Rastliny zakázané pestovať na Slovensku: Invázne druhy a ich regulácia

Na Slovensku, podobne ako aj v iných krajinách, existujú rastliny, ktorých pestovanie je zakázané. Dôvodom je ich invázny charakter a negatívny vplyv na pôvodné ekosystémy, biodiverzitu, ľudské zdravie a hospodárstvo. Tento článok sa zameriava na problematiku inváznych rastlín na Slovensku, legislatívny rámec, povinnosti vlastníkov pozemkov a spôsoby ich odstraňovania.

Čo sú invázne druhy?

Nepôvodné druhy rastlín alebo živočíchov sú druhy, ktoré nemajú na území Slovenska pôvodný areál rozšírenia a boli sem dovezené alebo sa sem rozšírili z iných krajín. Invázne druhy sú tie nepôvodné druhy, ktoré majú potenciál sa rýchlo šíriť a negatívne ovplyvňovať populácie pôvodných druhov a biotopy. Pochádzajú najčastejšie z amerického kontinentu, Ázie alebo iných častí sveta.

Invázne druhy rastlín boli najčastejšie dovezené ako okrasné alebo medonosné rastliny, ktoré sa z parkov a výsadieb začali rýchlo šíriť do okolia a obsadzovať nové plochy. Majú vysoký reprodukčný potenciál a dokážu sa rýchlo šíriť vegetatívnym spôsobom (napr. podzemkami) alebo vytvárajú každoročne veľké množstvo semien s vysokou klíčivosťou.

Legislatíva upravujúca invázne druhy na Slovensku

Problematiku inváznych druhov upravuje niekoľko právnych predpisov:

• Zákon č. 150/2019 Z. z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 449/2019 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Slovenskej republiky.
• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 450/2019 Z. z., ktorou sa ustanovujú podmienky a spôsoby odstraňovania inváznych nepôvodných druhov.

Tieto predpisy transponujú aj legislatívu Európskej únie, najmä Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o črepníkové rastliny

Legislatíva zakazuje priniesť invázne druhy na územie Slovenskej republiky, držať ich, rozmnožovať, prepravovať (okrem prípadov súvisiacich s eradikáciou), uvádzať na trh, používať, vymieňať, nechať rozmnožovať, chovať/pestovať alebo uvoľniť do životného prostredia.

Zoznam inváznych druhov na Slovensku

Na Slovensku sa uplatňuje zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy EÚ, tzv. európsky zoznam (Nariadenie EÚ č. 1143/2014). Ďalej existuje aj národný zoznam, ktorý obsahuje ďalšie druhy. Medzi najvýznamnejšie invázne druhy rastlín na Slovensku patria:

Invázne bylinné druhy:

• Ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia): Jednoročná burina, silný peľový alergén, hojne rozšírená v nížinách a kotlinách. Pri dotyku môže spôsobovať kožné problémy. Do Európy sa dostala pravdepodobne s osivom inej kultúrnej rastliny. Stretneme sa s ňou na poliach, odkiaľ sa postupne šíri popri cestách a železničných tratiach.
• Glejovka americká (Asclepias syriaca): Trvalka dorastajúca do výšky 100 - 200 cm. Pri poranení rastliny z nej vyteká biela latexová šťava, ktorá môže podráždiť pokožku. Rastlinné šťavy sú jedovaté pre človeka aj pasúce sa zvieratá. Plody so semenami sú podlhovasté mechúriky, ktoré tvarom pripomínajú malé vtáčiky. Do Európy sa pôvodne doviezla ako medonosná a okrasná rastlina. Vyskytuje sa na železničných násypoch, popri poliach, vodných tokoch, cestách a priekopách.
• Netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera): Jednoročná bylina s výškou do 3 m. Dozreté tobolky so semenami praskajú a vystreľujú semená na veľkú vzdialenosť. Na Slovensko bola dovezená v 19. storočí ako okrasná rastlina a dnes ju môžeme stretnúť prakticky na celom území. Predovšetkým semenami, ktoré prúd vody zanáša do ďalších miest, zriedka úlomkami stonky.
• Rod pohánkovec (Fallopia sp., syn. Reynoutria sp.): Zahŕňa pohánkovec japonský (F. japonica), pohánkovec sachalinský (F. sachalinensis) a ich kríženca pohánkovec český (F. x bohemica). Trváce, dvojdomé rastliny, ktoré dorastajú do výšky 1,5 - 4 m. Vytvárajú robustné a vysoké porasty. Podzemky rastú veľmi intenzívne a uvádza sa, že sú schopné narušiť aj múry, chodníky, prípadne kanalizačné alebo odvodňovacie systémy. V Ázii a Severnej Amerike sa mladé výhonky tejto rastliny bežne konzumujú. Predovšetkým vegetatívne, úlomkami koreňových podzemkov.
• Zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis): Trváca rastlina s výškou do 1,5 m. Do Európy bola dovezená ako okrasný a medonosný druh. Je nenáročná. Vyskytuje sa v okolí vodných tokov, v riedkych lesných porastoch. Ide o peľový alergén. Do Európy bola dovezená ako okrasná a medonosná rastlina. Vyskytuje sa hlavne na nevyužívaných plochách, násypoch železničných tratí, skládkach, poľných cestách, bývalých hnojiskách, medziach a pri vodných tokoch. Je to plytšie koreniaca trváca rastlina s nerozkonárenou stonkou, ktorá je dole holá a vyššie drsná, dorastá do 1,5 m. Hlavný vretenovitý koreň má množstvom plazivých výbežkov.
• Zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea): Trváca rastlina dorastajúca do výšky až 2,5 m. Stonka je sivozelená, v spodnej časti červenkastá, holá. Patrí medzi peľové alergény a je tiež dobrá medonosná rastlina. Podobne ako zlatobyľ kanadská je liečivou rastlinou. Do Európy bola dovezená ako medonosná a okrasná rastlina. Vyskytuje sa hlavne na nevyužívaných plochách, násypoch železničných tratí, skládkach, poľných cestách, bývalých hnojiskách, medziach a pri vodných tokoch.

Invázne dreviny:

• Beztvarec krovitý (Amorpha fruticosa): Málo rozkonárený ker s výškou do 6 m. Listy má striedavé, nepárno perovité, dlhé až 30 cm. Ide o medonosnú rastlinu. Dobre znáša znečistené prostredie a má pevnú koreňovú sústavu. Na Slovensku bola vysádzaná začiatkom 20. storočia do živých plotov a neskôr okolo ciest ako okrasný ker. Postupne sa nekontrolovateľne rozšírila, najmä v južných častiach Slovenska. Rozširuje sa v okolí tokov riek a v lužných lesov južného Slovenska od druhej polovice 19. storočia. Pozorovaný bol aj na poliach a rumoviskách.
• Javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides): Rýchlo rastúci dvojdomý strom s výškou do 25 m. Listy sú protistojné, nepárno perovité a majú sýtooranžovú stopku. Na jeseň vyniká veľkým množstvom semien. Listy po poranení produkujú tekutinu, ktorá môže u citlivých jedincov vyvolať alergické reakcie. Korene aj listy najmä mladých jedincov pôsobia na priame okolie tak, že obmedzujú rast okolitej vegetácie. Vyskytuje sa v teplejších oblastiach Slovenska. Do Európy bol dovozený ako okrasný strom už v 18. storočí. U nás sa s ním stretneme zväčša na južnom Slovensku, kde sa masovo vyskytuje v lesných porastoch, popri cestách, na nevyužívaných plochách a v okolí vodných tokov. Častý je i v mestách na neudržiavaných plochách. Darí sa mu vo všetkých pôdach.
• Kustovnica cudzia (Lycium barbarum): Ker s výškou 2,5 m. Má oblúkom previsnuté, riedko tŕnité dlhé konáriky, na ktorých sú listy elipsovitého tvaru. Kvitne od mája do októbra. Je dobrou medonosnou rastlinou. Rastie na neudržovaných suchých svahoch, násypoch, rumoviskách, pozdĺž múrov, na hrádzach, okolo ciest a železničných tratí. Javorovec bol dovezený ako okrasná rastlina. Je nenáročný na živiny a znáša pomerne dobre aj znečistené prostredie.

Povinnosti vlastníkov pozemkov

Vlastník, správca alebo užívateľ pozemku má povinnosť odstraňovať zo svojho pozemku invázne nepôvodné druhy a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich šíreniu. Ak je pozemok v užívaní inej osoby, tieto povinnosti má užívateľ pozemku. Za nesplnenie tejto povinnosti hrozia pokuty.

Ako rozpoznať invázne rastliny?

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky spracovala informačné letáky s informáciami o jednotlivých inváznych druhoch rastlín, vyskytujúcich sa na území Slovenska, vrátane ich popisu, zobrazenia a informácie o spôsobe odstraňovania druhu. Tieto informačné materiály je možné zverejniť na stránke obce.

Na mapovom portáli ŠOPSR je možné vyhľadať mapy rozšírenia jednotlivých druhov. Pre laickú verejnosť však nie je úplne jednoduché si tieto údaje nájsť. Podľa zákona by mali obce dostávať podklady priamo od ŠOPSR a obce majú povinnosť ich zverejniť pre svojich obyvateľov na web stránke alebo vývesnej tabuli.

Prečítajte si tiež: Záhrada snov

Odporúča sa pozrieť si aj opisy v aplikácii VISITOR na mapovanie nepôvodných druhov na Slovensku, kde je možné získať aj spätnú väzbu od slovenských botanikov, či bol druh správne určený. Celosvetovo najpoužívanejšia aplikácia na mapovanie výskytu rastlín, zvierat, húb či lišajníkov je iNaturalist, ktorá umožňuje aj určenie druhu a jeho následné overenie komunitou používateľov.

Spôsoby odstraňovania inváznych rastlín

Pri odstraňovaní inváznych druhov rastlín je potrebné mať poznatky o ich biológii a spôsobe ich šírenia. Ak sa rozrastú, ich ničenie je veľmi náročné a môže trvať aj viac rokov. Na ich reguláciu sa využívajú mechanické, chemické alebo kombinované spôsoby.

Mechanické spôsoby:

Sú vhodné najmä pri ojedinelom alebo maloplošnom výskyte. Ide najmä o:

• Vytrhávanie a vykopávanie: Lepšie je vykonávať, keď sú rastliny mladé a pôda mierne vlhká.
• Kosenie: Vykonáva sa skôr, ako rastliny vykvitnú.
• Mulčovanie: Zakrývanie pôdy nepriepustným materiálom, ktorý zabraňuje rastu rastlín.

Súhlas na výrub inváznych drevín sa nevyžaduje. Rastliny, ktoré sa nedokážu regenerovať z odrezkov a úlomkov a neobsahujú semená, môžeme skompostovať.

Chemické spôsoby:

Používajú sa autorizované herbicídy. Chemickú ochranu je vhodné vykonávať v čase najväčšej tvorby listovej plochy, cez listy sa chemikália dostane až do koreňov a zničí aj tie. Ošetrený porast necháme vyschnúť a odstránime. Zvyčajne je postup nutné opakovať, aby sa zničili aj nové vzchádzajúce rastliny.

Prečítajte si tiež: Zdravé interiérové rastliny

Kombinované spôsoby:

Pri hustých a plošne rozsiahlych porastoch sa najskôr rastliny mechanicky odstránia (vypília, zrežú, vysekajú alebo vykosia) a následne sa na regenerujúce časti aplikuje autorizovaný herbicíd.

Ochrana zdravia pri odstraňovaní inváznych rastlín

Pri likvidácii inváznych rastlín je dôležité používať ochranné pomôcky: rukavice, dlhé nohavice a rukávy, pracovné okuliare alebo tvárový štít. Pri druhoch, ktoré pri reze alebo pílení vylučujú dráždivé šťavy, by mal byť ochranný oblek nepriepustný pre tekutiny.

Problémy a úskalia prístupu k riešeniu problematiky inváznych rastlín na Slovensku

Zákon o odstraňovaní inváznych rastlín je veľmi prísny nástroj, ktorého dodržiavanie nebolo zatiaľ v praxi veľmi vymáhané. V zákone sa nezohľadňuje možnosť, že niekde je odstraňovanie nerealizovateľné, alebo že uplatňovanie takejto praxe nemusí viesť k zlepšeniu alebo môže mať naopak negatívny efekt pre prírodu.

Na Slovensku sa vo voľnej prírode doteraz udomácnilo vyše 300 nepôvodných druhov, z ktorých asi 10% sa šíri inváznym spôsobom. Dopady viacerých druhov nezaradených na legislatívny zoznam sú podobné alebo ešte závažnejšie ako druhov, ktoré tam zaradené sú. Ak je teda riešenie problému zamerané len na konkrétne druhy a nie celé invadované biotopy, môže nastať situácia, že uplatňovaním relatívne veľmi prísnych pravidiel v súčasnom zákone na odstraňovanie „zoznamových“ inváznych rastlín uvoľníme miesto na šírenie tých, ktoré tam uvedené nie sú.

Zodpovednosť a informovanosť

Podľa zákona môže byť za neplnenie povinnosti odstraňovať invázne rastliny fyzická osoba pokutovaná do výšky 7500 eur, a právnická až do výšky 90000 eur, pričom pokuty môžu byť udeľované opakovane. Predtým, ako by mal ktokoľvek pokutovaný za nesplnenie povinnosti alebo porušenie zákazu, by bolo na mieste pýtať, či štát zabezpečil dostatočnú informovanosť a či je dostupný realizovateľný a širokej verejnosti pochopiteľný návod ako svoju povinnosť splniť.

Systémové riešenia

Výhodné pre riešenie rastlinných invázií je podpora vhodných spôsobov obhospodarovania priamo cez programy, projekty a stratégie zamerané na ochranu a kvalitu životného prostredia. Dobrým príkladom systémového opatrenia sú agrodotácie podporujúceho kosenie/mulčovanie. Nepriamo tak agrodotácie prispievajú k eliminácii inváznych rastlín, keďže kosenie/mulčovanie významne znižuje šírenie inváznych rastlín.

tags: #rastliny #zakazane #pestovat #Slovensko