmi dobre rastú v polotieni. Napríklad saracénia znesie aj priame slnečné svetlo. Väčšina rastlín potrebuje maximálne osvetlenie, to znamená položiť na miesto, kde svieti slnko, dobre znášajú aj letnenie vonku na priamom slnku s dostatočným prúdením vzduchu.

Kŕmenie

Mäsožravé rastliny získavajú živiny z hmyzu, ktorý lovia pomocou špeciálnych lapačov alebo pascí. Rastliny nie je potrebné prikrmovať, dokážu si živiny zaobstarať samé. Pri prekŕmení môže dokonca uhynúť.

Teplota

Mäsožravé rastliny rastú najlepšie pri teplotách od 18 °C do 24 °C. V zime, pri znížení svetelných podmienok by sa mala teplota pohybovať okolo 10 stupňov aj nižšie.

Ďalšia starostlivosť

• Presádzanie: Mäsožravky presádzame každý druhý rok. Skoro na jar je príležitosť na presadenie mäsožravých rastlín. Presádzame vždy do väčšieho črepníka. Na dno dáme drenážnu vrstvu - perlit alebo keramzit. Rastlinu vysádzame tak, aby bola v novom črepníku v rovnakej výške ako v pôvodnom.
• Očista: Rastliny treba pravidelne zbavovať suchých a poškodených listov.
• Prehliadka: Rastliny dôkladne prezeráme.

Tipy pre úspešné pestovanie

• Umiestnenie: Najlepšie na pestovanie sú akváriá, polouzatvorené sklené banky či vyššie zaváraninové poháre.
• Rozmnožovanie: Tieto rastliny rozmnožujeme skoro na jar.
• Zimovanie: Ak sa stane, že mucholapka začne tvoriť kvetnú stonku, je žiaduce odstrániť ju už v zárodku, pretože jej kvitnutie, hlavne počas kritickej zimnej sezóny, môže rastlinu vysiliť až tak, že uhynie.
• Pozor na škodcov: Ak si chcete kúpiť mäsožravku s úmyslom zbaviť sa mušiek, často dosiahnete pravý opak. Čo sa týka kvitnutia, kvitnú bežne a bez problémov, často sa kvety aj opelia, a poskytujú klíčivé semená.

tags: #masozrave #rastliny #starostlivost #pestovanie